Po stopách trolejbusových tratí 9: Zrušené trolejbusové trate v Bratislave

BRATISLAVA – Trolejbusová doprava v hlavnom meste Slovenskej republiky má zaujímavú históriu. Prvé trolejbusy tu začali premávať už v roku 1909 a po niekoľko ročnej odmlke sa do ulíc vrátili v roku 1941. A hoci premávajú do dnešných dní, viaceré úseky týchto tratí boli zrušené. Vydajte sa spolu s nami do histórie trolejbusovej dopravy v Bratislave a dozviete sa viac. 

Trolejbusová trať Paluguayov podnik – Železná studnička:

Písal sa 19. júl 1909. Bolo že to slávy, keď po trati z Predstaničného námestia cez Pražskú, Brniansku a Patrónku až k Železnej studienke po prvý raz vyrazil parádny otvorený koč so záclonkami. Namiesto koní ho však ,,ťahal” čertovský vynález – elektromotor, pýcha rakúskeho výrobcu Daimler Werke Wiener Neustadt. Podobných elektrobusov na oceľových kolesách s gumovými obručami postupne po trase jazdilo až sedem. Okrem štyroch ,,letných” na tejto trati aj dva uzavreté ,,zimné” a jeden nákladný. Prúd získavali z medeného trolejového vedenia cez ,,vozík” s prívodným káblom. Cestovný lístok stál 50 halierov.

Podľa pôvodného návrhu sa mala do Vydrickej doliny vybudovať električková doprava. Zámer na jej výstavbu pochádza z marca 1908. Avšak už 4. júla toho istého roku prípravná komisia na budovanie električkovej dráhy oznámila že z ekonomických dôvodov sa namiesto električky vybuduje trolejbusová trať. Založila sa akciová spoločnosť Pozsonyi vödriczvölgyi villamos automobilvonal r.t. (P.V.V.A. r.t.), ktorá zabezpečovala prevádzku trolejbusov.

Slávnostné záhájenie premávky trolejbusov v Bratislave bolo 19. júla 1909 p 10-tej hodine. Pre verejneosť začali trolejbsuy jazdiť až od 14-tej hodiny, zdôvodu veľkého záujmu cestujúcej verejnosti však pôvodný 30-minútový interval skrátili na polovicu. Počas prvého roku prevádzky bol letný cestovný poriadok nastavený na obdobie 1. máj (v prípade pekného počasia už 15. apríl) – 15. október. V letnom grafiokone premávali trolejbusy od rána do 12:00 každých 60 minút, popoludní každých 30 minút (v prípade potreby došlo ku skráteniu intervalu). V nedeľu premávali trolejbusy dopoludnia každú pol hodinu, popoludní bol interval skrátený na polovicu (až do 22:00) a v prípade potreby mohol byť upravený na 12 minút. Zimný cestovný poriadok predpokladal 5 spojov a mimoriadne jazdy. Na prelome rokov 1911/1912 sa pravidelná zimná prevádzka uskutočnila naposledy. V nasledujúcich rokoch premávali v zime trolejbusy len za pekného počasia o čom bola cestujúca verejnosť informovaná prostredníctvom oznamu v novinách a na plagátikoch na vybraných zastávkach električiek.

Tarifa bola rozdelená na tri pásma, pričom cena cestovného za prvé pásmo bola 20 halierov, za druhé pásmo 30 halierov a za celú trasu 50 halierov. Vo vozidlách mestskej elektrickej železnice si bolo možné zakúpiť prestupný lístok na trolejbus do druhého a tretieho pásma za cenu 36, respektíve 56 halierov, alebo spiatočný lístok na Železnú studničku za 1 korunu. Deti platili polovičné cestovné.

