Popis vozidiel: Parný rušeň 555.3008 „Mazutka“ (KPHŹD)

Parný rušeň 555.3008 patrí medzi približne 6 500 nemeckých vojnových rušňov radu 52 DR, vyrábaných počas II. svetovej vojny prakticky všetkými lokomotívkami okupovanej Európy. Išlo o mimoriadne jednoduchú a súčasne i veľmi vydarenú konštrukciu výkonného, ale nenáročného nákladného parného rušňa. Pri ČSD ich po II. svetovej vojne jazdilo 185 kusov pod radovým označením 555.0 a tento počet bol doplnený v rokoch 1962 a 1963 o ďalších 100 trofejných strojov zo ZSSR.
Celkom 199 kusov týchto rušňov (všetkých sto trofejných rušňov zo ZSSR a ďalších 99) bolo rekonštruovaných v rokoch 1963 a 1964 na vykurovanie mazutom; tieto rušne pritom boli preznačené na rad 555.3. Zmyslom rekonštrukcie bolo využitie ťažších destilačných zvyškov, ktoré boli vo veľkom množstve k dispozícii najmä po ukončení výstavby ropovodu Družba v roku 1962. Rekonštrukciou sa podstatne zmenilo kúrenisko a popolník, ktoré boli opatrené výmurovkou z 500 – 600 šamotových tehál. Táto výmurovka zabraňovala priamemu styku plameňa horáku so stenou pece a siahala až po klenbu. Ťažký vykurovací olej (mazut) bol uložený v nádrži tendra a jeho tekutosť zabezpečoval parný ohrev prostredníctvom vykurovacích hadov. Zohriaty olej pritekal z nádrže cez predhrievač a filter do horákov (malého a veľkého), uloženého pod nožným rámom kotla rušňa. Na Slovensku boli až do svojho zrušenia začiatkom 70. rokov charakteristické predovšetkým pre okolie Bratislavy – ich domovom sa stalo RD bratislava východ. Odstavovanie týchto rušňov na začiatku 70. rokov 20. storočia bolo spôsobené zdražením použitého ropného paliva po prepuknutí svetovej energetickej krízy na konci 60-tych rokov, prebiehajúcou trakčnou výmenou na ČSD i nedôverou personálu k týmto pomerne neobvyklým rušňom (5.2.1964 došlo k výbuchu kotla rušňa 555.3277 neďaleko Sládkovičova; neskôr došlo ešte k ďalším dvom výbuchom) Predmetný rušeň obdržal po oslobodení Československa ako koristný rušeň DRB (pôvodne pravdepodobne 52.7447) číslo 555.0554 a koncom 40. rokov 20. stor. bol preznačený na 555.008. Na olejové vykurovanie bol zrekonštruovaný ku dňu 17.12.1964, slúžil potom v RD Bratislava východ, kde bol zrušený dňa 16.8.1972 výnosom 20260/72 FMD. Ku dňu 4.1.1973 bol zmenený na vykurovací kotol K 549 a pôsobil potom v Pozemných stavbách Bratislava. Tu bol na začiatku 80. rokov 20. storočia získaný pre Múzejno-dokumenačné centrum vtedajšej Správy Východnej dráhy ČSD.

Roku 1999 sa členovia bratislavského Klubu priateľov histórie železničnej dopravy rozhodli, že po úspešnom sprevádzkovaní parného rušňa 331.037 sa podujmú na sprevádzkovanie ďalšieho, výkonnejšieho stroja. Voľba padla na rad 555.3. Hlavným dôvodom tohto výberu bolo jeho mazutové vykurovanie, ktoré ponúka možnosť zaobísť sa bez požiarnych vlakov, nezmyselne predražujúcich prevádzku parných nostalgických vlakov na Slovensku. Po dôkladnej prehliadke bol pre tento účel vybraný prvý z dvoch zachovaných rušňov 555.3008 a 555.3254. Práce sa roku 1999 začali demontážou šamotovej výmurovky z pece a plechového obalu kotla. Nato bola úspešne vykonaná orientačná tlaková skúška, pri ktorej bol bez problémov dosiahnutý tlak 21 bar. Ďalšie práce sa potom sústredili na pojazd rušňa, ktorý bol v pomerne biednom stave. Roku 2000 bol po väčšom úsilí rozložený skorodovaný parný stroj, demontované spojnice a armatúra rušňa. Etapa demontáží bola roku 2001 zavŕšená vyviazaním a opieskovaním rámu. Práce pokračovali odstraňovaním zistených závad – najmä opravou klzníc dvojkolesí, prepúzdrením vahadiel a závesov pružníc, revíziou pružníc, osústružením a defektoskopickou kontrolou dvojkolesí a výrobou nového čapu vedenia podvozka Krauss-Helmholtz. Roku 2003 sa podarilo tieto práce ukončiť záväzom nafarbeného rámu na dvojkolesia. Pozornosť klubu sa potom sústredila na opravu tendra a parného stroja. Až do súčasnosti sa podaril uskutočniť výväz tendra a úplné rozloženie jeho podvozkov, defektoskpickú kontrolu a presústruženie jeho dvojkolesí (pričom bolo potrebné jedno dvojkolesie pre defektoskopické závady vymeniť), demontáž a vyčistenie olejovej nádrže, opieskovanie vodojemu rušňa a výmena skorodovaných častí, vypálenie celej tornej skrine zadného podvozka, ktorá musí byť vzhľadom na rozsiahle poškodenia vyrobená úplne nová. Zvlášť rozsiahla bola oprava parného stroja, na ktorom bolo potrebné vyrobiť prakticky nové posúvače, zalisovať nové vložky posúvačových komôr a poradiť si s riešením pomerne hlbokých koróznych výhlodkov na vŕtaní parného valca. Vďaka sponzorskej pomoci Ing. Hauswalda sa podarilo získať viacero chýbajúcich dielov. Oprava spodku rušňa bola roku 2006 dokončená a klub zameral svoju pozornosť na ukončenie opravy a záväz tendra. Prakticky všetky práce boli vykonané silami a s významnou finančnou spoluúčasťou klubu. Dňa 26.1.2007 bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi Klubom priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava východ a ŽSR. Na jeseň 2008 bola ukončená oprava tendra, naďalej sa pracuje na oprave kotla, jeho armatúry a oplášťovaní. Dňa 9.4.2009 bol kotol uložený do rámu rušňa a následne prebehla oprava uchytenia dymnice

Opravený rušeň po absolvovaní funkčných skúšok a technicko-bezpečnostnej skúšky by mal byť odovzdaný do prevádzky v roku 2010.

Technické parametre:

Výrobca: ŠKODA Plzeň pôvodná rada 52 DR
Rok výroby / výrobné číslo: 1943 / 1523
Usporiadanie náprav: 1′ E
Rozvod: Heusinger
Počet valcov / Priemer valcov: 2 / 600 mm
Zdvih valcov: 660mm
Hmotnosť: 85t
Priemer hnacích kolies:1400mm
Priemer bežných kolies: 880mm
Prevádzkový tlak: 16atm.
Maximálna rýchlosť: 80 km/hod.
Výkon: 1420 kW
Tender: 930.321
Obsah vykurovacieho oleja: 14m3
Obsah vody: 26m3

Zdroj: MDC a Klub priateľov histórie železničnej dorpavy Bratislava-Východ