Veterány deťom – Husiarovské rozprávky 2: Prvý trolejbus v Husiarove

Odvtedy, čo predstavili Fénixa, už prešlo veľa dní. Skončila sa zima a prišla jar a medzi všetkými autobusmi a električkami sa začalo šepkať, že sa niečo deje. V uliciach totiž čoraz častejšie vídali autá, ktoré sa starali o drôty pre električky. Väčšina vozidiel, keďže skoro polovica zo všetkých autobusov a električiek v Husiarove pochádza z Krásneho Mesta, kde jazdia aj trolejbusy, vedela o čo pôjde. Do mesta vyjde prvý trolejbus! Ostatné autobusy a električky, ktoré nepochádzali z miest, kde chodia trolejbusy, alebo boli v Husiarove už odvtedy, čo ich vyrobili, si mysleli, že sa chystá nejaká veľká rekonštrukcia elektrického vedenia pre električky. Aké však bolo ich prekvapenie, keď zistili, že nijaká odstávka električiek nepríde a že namiesto toho, aby drôty ubúdali, sa dial opak – drôty pribúdali. A to tam, kde to vôbec nečakali – nad cestami. Ale našťastie autobusy a električky, ktoré vedeli, o čo ide, si to nenechali len pre seba a tak už čoskoro všetci v meste vedeli, čo sa chystá.

Asi o rok už bolo všetko dokončené a trolejbusová prevádzka sa mohla začať. A aj sa začala. Ale – s autobusmi. Síce všetky drôty už boli na svojich miestach, ale v garážach dopravného podniku nebol ani jeden trolejbus, pretože mesto vyšla výstavba vedenia pre trolejbusy veľmi draho a tak sa na nové trolejbusy nezvýšilo. Preto sa žiadne slávnostné spustenie trolejbusovej dopravy v meste nekonalo, pretože dopraný podnik by si s autobusmi na trolejbusovej trase určite narobil poriadnu hanbu. Preto vrchní páni z dopravného podniku začali zháňať ojazdené trolejbusy, kde sa len dalo. Najprv sa obrátili, ako inak, na Krásne Mesto. V tamojšej dopravnej spoločnosti mali akúsi nenávisť k vozidlám, ktoré boli staršie ako týždeň a tak dennodenne nakupovali najnovšie autobusy, električky a trolejbusy, aké existovali a neustále nahrádzali nimi vozidlá, ktoré boli podľa nich „staré“ aj keď v skutočnosti boli úplne nové. V ostatných mestách a dopravných spoločnostiach nad tým len krútili hlavami. A tak samozrejme z Krásneho Mesta do Husiarova prišla dobrá správa, že niečo pre nich majú.

3

Keď si z Husiarova prišli do Krásneho Mesta pozrieť trolejbusy, ktoré im núkali, čakalo tam na nich prekvapenie. V garáži bol síce len jediný trolejbus, ale aký! Ten trolejbus mal síce  tri mesiace, ale v Krásnom Meste urobil len skúšobnú jazdu , takže bol prakticky úplne nový a tým pádom nemal meno, hoci číslo už mal. Hneď ho previezli do Husiarova kde s ním okamžite urobili skúšobnú jazdu a keď všetko potrebné vybavili, slávnostne s ním spustili trolejbusovú premávku. Na slávnosť pozvali aj historický trolejbus zo susedného mesta, ktorý ani neveril, že v Husiarove raz budú chodiť trolejbusy a tak poprial zatiaľ jedinému husiarovskému trolejbusu veľa šťastia. Keď sa slávnosť skončila a historický trolejbus naložili na vlak, ktorý ho odviezol domov, autobusy, ktoré dovtedy chodili namiesto trolejbusu, začali hundrať: „To sa ani nemalo stať, veď ten trolejbus nám bude kradnúť flek!“

4

A tak si trolejbus našiel viac kamarátov medzi električkami, ako autobusmi.

6

Aj keď trolejbus už jazdil viac ako týždeň, stále nemal meno. Mal iba číslo. Lenže všetkým to bolo trápne volať ho číslom, pretože boli zvyknutí, že každé vozidlo má svoje meno. A tak vypísali súťaž na meno trolejbusu. Všetci si mysleli, že to bude dobrý nápad, ale nebol. Buď sa meno pre trolejbus veľmi nehodilo, alebo také meno už malo iné vozidlo v dopravnom podniku.

5

No zakrátko trolejbus dostal svoje meno. Prispela k tomu náhoda. Trolejbus práve došiel na konečnú pred garážami a tak sa rozprával s električkou Betkou. Vtom na zastávku, kde stál trolejbus, prihrmel autobus Turek a drgol do trolejbusu so slovami: „Uhni, paroháč!“ Trolejbus sa tak zľakol, až mu palice vyskočili z drôtov. Betka sa len zasmiala a potom sa trolejbus spýtal: „Prečo ma ten autobus nazval paroháčom?“ „Prečo paroháč? Väčšina autobusov ťa tak tajne volá. Pred tebou o paroháčovi ani muk, ale akonáhle ťa nevidia, nikdy nehovoria o trolejbuse, ale o paroháčovi.“ „Ale mne sa taká prezývka nepáči…“ smutne poznamenal trolejbus. „Tak to zjemníme – čo keby ťa volali Paroháčik? Aspoň električky by ťa takto mohli volať.“ „Toto je už lepšie, toto sa mi náramne páči!“ potešil sa trolejbus a začervenal sa.

7

A tak prvý husiarovský trolejbus nazvali Paroháčikom. Jeho meno mu dokonca namaľovali na bok pod okno šoféra, čo sa v dopravnom podniku nestáva často, pretože obyčajne na autobusy a električky nastriekajú len číslo a mená si musí každý zapamätať. A odvtedy ho už nikto nesmel nazvať inak, čo väčšina nezbedných autobusov, hlavne tých, čo chodili na trolejbusovej trati, niesla ťažko.

HRALI:
Paroháčik – Škoda 14 Tr
Betka – ČKD Tatra T3
Turek – Ikarus 280

Autor seriálu: Sergej
Text a foto: Sergej

4 Comments

  1. REDAKCII:
    Ďalšia časť príde trochu oneskorene, ako som plánoval, čaká ma dosť náročné “fotenie”, pretože v ďalšej rozprávke taktiež nebude núdza o trolejbusy, pretože ich tam bude rovných… ale radšej už nepoviem, koľko ich tam bude, pretože by som to prekvapko pokazil 🙂

  2. Ešte raz, lebo pretým ma počítač poriadne pri písaní kometáru štval(strašne sekal, keď som písal):
    Posnažím sa, aby obrázky boli dokončené už tento týždeň, snáď mi do toho nič nevojde. Text je behom chvíľky, pretože je už dávno napísaný a stačí teda urobiť posledné úpravy.

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.