Zastávky prvej trolejbusovej linky:
– Palugyayhov podnik– (na začiatku Pražskej (vtedy Lamačskej cesty)
– Cesta na Kamzíkov vrch – na Pražskej ulici pod Kalváriou (v tom čase tam bola klembová lávka  po ktorej sa dalo prejsť na Jaskov rad a ďalej na kamzík)
– Cesta k Železnému hámru – na pražskej ulici, v mieste odbočenia Stromovej ulice
– Horský park – na dnešnej brnianskej ulici, pri vyústení Hroboňovej ulice
– Rothova patrónová továreň – dnešná Patrónka
– Kühmayerova továreň – pri dnešnej Vojenskej nemocnici
– Ôsmy mlyn – na ceste Mládeže (Klepáč)
– Deviaty mlyn
– Železná studienka – konečná pred dnes už neexistujúcim hotelom

Premávka trolejbusov na Železnú studničku sa však nevyvíjala najlepšie. Časté poruchy motorov, častá výmena pneumatík z dôvodu nekvalitnej cesty na Železnú studničku a odloženie výstavby vilovej štvrte na Železnej studničke viedli k zlej finančnej situácii podniku, ktorá viedla k zastaveniu trolejbusovej dopravy v roku 1915. Posledné valné zhromaždenie spoločnosti sa uskutočnilo 4. marca 1915 o 15:00 v sále Bratislavskej obchodnej a priemyselnej komory a okrem bilancie hospodárenia spoločnosti za uplynulý rok bol podaný návrh na likvidáciu akciovej spoločnosti. Avšak už 30. marca 1914 dostalo riaditeľstvo od valného zhromaždenia príkaz na prípravu likvidácie spoločnosti za jej plnej prevádzky. Všetci prítomní si želali zachovať spojenie s mesta s Vydrickou dolinou buďto výstavbou električkovej trate, alebo zachovaním prevádzky trolejbusu do doby kým sa nezačne so stavbou električky. Žiaľ ich želania ostali nenaplnené.

Trolejbusová trať Pražská – Brnianska – Prokopa Veľkého:

Prvé trolejbusy začali premávať po Pražskej a Brnianskej ulici už v roku 1909 kedy začala premávka trolejbusov v meste od dnešných Vinárskych závodov na Pražskej ulici na konečnú zastávku Železná studnička.

Ďalšou trolejbusovou linkou, ktorá začala po tejto trase premávať bola linka “P”. Tá začala premávať 1. októbra 1941 po trase Hotel Centrál (Žabotova) . Penzíjny ústav – Lamačská (Pražská – Brnianska) – Patrónka. Celková dĺžka trate bola 2 940 metrov. Linka bola 1. apríla 1944 prečíslovaná na linku č. 12 a 20. decembra 1953 bola predĺžená k Vojenskej nemocnici.

Prvého júla 1962 došlo k predĺženiu linky číslo 11, ktorá po novom premávala po trase Slovenské národné divadlo – Žabotova – Vojenská nemocnica. Linka číslo 12 bola prechodne zrušená.

V roku 1971 došlo k predĺženiu trolejbusovej trate z Búdkovej ulice cez Hroboňovú, Prokopa Veľkého a Brnenskú späť cez Hroboňovú na Búdkovú ulicu. Na novom úseku začala premávať predĺžená linka číslo 13 (Koliba – Hodžovo námestie – Búdková – Prokopa Veľkého a späť).

V roku 1973 sa z dôvodu rekonštrukcie Lamačskej cesty skrátili linky číslo 11 a 12 po Patrónku a boli vedené protismerne. Ešte v tom istom roku boli predĺžené na hornú stranu Gotwaldového námestia (dnešné Námestie Slobody) a postavili pre ne novú obrátku zo Šancovej po Štefaničovú ulicu.

Jedenásteho februára 1974 sa začala rekonštrukcia Pražskej a Brnianskej ulice čo si vyžiadalo zmenu trolejbusových liniek číslo 11, 12 a 13. Zrušila sa linka číslo 11 Gotwaldovo námestie – Limbová – Kramáre, linka číslo 12 začala premávať po skrátenej trase Gotwaldovo námestie – Vlárska ulica a linka číslo 13 sa skrátila po Búdkovú ulicu. Následne však bola predĺžená linka číslo 17 z Lovinského po Dubovú ulicu.

V auguste minulého roku sa začalo s obnovou časti trolejbusovej trate po Pražskej a Brnianskej ulici, ako aj po ulici Prokopa veľkého k Vozovni Hroboňova. Výstavba 4 150 metrovej trate bola ukončená 12. decembra a o 7 dní neskôr po nej začala skúšobná premávka trolejbusov na výjazdoch a dojazdoch liniek číslo 201 a 202. Od 27. marca tohto roku premáva po novej trati nová trolejbusová linka číslo 64 po trase Lovinského – Prokopa Veľkého – Brnianska – Pražská – Predstaničné námestie – Šancová – Račianske mýto – Trnavské mýto a späť.

Nedokončená trolejbusová trať Lovinského – Pri Suchom mlyne:

V 70. rokoch minulého storočia sa začalo s výstavbou trolejbusovej trate z Lovinského ulice až po Križovatku pri Suchom mlyne na Kramároch. Podľa vtedajšieho návrhu mali ísť trolejbusy od obrátiska Lovinského cez ulice Gaštanová, Pri Habánskom mlyne a Pri suchom mlyne až na Limbovú ulicu, kde by sa napájala pri dnešnej trolejovej križovatke Limbová – Záhorácka. Trolejbusová trať mala pretínať Brniansku ulicu čo však po jej rozšírení nebolo možné.

Vybudovaním stĺpov trolejového vedenia, zastávkovej niky na Gaštanovej ulici, nepoužitého napájacieho bodu a rozvádzačov dopravného podniku na ulici Pri Suchom mlyne sa výstavba tejto trate zastavila a podľa všetkého sa už ani nikdy nedokončí.

Zrušená trolejbusová trať Reduta – Hlavná stanica:

V roku 1927 sa v uliciach mesta objavili prvé autobusy. Zlá hospodárska situácia v 30-tych rokoch 20. storočia prevádzke autobusov nepriala. Z dôvodu nedostatku pohonných hmôt bola časť autobusov prestavaná na pohon drevným plynom. Koncom 30-tych rokov sa začala hľadať náhrada za prvé autobusy. Nakoniec padla voľba na trolejbusovú dopravu. Spoločnosť BEÚS objednala v roku 1939 materiál na stavbu trolejbusovej trate a vo firme M.A.N. Nürnberg 14 moderných trolejbusov.

Napriek prebiehajúcej vojne sa v marci 1941 začala stavba trolejbusového trolejového vedenia, vďaka čomu sa po 26 rokoch – 31. júla 1941 vrátili do bratislavských ulíc trolejbusy. Novootvorená trolejbusová linka M s trasou Hlavné nádražie – Hotel Central – – Valy ul. (Šancová) – YMCA – Račišdorfské (Račianske) mýto – Legionárska – Vuka Karadžiča – Žerlezničná stanica Bratislava Nové mesto (neskôr Bratislava-Nivy) – Grösslingová – Fochová (Medená) – Kúpeľná – Polovnícky rad (Palackého) – Reduta a späť cez Mostovú, Fochovú a Grösslingovú na Hlavné nádražie nahradila autobusovú linku M. Trolejbusy boli do prevádzky slávnostne uvedené za prítomnosti ministra dopravy a verejných prác. Dĺžka trate bola 4 183 m, pričom trolejbusy 3-krát križovali električkovú trať – linku “A” na Štúrovej ulici, linku “B” na krížnej ulici a linku “C” na Račišforfskom (Raičnaskom) mýte.

Zároveň bola vybudpvaná manipulačná trolejová trať z vozovne na Pribinovej ulici cez Dostojevského rad po Grösslingovú ulicu. Trať bola v prevádzke do roku 1964. Troleje boli napájané napätím 550 V – tak ako v električkovej doprave.

