Veterány deťom – Husiarovské rozprávky 2: Prvý trolejbus v Husiarove

Odvtedy, čo predstavili Fénixa, už prešlo veľa dní. Skončila sa zima a prišla jar a medzi všetkými autobusmi a električkami sa začalo šepkať, že sa niečo deje. V uliciach totiž čoraz častejšie vídali autá, ktoré sa starali o drôty pre električky. Väčšina vozidiel, keďže skoro polovica zo všetkých autobusov a električiek v Husiarove pochádza z Krásneho Mesta, kde jazdia aj trolejbusy, vedela o čo pôjde. Do mesta vyjde prvý trolejbus! Ostatné autobusy a električky, ktoré nepochádzali z miest, kde chodia trolejbusy, alebo boli v Husiarove už odvtedy, čo ich vyrobili, si mysleli, že sa chystá nejaká veľká rekonštrukcia elektrického vedenia pre električky. Aké však bolo ich prekvapenie, keď zistili, že nijaká odstávka električiek nepríde a že namiesto toho, aby drôty ubúdali, sa dial opak – drôty pribúdali. A to tam, kde to vôbec nečakali – nad cestami. Ale našťastie autobusy a električky, ktoré vedeli, o čo ide, si to nenechali len pre seba a tak už čoskoro všetci v meste vedeli, čo sa chystá.

Asi o rok už bolo všetko dokončené a trolejbusová prevádzka sa mohla začať. A aj sa začala. Ale – s autobusmi. Síce všetky drôty už boli na svojich miestach, ale v garážach dopravného podniku nebol ani jeden trolejbus, pretože mesto vyšla výstavba vedenia pre trolejbusy veľmi draho a tak sa na nové trolejbusy nezvýšilo. Preto sa žiadne slávnostné spustenie trolejbusovej dopravy v meste nekonalo, pretože dopraný podnik by si s autobusmi na trolejbusovej trase určite narobil poriadnu hanbu. Preto vrchní páni z dopravného podniku začali zháňať ojazdené trolejbusy, kde sa len dalo. Najprv sa obrátili, ako inak, na Krásne Mesto. V tamojšej dopravnej spoločnosti mali akúsi nenávisť k vozidlám, ktoré boli staršie ako týždeň a tak dennodenne nakupovali najnovšie autobusy, električky a trolejbusy, aké existovali a neustále nahrádzali nimi vozidlá, ktoré boli podľa nich „staré“ aj keď v skutočnosti boli úplne nové. V ostatných mestách a dopravných spoločnostiach nad tým len krútili hlavami. A tak samozrejme z Krásneho Mesta do Husiarova prišla dobrá správa, že niečo pre nich majú.

Keď si z Husiarova prišli do Krásneho Mesta pozrieť trolejbusy, ktoré im núkali, čakalo tam na nich prekvapenie. V garáži bol síce len jediný trolejbus, ale aký! Ten trolejbus mal síce  tri mesiace, ale v Krásnom Meste urobil len skúšobnú jazdu , takže bol prakticky úplne nový a tým pádom nemal meno, hoci číslo už mal. Hneď ho previezli do Husiarova kde s ním okamžite urobili skúšobnú jazdu a keď všetko potrebné vybavili, slávnostne s ním spustili trolejbusovú premávku. Na slávnosť pozvali aj historický trolejbus zo susedného mesta, ktorý ani neveril, že v Husiarove raz budú chodiť trolejbusy a tak poprial zatiaľ jedinému husiarovskému trolejbusu veľa šťastia. Keď sa slávnosť skončila a historický trolejbus naložili na vlak, ktorý ho odviezol domov, autobusy, ktoré dovtedy chodili namiesto trolejbusu, začali hundrať: „To sa ani nemalo stať, veď ten trolejbus nám bude kradnúť flek!“

A tak si trolejbus našiel viac kamarátov medzi električkami, ako autobusmi.

Aj keď trolejbus už jazdil viac ako týždeň, stále nemal meno. Mal iba číslo. Lenže všetkým to bolo trápne volať ho číslom, pretože boli zvyknutí, že každé vozidlo má svoje meno. A tak vypísali súťaž na meno trolejbusu. Všetci si mysleli, že to bude dobrý nápad, ale nebol. Buď sa meno pre trolejbus veľmi nehodilo, alebo také meno už malo iné vozidlo v dopravnom podniku.

No zakrátko trolejbus dostal svoje meno. Prispela k tomu náhoda. Trolejbus práve došiel na konečnú pred garážami a tak sa rozprával s električkou Betkou. Vtom na zastávku, kde stál trolejbus, prihrmel autobus Turek a drgol do trolejbusu so slovami: „Uhni, paroháč!“ Trolejbus sa tak zľakol, až mu palice vyskočili z drôtov. Betka sa len zasmiala a potom sa trolejbus spýtal: „Prečo ma ten autobus nazval paroháčom?“ „Prečo paroháč? Väčšina autobusov ťa tak tajne volá. Pred tebou o paroháčovi ani muk, ale akonáhle ťa nevidia, nikdy nehovoria o trolejbuse, ale o paroháčovi.“ „Ale mne sa taká prezývka nepáči…“ smutne poznamenal trolejbus. „Tak to zjemníme – čo keby ťa volali Paroháčik? Aspoň električky by ťa takto mohli volať.“ „Toto je už lepšie, toto sa mi náramne páči!“ potešil sa trolejbus a začervenal sa.

A tak prvý husiarovský trolejbus nazvali Paroháčikom. Jeho meno mu dokonca namaľovali na bok pod okno šoféra, čo sa v dopravnom podniku nestáva často, pretože obyčajne na autobusy a električky nastriekajú len číslo a mená si musí každý zapamätať. A odvtedy ho už nikto nesmel nazvať inak, čo väčšina nezbedných autobusov, hlavne tých, čo chodili na trolejbusovej trati, niesla ťažko.

HRALI:
Paroháčik – Škoda 14 Tr
Betka – ČKD Tatra T3
Turek – Ikarus 280

Autor seriálu: Sergej
Text a foto: Sergej