KAMENICA NAD CIROCHOU, HABEŠ – Koncom roku 1909 bola otvorená železničná trať Humenné – Stakčín a už v nasledujúcich rokoch vznikla jedna z najznámejších lesných železníc, s rozchodom 760 mm a pôvodne konským pohonom. Hlavná trať dĺžky 14 km vychádzala od žst. Kamenica nad Cirochou a cez obec veidla do údolia rieky Kamenice, ktorú dvakrát prekročila. Končila pod horou Vihorlat v lokalite Habeš. Do údolia Suchého potoka smmerovala 1,5 km dlhá odbočka. V tridsiatich rokoch štát vykúpil vo Vihorlatských vrchoh rozsiahle pozemky pre vojenské účely, vzniknutým vojenským lesom pripadla i úzkokoľajka. Tie ju prevádzkovali až do jej zániku v roku 1973. Nebola však zlikvidovaná celá, v prevádzke zostal 1,5 km dlhý manipulačný úsek v Kamenici nad Cirochou z nádražia do pily.
Tento úsek fungoval ešte 20 rokov, doprava tu bola zastavená po nehode v roku 1991. Zvršok na tomto úseku zrušený nebol a na niektorých miestach je ešte stále viditeľný. Dráhari mali možnosť vidieť posledný kúsok lesnej železnice ešte za prevádzky v rámci legendárneho stretnutia na Slovensku v roku 1987.
Prvým pozostatkom na nádraží v Kamenici je výhybka pri normálne rozchodnej manipulačnej koľaji, úzká odbočná koľaj prechádza šikmo cez priestranstvo a cestu. Prikrytá trávou vedie okolo pily rovnobežne s komunikáciou od nádražia, po 200 metroch od stanice túto cestu križuje a vedie po jej pravej strane. Cez hlavnú cestu Humenné – Snina koľaj nie je, za križovatkou prechádza okolo reštaurácie. Motorickí občerstvovači tu môžu skončiť, záujemcov dovedie nesúvyslá koľaj až k pile. Zástavba pozdĺž cesty je z novšieho obdobia, stará časť obce sa tiahne pozdĺž cesty od zastávky Kamenica nad Cirochou dvor. Pila sa rozkládá na konci obce. Predtým patrila vojenským lesom, dnes je súkromná. V areáli postává na zbytokoch koľají niekoľko štvornápravových plošinových vozňov, opleny a jedna motorová lokomotíva.
Za pilou pokračuje zreteľné teleso pozdĺž cesty, na násypu se povaľuje množstvo pražcov, je tu i jeden priepustokk. O kúsok ďalej sa nachádza podstatne väčšia umelá stavba. Vedľa cestného mostu cez rieku Kamenici stojí rozkročený betonový most úzkokoľajky s rozpätím okolo 10 metrov. Trasa v podobe poľnej cesty i naďalej zostáva pri ceste, zo strany poľa lemovaná drevenými stĺpmi telefónneho vedenia. V obci Kamienka pokračuje cesta doľava, teleso pokračuje rovno a zanedlho sa stráca medzi plotom. Obchádza zástavbu rovnako ako línia drevených stĺpov: Pred koncom obce križuje asfaltku (na ľavej strane kus koľaje) a stráca sa v úložisku štrkopiesku. Za plochou sa ukrývajú zbytky mostu cez prítok Konské, opery a neúplný pilier, ďaľší úsek je ceľkom odplavený. Až ďalej zarastá násyp a ležia na ňom pražce a drobné koľajivo. Most cez Suchý potok sa nedochoval, není viditeľné ani ďalšie pokračovanie trasy vedľa alebo priamo v asfaltovej ceste do hlavného údolia. Kilometer od Suchého potoka drážka po druhý krát prekonáva Kamenici, vpravo vedľa mostu cesty stoja opery a stredný pilier. To isté sa opakuje pri treťom krížení po ľavej strane cesty, o necelých 400 metrov ďalej. Následuje znovu krátkých 500 metrov a naproti kameňolomu malý zbytok štvrtého mostu cez Kamenicu. Teleso s ražcami potom uvidíme po pravej strane cesty. Neubehne ani kilometer a za manipulačnou plochou v ústi bočného údolia najdeme operu piateho mostu cez rieku. Je však na suchu, vodný tok si počas rokov našiel nové koryto. Lesná železnica tadiaľto viedla v dĺžke asi 300 metrov po ľavom brehu Kamenice, časť telesa a pražce však uvidíme na oboch stranách súčasného toku. Šieste prekročenie Kamenice sa pripomína pekne zachvoanými operami a pilierami. Od mostu miery násyp do cesty, na ďalšie mostné pozostatky narazíme tentokrát už po 150 metroch. Vľavo vedľa cesty sa nachádza tradičná schéma opery a stredný pilier. To sa už dostávame k ústiu údolia Brestového potoka, ktoré cesta pretína zrejem v trase úskokoľajky. Nasledujúci úsek telesa na ľavom brehu je miestami zničený veľkou vodou, miestami je rozjazdený od lesnej techniky. Oblukom sa vracia do cesty, ktorá pred ústim Klíhového potoka prekračuje Kamenicu opäť po trase drážky. Trať tu prechodne nabrala severný smer, späť do východného sa vracia po prekkrížení Porúbky a vzápätí Kamenice. Toto v poradi deviate a posledné križovanie toku žiadne pozostatky neponúka.
Do hornej časti údolia vedie len štrková cesta. Asi po kilometri uvidíme na pravom brehu neveľkú kamennú budovu s prepadnutou strechou. Je to bývalá vodná elektráreň, most k nej už tiež odniesol zub času a voda. Cesta je stále strmšia, necelý kilometer za elektrárňou lesná železnica končila. Tu pri ústi ľavostranného prítoku je malá manipulačná plocha, pod priepustkom cesty sa vála niekoľko pražcov. Miesto sa nachádza v nadmorskej výške približne 280 metrov (Kamenica nad Cirochou 180 m), dva kilometre severne od Vihorlatu (1076 m n.m.), nejvyššej hory Vihorlatských vrchov, a 1,5 km južne od zlikvidovanej obce Valaškovce.
Toľko teda putovanie po trati Kamenica nad Cirochou – Habeš. Za prípadné nepresnosti sa osprvedlňujeme. Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu.
Zdroj: Tulák po drahách č. 17/5. VI. 2000, Jaroslav Přibyl – Miroslav KOŽUCH, http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h537.htm
Úprava: Jaroslav Filo
Škoda, že tu nie sú žiadne fotky, bol som tam r. 1986, ale teraz sa tam nedostanem.