Prvého apríla 1944 bola linka “M” preznačená na linku číslo 11. Tá bola 1. júla 1962 predĺžená k Vojenskej nemocnici a o 10 rokov neskôr rozdelená na dve samostatné linky – Slovenské národné divadlo – Račianske mýto Žabotova ulica – Vojenská nemocnica.  V oblasti Račianskeho mýta bola vybudovaná obrátka tejto linky z Legionárskej ulice cez Račianske mýto, Šancovú a Jiráskovu ulicu späť na Legionársku ulicu. Aby sa umožnil prístup vozidiel na linku 11 Račianske mýto – Národné divadlo, zriadila sa manipulačná spojka odbočujúca zo Záhradníckej ulice cez Justičnú a Poľskú na ulicu Vuka Karaďžiča.

Neprajníci trolejbusovej dopravy dosiahli v roku 1973 zrušenie úseku Národné divadlo – Račianske mýto. V roku 1990 sa však podarilo obnoviť časť trolejbusovej trate v úseku Hlavná stanica – Autobusová stanica Mlynské nivy po ktorej dodnes jazdí linka číslo 2010. Na domoch v oblasti Reduty, Palackého, Fochovej a Gröslingovej ulice, ako aj v oblasti Račianskeho mýta sa do dnešných dní zachovali úchytky trolejového vedenia.

Trolejbusová trať Prievoz – Šafárikovo námestie:

V čase rozvoja trolejbusovej dopravy bola v meste zavedená nová trolejbusová linka číslo 16 spájajúca prievoz so Šafárikovým námestím. Do prevádzky odovzdaná 31. januára 1955 a jej trasa viedla zo zastávky Prievoz-most cez Mierovú, Prievozskú cestu, Mlynské nivy, Košickú, Pribinovu, Bezručovu a Sienkiewiczovu na Šafárikovo námestie, odkiaľ sa vracala cez Surovovu, Bezručovu a Pribinovu ulicu späť do Prievozu.

Z dôvodu rekonštrukcie komunikácie bola 1. decembra 1964 doprava na tejto linke zastavená. Hoci namiesto trolejbusov začali na tejto linke premávať autobusy, jej označenie sa nezmenilo. Zmena nastala až 1. januára 1968 kedy ju prečíslovali na autobusovú linku 20, ktorá sa medzi autobusové linky zaradila natrvalo.

Trolejbusová  trať Trnavská cesta – Martinský cintorín – Trnávka:

S výstavbou trolejbusovej dopravy na Trnávku sa začalo už v roku 1952 kedy sa začalo s výstavbou 4 000 m trolejbusovej linky číslo 15 z Centrálneho trhoviska (dnes Trnavské mýto), ktorá nahradila autobusovú linku číslo 24 krížna (filiálna stanica) – Trnávka. Nová linka bola do prevádzky uvedená 1. mája 1953 a jej trasa viedla z Centrálneho trhoviska cez Zimný štadión, Trnavskú cestu, Martinský cintorín, Železničnú zastávku Bratislava-cintorín, Krasovského a Bulhársku ulicu až na konečnú zastávku Rádiová na Trnávke. Z dôvodu skvalitnenia dopravnej obslužnosti Hlavnej stanice túto linku neskôr predĺžili z Centrálneho trhoviska až na Hlavnú stanicu ČSD.

V roku 1962 sa v dôsledku výstavby bratislavskej železničnej obvodovej komunikácie došlo k presmerovaniu linky číslo 15 v oblasti Trnávky pri dnes už bývalej železničnej zastávke Bratislava-cintorín. Postavila sa nová trolejbusová stopa Trnavská – Rožňavská – Slovinská – Bulharská, ktorá nahradila existujúcu trolejovú stopu v úseku Trnavská – Krasinského – Bulharská. V čase premávky trolejbusov v oblasti Martinského cintorínu však ešte podjazd pod železničnou traťou neexistoval. K jeho vybudovaniu došlo až po presmerovaní trolejbusov na Rožňavskú ulicu.

