BRATISLAVA, VIEDEŇ – V druhom diely nášho seriálu o nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratiach sme sa venovali histórii trate Viedenskej elektrickej železnice, ktorá začala premávať 5. februára 1914. No keďže o likvidácii tejto trate sme mali v tom čase pomerne málo informácií, rozhodli sme sa pokračovať v pátraní ďalej. V nasledujúcom článku sa vďaka tomu dozviete, kto a prečo začal s rozoberaním tejto unikátnej medzimestskej električky v období socializmu.
Po skončení 2. svetovej vojny bola trať viedenskej elektrickej železnice značne poškodená a tak sa začala postupne obnovovať. Po oprave posledného zničeného mostu v Hainburgu už bola sprejazdnená celá trať z Viedne do Wolfsthalu. Kvôli malému záujmu ale nebol obnovený posledný úsek trate cez štátnu hranicu z Wolfsthalu do stanice Berg-Landesgrenze.
V oblasti Bergu bola hlinikáreň, ktorá vyrábala plechy a komponenty pre lietadlá. A práve z tejto fabriky sa po 2. svetovej vojne nejaký čas odvážali komponenty do Sovietskeho zväzu, pričom na ich prepravu sa používali parné lokomotívy. Viedeň totiž bola v tom čase rozdelená na 4 okupačné zóny, pričom jedna z nich pripadla práve Rusku.
Československo sa v tom období dostalo do východného bloku, Rakúsko zostalo “na Západe”. Z počiatku ešte neexistoval žiadny ostnatý drôt, ani prísne strážená hranica. Trať Pressburgerbahnu bola však aj napriek tomu v oblasti Kopčian koľajovo rozpojená. Na pokyn rakúskych komunistov sa začalo s rozoberaním koľají v oblasti Bergu. Dôvodom tohto kroku neboli len bezpečnostné opatrenia, ale aj nedôvera voči československým komunistom. A tak sa na rakúskej strane do roku 1959 zrušil úsek Wolfsthal – Berg, štátna hranica.
Úplne iná situácia bola na československom území. Železničná trať medzi ŽST Petržalka a štátnou hranicou Berg bola rozdelená na dva úseky:
V úseku ŽST Petržalka – Závod Matador (po priecestie s Kaukazskou ulicou) sa trať Pressburgerbahnu prebudovala pre potreby závodu Matador. Vybudovala sa vlečka do areálu závodu ako aj koľajisko na odstavovanie vozňov. Táto časť koľajiska sa v podstate zachovala dodnes.
Za priecestím s Kaukazskou ulicou bola železničná trať koľajovo rozpojená, takže tento úsek trate bol odrezaný od okolitých tratí, čím stratil akýkoľvek význam. Až do 80. rokov 20. storočia sa tu nachádzali koľajnice a niekoľko stĺpov trakčného vedenia. Likvidácia tohto úseku trate bola síce úradne povolená, k jej realizácií ale nedošlo. Dôvodom totiž bola skutočnosť, že tento úsek trate sa nachádzal v “zakázanom” hraničnom pásme. Na tomto úseku trate boli preto koľajnice rozobrané až v súvislosti s prípravou výstavby mostu Hrdinov Dukly (Prístavný most) a diaľnicou do Rajky. Kedy sa však začalo s búraním stĺpov trakčného vedenia, zatiaľ nevieme.
Trať niekdajšej Viedenskej električky tak na petržalskej strane v súčasnosti končí v priestoroch závodu Matador, respektíve až na priecestí s Kaukazskou ulicou. Za ňou je v trávnatom poraste vidno niekoľko pražcov, no i tie sa postupne strácajú v hustom poraste. Ďalšie zvyšky trate je vidno v oblasti Kapitulských polí, kde s nachádza nielen železničný násyp so zbytkami pražcov, ale aj základy pre stĺpy trakčného vedenia, zachované návestidlo, ktoré je od roku 1945 v polohe STOJ a kilometrovníky. Na rakúskej strane končí trať vo Wolfsthale a hoci sa o obnovení tejto trate stále hovorí, konkrétne kroky sú nateraz v nedohľadne.
Ďalšie informácie o Viedenskej elektrickej železnici sa dočítate po kliknutí na nasledujúce odkazy:
– Viedenská elektrická železnica I.
– Viedenská elektrická železnica II.
– Viedenská elektrická železnica IV.
Za poskytnuté informácie ďakujeme pánu Petrovi Martinkovi.
Spracoval: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár