Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 81: Železničná vlečka Dunajská Streda – Gabčíkovo

Putovanie po zabudnutých, či zaniknutých železničných tratiach má vždy svoje čaro a priťahuje množstvo železničných nadšencov. Inak tomu nie je ani v prípade 16,169 km železničnej vlečky, ktorá sa budovala v súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčíkovo. O histórii jednej z najdlhších vlečiek v bývalom Československu však na internete veľa informácií nenájdete, no ak viete kde máte hľadať, môžete o nej nájsť veľa zaujímavých informácií.

Železničná vlečka do Gabčíkova sa stavala pre potreby výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros ako dočasná stavba. Na zabezpečenie termínov jej výstavby sa od Hydrostavu požadovala príprava násypového materiálu pre výstavbu vlečky v objeme 15 000 m³ mesačne počnúc 1. júlom 1980. Termíny odovzdania staveniska boli národným podnikom Dopravstav stanovené nasledovne:
– do 1. 7. 1980 pre km 2,5 – 6,5
– do 1. 8. 1980 pre km 1,9 – 2,5
– do 1. 9. 1980 pre km 0,0 – 1,9.
Odovzdanie posledného úseku km 6,0 – 14,53 sa posunulo z októbra 1980 na marec nasledujúceho roku. Vzhľadom k tomu, že Železničné staviteľstvo Bratislava k termínu máj 1980 nedostalo stavenisko pripravené na spodnú stavbu na základe ktorého bol podpísaný združený socialistický záväzok o odovzdaní vlečky k 30. júnu 1981 a berúc do úvahy situáciu okolo prípravy odovzdania staveniska zo strany investora a HDS upozorňuje, že v časovom pláne navrhnutý termín ukončenia železničného zvršku k 30. júnu 1981 považovalo za nerealizovateľný. Na základe tejto skutočnosti došlo k stanoveniu nových termínov odovzdania spodnej stavy:
– km 0,0 – 2,5 do 31. októbra 1980
– km 2,5 – 6,0 do 31. decembra 1980
– km 6,0 – 14,5 do 31. marca 1981.
Železničné staviteľstvo upozornilo, že montáž železničného zvršku – štrkového lôžka nemôže vykonávať v zimných mesiacoch (december – február), takže práce na zvršku budú môcť byť započaté až v marci alebo apríli 1981.

Na základe zápisu z 23. mája 1980 mali Československé štátne dráhy (ďalej len ČSD) – oznamovacie a zabezpečovacie dielne Bratislava vykonať prehliadku vzdušných vedení v obvode železničnej stanice Dunajská Streda. Na zhlaví stanice mala stĺpy prekladať Oznamovacia a zabezpečovacia dištancia Nové Zámky. Úpravy na stanici v Dunajskej Strede predstavovali samostatnú stavbu, ktorá sa okrem napojenia vlečky na traťovú koľaj obmedzila na zabezpečovacie zariadenia priecestí, ktoré projektoval Štátny ústav dopravného projektovania (ďalej len SUDOP) Brno. Na základe požiadavky a potreby užívateľa sa so skúšobnou prevádzkou vlečky malo začať 1. júla 1981. Počnúc 1. júlom 1980 sa museli skrátiť lehoty tak pre Doprastav, ako aj pre Železničné staviteľstvo. Rozdelenie finančného plnenia železničného zvršku do rokov 1980 a 1981 vychádzalo z predpokladu fakturácie predmontovaných koľají, t.j. 85% zo základnej odmeny pre montáž.

Na výstavbe železničnej vlečky Dunajská Streda – Gabčíkovo sa podieľali Doprastav, n.p.Bratislava (železničný spodok), Železničné staviteľstvo Bratislava (železničný zvršok), Správa Východnej dráhy Bratislava (prekládky vzdušného vedenia) a Elektrorozvodné závody Bratislava, závod Dunajská Streda. Pri realizovaní výstavby sa vychádzalo z nasledovných predpokladov:
• Investor odstráni prekážky brániace odovzdaniu staveniska v km 0,0 – 2,5 a Doprastav prevezme stavenisko vlečky v týchto km najneskôr do konca júna 1980 a na tomto úseku ihneď začne s prácami na železničnom spodku.
• Pre navrhované zvýšené tempo Doprastav zabezpečí Hydrostavu dostatok zeminy v Gabčíkove, približne 3x toľko, ako doteraz.
• Železničné staviteľstvo bude mať pre prevažnú časť železničného zvršku predmontované koľajové páry do tej doby, než v novembri 1980 začne s vlastnou montážou.

Postup výstavby:

Stavba vlečky sa začala zemnými prácami na železničnom spodku v km 14,58 v Gabčíkove v smere na Dunajskú Stredu. Pre urýchlenie výstavby sa navrhol následovný postup stavebných prác:
• V km 0,0 – 2,5 previesť preložky vzdušného vedenia a rekonštrukciu ochrany a úpravy vedení 22 kV vedenia a následne pripravovať železničný spodok a to najprv na mieste odbočenia z hlavnej trate a na mieste pomocnej montážnej základne – objekt 1-81.902. Súčasne sa zrealizuje úprava objektov medziglobálneho zariadenia staveniska – príchodovej cesty ku skládke štrku a úprava skládkovej plochy železničnej stanice medzi koľajiskom a Drevoskladom, ktoré budú slúžiť Železničnému staviteľstvu Bratislava na predzásobenie štrkovým materiálom približne v objeme 1 200 – 1500 m².
• V troch 6-hodinových výlukách zmontovanie odbočnej výhybky, montáž prvých polí vlečky s ďalšou odbočnou výhybkou a prevedenie železničného zvršku pomocnej montážnej základne a skládky pre prednastavené koľajové páry. Doprastav medzitým dokončí železničný spodok až po km 2,5 a investor zabezpečí úpravy a preložky križovaní 22 kV v km 2,6 – 6,0.
• Prekládka koľajových párov od druhej výhybky po odovzdávacie koľajisko.
• Železničný zvršok a prekládka koľajových párov troch koľají odovzdávkového koľajiska vrátane troch výhybiek.
• Stavba železničného v km 2,5 – 6,0 a dokončenie predmontáže ostatných párov pre km 6,0 – 14,58 a to buď na dočasnej montážnej základni pri železničnej stanici v Dunajskej Strede, alebo na odovzdávkovom koľajisku. Tu bude k dispozícii plocha zostávajúcich dvoch koľají a manipulačná plocha 10 000 m² na montáž koľajových párov, alebo na ich uloženie a na skládku ostatného zvrškového materiálu pre zostávajúcu časť železničného zvršku vrátane štrku, pokiaľ by plocha pri železničnej stanici už nestačila. Doprastav by medzi tým dokončil železničný spodok v km 6,0 – 14,5.
• Zhotovenie železničného zvršku v km 6,0 – 14,5.
• Smerová a výšková úprava koľají v km 0,0 – 14,5.
• Skúšobná prevádzka vlečky a dokončenie dvoch koľají odovzdávkového koľajiska vrátane ich smerovej a výškovej úpravy.
• Likvidácia tých častí staveniska, ktoré by bránili prevádzku vlečky.

Na železničnej vlečke do Gabčíkova bolo vybudovaných 15 priecestí, ktoré sa nachádzali v km: 0,199 (šikmé), 0, 560, 1,588, 1,728, 2,926 (šikmé), 4,911 (šikmé), 5,682, 7,061, 7,570, 10,275, 10,454, 10,657, 11,735 (šikmé), 12,846 a 13,234. Priecestie v km 5,682 malo byť široké 6 metrov a rátalo sa s použitím troch dvojmetrových panelov.

So zástupcami Hydrostavu bolo dohodnuté, že zavlečkvoanie stavebného dvora sa nebude kilometrovať zvlášť (od km 0,0), ale bude pokračovať v kilometráži vlečky (od km 16,169 po km 17,416) , čo je počas prevádzky jednoduchšie pre určovanie prepravných výkonov. Maximálna rýchlosť vlakov na stavebnom dvore bola určená na 40 km/hod a v oblúkoch menších ako 190 metrov 30 km/hod.

V km 15,572 začínala výhybka č.21, ktorou sa koľaj rozdvojila do koľají č. 12 a 13. Koľaj č. 12 bola vedená ako hlavná a v dĺžke 264,344 m vedená 150 metrovým oblúkom, za ktorým nasledovali výhybky č. 22 a 23. Tu sa vlečka rozvetvovala do koľají č. 21, 22 (hlavná) a 23. Od km 15,542 až po koniec vlečky sa navrhovalo zapustené koľajové lôžko. V tomto úseku sa robilo rozpájanie a spájanie železničných vozňov, prehadzovanie výhybiek a posun.

Prevádzka:

Železničná vlečka Dunajská Streda- Gabčíkovo bola uvedená do prevádzky 1. júla 1981. Táto jednokoľajná trať bola stavaná tak, aby zvládla aj prejazdy oceľových Pn vlakov ťahaných motorovým rušňom T 679.1 „Sergej“. Nasadzované však boli aj lokomotívy T 203.0511, 0520, 0522; T 448.0875, T 448.0882 a je možné, že sa tam objavila aj T 334.0. Po dostavbe Vodného diela Gabčíkovo však táto vlečka osirela. Podľa našich informácií sa Vodohospodárska výstavba, štátny podnik Bratislava pre ňu snažil nájsť využitie. A hoci sa začalo uvažovať nad rekreačnou prepravou cestujúcich k vodnému dielu, nikto o túto trať a jej využitie pre osobnú dopravu neprejavil záujem. A tak Vodohospodárska výstavba vyhlásila súťaž na odstránenie príchodovej cesty a železničnej vlečky k vodnému dielu Gabčíkovo (a vrátenie pozemkov do pôvodného stavu) s dátumom otvárania obálok 10. marca 2006. V tom čase už ale táto vlečka nebola v prevádzkyschopnom stave. Cca 4 km pred Dunajskou Stredou už boli na 500 metrovom úseku koľajnice vytrhané a všetko, čo sa dalo odšróbovať, bolo z trate ukradnuté.

Súčasnosť:

Železničná vlečka sa začína v železničnej stanici Dunajská Streda, odkiaľ pokračuje 1,3 km popri jednokoľajnej trati na Komárno. Trať ďalej vedie 300 metrovým oblúkom okolo čistiacej stanice vedľa kovopriemyslu, kde je odovzdákové koľajisko s 5-timi koľajami slúžiace pre kontajnerové prekladisko a terminál kombinovanej dopravy spoločnosti Metrans. Najdlhšia – hlavná koľaj, končí na konci areálu pred priecestím v km 2,4. Za ním sa už nachádza pole, v ktorom by ste pozostatky po tejto vlečke hľadali márne. Od priecestia cesty Gabčíkovo – Trstená na Ostrove až k oplotenému vodohospodárskemu areálu bol v roku 2006 ešte viac-menej zachovaný aspoň štrk a tesne pred areálom dokonca aj podvaly s podkladnicami. V akom stave je ale tento úsek trate dnes, nevieme. Na zachovanom úseku vlečky však pri troche šťastia ešte stále môžete stretnúť manipulačný vlak.

Do zabudnutia nám tak pred necelými 10 rokmi odišla ďalšia trať, ktorá síce bola stavaná ako železničná vlečka, no z hľadiska cestovného ruchu by určite našla svoje uplatnenie aj v osobnej doprave. Veď kto z Vás by sa k Vodnému dielu Gabčíkovo neodviezol nostalgickým, alebo motorovým vlakom, v ktorom sa dajú prepravovať aj bicykle.

V prípade, že o tejto vlečke viete ďalšie nemenej zaujímavé informácie, napíšte nám komentár pod článok, alebo na e-mailovú adresu redakcia@vetrany.eu. Za pomoc pri spracovaní článku ďakujeme štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Peter Vodička a archív štátneho podniku Vodohospodárska výstavba