Po stopách zrušených, nepoužívaných či nedostavaných železničných tratí 3: Viedenská elektrická železnica II.

V prvej časti článku o elektrickej lokálnej železnici Bratislava – Viedeň sme Vám priblížili históriu tejto trate od plánov na jej výstavbu až do obdobia po 2. svetovej vojne. Viedenská elektrická železnica po 2. svetovej vojne úplne nezanikla, ale na skrátenom úseku premáva dodnes. Táto unikátna trať vo februári 2009 oslávila 95. výročie svojho vzniku. Na súčasnosť tejto trate ako i plány do budúcnosti sa pozrieme v nasledujúcom článku.

Po 2. svetovej vojne sa začalo s obnovou rakúskej časti trate z Viedne po Wolfsthal. Kvôli malému záujmu ale nebol obnovený posledný úsek cez štátnu hranicu z Wolfsthalu do stanice Berg-Landesgrenze. Po tomto úseku po vojne nejaký čas jazdili nákladné vlaky vedené parnými lokomotívami, ktoré prevážali demontované diely z bývalých zbrojoviek z priestoru Berg – Petržalka do Sovietskeho zväzu. Následne bola koľaj na štátnej hranici prerušená a do roku 1959 na rakúskej strane postupne demontovaná, zatiaľ čo na slovenskej strane existovala ešte v 80. rokoch 20. storočia. Zvyšky tejto trate sú však do dnešných dní stále viditeľné tak na rakúskej ako i slovenskej strane.

Časť slovenskej trate ako súčasť bývalej Matadorky

Ako sme už spomenuli, rakúska strana začala časť pôvodnej trate elektrickej lokálnej železnice Bratislava – Viedeň demontovať prvá. Slovenská strana sa s likvidáciou trate neponáhľala. Práve naopak. Časť tejto trate využila pre potreby závodu Matador a do dnešných dní slúži ako železničná vlečka, hoci koľajnice sú už hrdzavé a na niektorých miestach takmer úplne zarastené trávou. Na tejto trati sa vlak objavuje pomerne zriedkavo a ak sa aj objaví, tak rozhodne nie na celej časti zachovanej trate. Táto časť trate vedie od železničnej stanice Petržalka k priecestiu s Kopčianskou ulicou, za ktorou sa delí na dve koľaje. Prvá smeruje do bývalých opravovaní ČSD, druhá vedie popri pôvodnom depe a stanici viedenskej električky, popri bráne bývalých závodov Matador, kde sa na ňu napája koľaj zo spomínaného závodu a nachádzajú sa tam aj pozostatky trate k petržalskej Panelárni. V týchto miestach sa trať rozvetvuje a pokračuje popri zvyškoch budovy Mazutového hospodárstva k priecestiu s Kaukazskou ulicou, pred ktorým sa koľaje opäť zlučujú do jednej. Hoci táto koľaj za cestou končí, zvyšky trate pokračujú. V zarastenej tráve sa ešte pár metrov nachádzajú zvyšky pražcov. No aj tie ale po pár metroch v zarastenej tráve končia.

Časť koľajiska so zvyškami budovy Mazutového hospodárstva

Trať pri štátnej hranici ukrytá v hustom poraste stromov

Po prejdení diaľnice D2 sa uprostred poľa neďaleko štátnej cesty na štátnu hranicu Bratislava – Berg (Kapitulské polia) nachádza hustý pás stromov a v ňom zvyšky niekdajšej trate Viedenskej električky. Na tomto ťažko prístupnom území sa nachádza železničný násyp bývalej trate a na ňom zvyšky pražcov žiaľ už bez koľajníc. Bližšie k Petržalke sa na tomto násype nachádzala dnes už schátraná strážna búdka, ktorá pripomínala niekdajšie časy socializmu. Popri trati môžeme nájsť aj základy stožiarov trakčného vedenia, i kilometrovníky. V blízkosti štátnej hranice môžeme nájsť aj unikátnu technickú pamiatku – zachované železničné návestidlo, ktoré je od roku 1945 v polohe STOJ. Bolo by ideálne, keby sa toto návestidlo zachovalo aj pre budúce generácie. Najlepším riešením by bolo jeho premiestnenie do železničného múzea Bratislava – Východ, staré depo Rendez. Návestidlo je dobre ukryté v hustom poraste nedá sa tak ľahko objaviť. Tesne pred štátnou hranicou môžeme nájsť aj zachovaný stĺp trakčného vedenia. Na konci lesného porastu je vidno budovy colnej správy. Tu sa končia aj zvyšky trate na našom území. Pokiaľ by ste sa chceli po tomto úseku trate prejsť, v letnom období Vám to kvôli bujnej vegetácií neodporúčame.

Zvyšky násypu na Kapitulských poliach

Časť bývalej trate je na rakúskej strane už zastavaná

Hoci sa rakúska časť trate zlikvidovala oveľa skôr ako slovenská časť, jej zvyšky sú viditeľné aj na tomto území. Za stanicou Wolfsthal sa na jednokoľajovej trati v smere na Bratislavu nachádza kovová zarážka. Za ňou koľaj ešte na kúsku pokračuje ďalej a je doslova useknutá pri príjazdovej ceste k rodinnému domu. Za ňou terén mierne stúpa do kopca a nachádza sa tam posledný stĺp trakčného vedenia. Hoci na pôvodnom telese trate dnes v obci stoja rodinné domy, na južnej strane cesty smerom na Berg nájdeme pôvodný železničný násyp aj s kilometrovníkmi a pri štátnej hranici sa nachádza zachovaná pravdepodobne staničná budova.

Rakúska strana chce viedenskú električku obnoviť, na Slovensku iniciatíva chýba.