Hoci sa pôvodná trolejová stopa už nikdy neobnovila, do dnešných dní sa zachovalo niekoľko stĺpov bývalého trolejového vedenia, ktoré nám premávku trolejbusov po týchto uliciach pripomínajú. Prvé  štyri stĺpy môžeme nájsť už pri križovatke Trnavská – Tomášikova. Ďalšie stĺpy nájdeme na Trnavskej ceste v smere k Martinskému cintorínu. Jeden z nich je zvalený na zemi, ďalšie dva pevne stoja na svojom mieste a slúžia ako reklamná plocha a plocha na osadenie dopravných značiek. Na Krasínskeho ulici však stoja stĺpy trolejového vedenia do dnešných dní a slúžia ako stĺpy verejného osvetlenia.

Nevyužívané obrátisko na Hanáckej ulici:

Pätnásteho marca 1951 vznikla nová trolejbusová linka 14 premávajúca po trase Zimný štadión – Záhradnícka – Obchodná – Októbrovo námestie – Zámočnícka – Škarniclová ulica (Partizánska). Tá bola od 15. februára 1973 v špičke pracovných dní predĺžená od Zimného štadiónu na Trnávku k OÚNZ.

Trasa predĺženej linky číslo 14:

Šulekova ulica – Godrova ul. – Mierové nám. – Kollárovo nám. -Československej armády – Karadžičova ul -, Kvačalova ul. – Miletičova ul. -Prešovská ul. – Zimný štadión – Pasienky – Sabinovská ul. – Tomašikova ul. Slovinská ul. – Hanácka ulica – Slovinská ul. – Tomašikova ul. – Sabinovská ul. – Pasienky Zimný štadión – Miletičova ul. – Kvačalova ul. – Karadžičova ul. – Americké nám. – Kollárovo nám. – Mierové nám. – Palisády – Šulekova ulica.

V dôsledku nárastu počtu električkových liniek sa v 80. rokoch rokoch zaviedlo 200-vkové označenie trolejbusových liniek. Linka číslo 14 sa prečíslovala na 214 aj jej trasa sa na Trnávke predĺžila až na Rádiovú ulicu.

V roku 1993 došlo k obnoveniu trolejovej stopy medzi Trnavským mýtom a Zimným štadiónom čim vznikla nová trolejbusová linka číslo 219 premávajúcej z Valašskej cez Kramáte, pražskú, Predstaničné námestie, Šancovú, Trnavskú a Slovínsku po Hanácku ulicu na Trnávke.

O 6 rokov neskôr, v septembri 1999 došlo k zrušeniu linky číslo 214 a predĺženiu linky číslo 219 z Hanáckej po Rádiovú ulicu. Odvtedy sa toto obrátisko využíva iba sporadicky, pri výluke trolejbusov na Bulharskej a Rádiovej ulici. Počas tejto výluky premávali trolejbusové linky 204 a 205 zo zastávky Slovinská priamo po Rožňavskej ulici po zastávku Vozovňa Trnávka. Vybrané spoje linky 204 však namiesto premávky k vozovni zachádzali cez Slovinskú ulicu na konečnú zastávku Hanácka, čím využili rovnomenné obrátisko a zlepšili dostupnosť zdravotného strediska.

Toľko naše putovanie po zrušených trolejbusových tratiach v Bratislave. V prípade, že viete o jednotlivých tratiach viac, alebo máte nejaké historické fotografie, pošlite nám ich e-mailom na redakcia@veterany.eu. Na rovnomennej e-mailovej adrese očakávame aj vaše tipy a námety do tohto seriálu.

Text: Jaroslav Filo
Zdroj: Publikácie Trolejbusy v Bratislave 1909 – 2009 a 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a www.imhd.sk
Foto: (B1 – F5) Jaroslav Filo a Peter Vodička (A), publikácia Trolejbusy v Bratislave 1909-2009 /reprofoto/

1 Comment

  1. 49ka nieje žiaden pozostatok, je to len uchytenie a rozdelenie obyčajneho napäťoveho kabla, proti skratu pri vetre

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.