ŠD 11 2040T tentokrát putovala netradične – zo západu na východ…

prvy pohľad na autobus naživoTak tu máme ďalšiu záchranu autobusu pred ,,železiarenskou kremáciou” a k nej fotografie a trochu informácií o tom, ako prebiehala cesta čerstvého majiteľa  so zachránenou ŠD11 2040 T do nového domova. Tentokrát však nastala trochu opačná opačná situácia – autobus neputoval ,,tradične” z východu na západ, ale naopak – zo západu na východ. Presnejšie, z Trnavy do Košíc.

Ako nám píše majiteľ busu Peťo z Košíc ,,autobus som našiel úplne náhodou na internete keď som hľadal informácie o ďalšej ŠD-čke. Dozvedel som sa, že autobus predáva TJ Slavoj Boleráz, ktorý dal inzerát len na svoju klubovú stránku. Čudoval som sa, že je ešte na predaj autobus v takom dobrom stave za celkom prijateľnú cenu, pričom na predaj bol už pol roka. Po dohode s kamarátom som kontaktoval predsedu klubu a dohodli sme sa, že si autobus pôjdeme pozrieť na vlastne oči. Tak sme sa teda vybrali do Trnavy, presnejšie do Bolerázu, vzdialeného asi 11 km od Trnavy. Po préchode sme si autobus obzreli a urobili skúšobnú jazdu, po ktorej sme skonštatovali, že ho okamžite kúpime, podpísali sme teda zmluvu a s pokojným svedomím, že nám ho už nikto nevyfúkne, sme ho zaparkovali do garáže, kde nás počkal necelé 2 týždne, kým sme vybavili potrebné veci a dali dokopy peniaze na cestu. Od chvíle, keď som autobus našiel na internete, až po samotnú kúp, prešli ani nie 3 dni.

17.4.2010 nastal deň D, kedy sme si mali odviesť autobus domov. Z Košíc sme vyrazili skoro ráno niečo po tretej hodine, v Boleráze sme boli niečo pred ôsmou. Hneď sme autobus vytiahli z garáže a začali s prípravou na cestu. Poprenášali sme rôzne náradie, ktoré sme si doniesli a samozrejme povinnú výbavu. Po namontovaní zásuvky na 24V pre mýtnu jednotku som autobus symbolicky umyl. Dopili sme poslednú kávu s predsedom TJ a pobrali sme sa aj s autobusom k bývalému vodičovi ktorý s ním jazdil 20 rokov rozlúčiť sa a odkúpiť úplne nové náhradné diely ktoré mal doma. Okrem iného aj čistonové zabalené kryty smeroviek.

K autobusu som dostal pôvodný socialistický veľký technický preukaz, ktorý som stihol pred odovzdaním na políciu celý oskenovať. V autobuse sa nachádza aj pôvodná lekárnička, dodaná s autobusom z Vysokého Mýta (ostane tam ako dobový doplnok) a návod na obsluhu k danému typu.

Takmer 400-kilometrová cesta prebiehala úplne bez problémov. Teplota sa držala na 50-60° C, v kopcoch stúpla k 80-ke. Z Bolerázu sme vyrazili o 10:20 a do Košíc sme prišli 18:22. Priemerná rýchlosť mimo obce bola 80-90 km/h. Sem tam sme vyskúšali aj 100-ku, prázdny autobus s tým nemal problém, no nechceli sme zbytočne pokúšať šťastie. Škoda len, že nefunguje motorová brzda, takže sme si neužili koncert rady Š 11 naplno. Čo sa týka motora, beží ako hodinky a nedymí ani pri pridávaní.”

Sme veľmi radi, že aj na východnom Slovenku pribúdajú historické autobusy a novému majiteľovi prajeme dostatok síl a prostriedkov na renováciu a mnoho šťastných kilometrov.

3 Comments

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.