Badenské dráhy hovoria o obnove trate, po ktorej kedysi jazdila električka z Bratislavy do Viedne. Všetci zainteresovaní to vítajú, zatiaľ však nie je žiadny projekt v štádiu, v ktorom by sa dalo povedať – trať pôjde tadiaľto. Hoci územný plán Bratislavy počíta s obnovou trate z Wolfsthalu do Bratislavy, žiadne konkrétny kroky však zatiaľ nepripravuje. Hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová pre denník SME povedala, že iniciatívu obnovenia trate vítajú, zatiaľ ich však nikto neoslovil. Magistrát zatiaľ nemá žiadnu predstavu a s rakúskou stranou nerokoval. Pred troma rokmi podpísala slovenská a rakúska strana podpísali memorandum o rozvíjaní severného a južného dopravného ťahu teda cez Marchegg i Petržalku. Dokument to však necháva na iniciatíve kraja a samosprávy. Železnice Slovenskej republiky však obnovenie trate neplánujú s odôvodnením, že trať sa má riešiť na krajskej úrovni. Ani hovorkyňa krajskej samosprávy Milka Podmajerská o obnovení električky nič nevie a to aj napriek tomu, že podľa denníka SME zo dňa 25. 3. 2004 bratislavský kraj o obnovení viedenskej električky rokoval, ba dokonca si nechal vypracovať štúdiu železničného spojenia Petržalky s Wolfsthalom. Podľa neho sú reálne 2 alternatívy vedenia trate na území Petržalky. Podľa prvej by trať viedla z petržalskej železničnej stanice cez výrobný areál Matadoru, druhá predpokladá čiastočnú obchádzku petržalskej priemyselnej zóny. Obidve alternatívy obsahujú napojenie na rakúsku stranu trate v blízkosti hraničného priechodu Bratislava – Berg. Obnova trate bola iniciatíva vtedajšieho predsedu krajskej dopravnej komisie Romana Filisteina. Ten tam už nepracuje a projekt sa kvôli nedostatku financií nerozvíja. Podľa petržalského starostu Milana Ftáčnika, rakúske pohraničné obce majú na obnovenie trate enormný záujem. Podľa neho je vraj kľúčové vhodné trasovanie trate. Hoci Petržalka na túto tému už s Wolfsthalom rokovala, zatiaľ je však realizácia tohto projektu ďaleko. A to aj napriek tomu, že Wolfsthal sa k obnoveniu tejto trate veľmi hlási. Obnovenie trate by však nebolo lacnou záležitosťou. Podľa petržalského starostu by to stálo stovky miliónov Eur. Najviac peňazí by pohltila stavba mosta ponad diaľnicu D2 a vykupovanie pozemkov. O obnovení trate už niekoľko rokov hovoria aj slovenskí politici pri každom stretnutí s rakúskymi predstaviteľmi. Po vzájomnej dohode by  električkové spojenie Viedne s Bratislavou mohlo byť reálne v roku 2013. Jazda s električkou by trvala niečo vyše hodiny a premávať by mala každých 15 minút. Podľa odhadov by obnovenie trate stálo asi 70 miliónov Eur.

Viedenská elektrická železnica by bola určite populárna aj v dnešnom čase. Hoci sa o jej obnovení hovorí čoraz častejšie, v súčasnosti sa však na jej realizáciu nepripravujú žiadne konkrétne kroky. Dĺžka trate ktorú je potrebné dobudovať je 7 km. Pri pátraní o osude tejto trate po 2. svetovej vojne sme zistili aj určité zaujímavosti. V mapke na obálke cestovné poriadku z roku 1950 je táto trať zakreslená avšak už bez označenia čísla trate. Naopak v prílohovej mape z roku 1948 pre zmenu zakreslená nie je. Určitou zaujímavosťou je aj skutočnosť, že zatiaľ čo o prevádzke tejto trati sa vie veľmi veľa, o jej zrušení máme len strohé informácie. Hoci povojnové udalosti už osobnú dopravu na tejto trati zrejme nepovoľovali, neznamená to, že ju museli zrušiť.

Týmto konštatovaním sa nateraz končí naše mapovanie viedenskej elektrickej železnice. Veríme však, že Vám na týchto stránkach v budúcnosti prinesieme radostnú informáciu o obnovení tejto trate.

Súvisiace články:

Viedenská elektrická železnica I.
Viedenská elektrická železnica III.

Viedenská elektrická železnica IV.

Na budúci týždeň sa vydáme po stopách stupavskej trate.

Autor: Jaroslav Filo
Text a foto: Jaroslav Filo

Vážení čitatelia, kvôli presunu Veteranbusu na tento web sme počas uplynulého víkendu nestihli zmapovať tzv. gemerské spojky. O pokračovanie článku o gemerských tratiach však neprídete. Na príprave tohto článku pracujeme a zaradíme ho do niektorého z ďalších vydaní tohto seriálu. Za zmenu článku sa ospravedlňujeme.

Výzva k čitateľom

Máte / mali ste v minulosti vo Vašom okolí nejakú zaujímavú železničnú trať? Máte o nej nejaké fotografie, alebo informácie? Vaše náopady na seriál Po stopách zrušených, nepoužívaných či nedostavaných železničných tratí nám posielajte mailom na redakcia@veterany.eu. Tešíme sa na Vašu spoluprácu pri tvorbe seriálu.

3 Comments

  1. Dlhy ale za to zaujimavy clanok 🙂 Prosim vas kde sa nachadza ten semafor? Je este fungujuci? Vidim tam len lesy.

  2. Zaujímavý článok. Keby mal niekto skutočný záujem o obnovenei tejto trate, tak ju už dávno obnovía nebdue písať ako by sa to dalo, respektíve nedalo obnoviť.

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.