Zaujímavosti: V starom hangári v Dúbravke vznikne letecké múzeum

BRATISLAVA – Opustenému a chátrajúcemu hangáru, oficiálne nazvanému skladová hala – Dúbravčice, so zaujímavou leteckou minulosťou začína svitať na lepšie časy. Poslanci mestskej časti Bratislava-Dúbravka schválili na februárovom zasadnutí jeho nájom Aviatickému klubu Otta Smika, ktorý v ňom plánuje zriadiť letecké múzeum.

Poslanci odobrili prenájom chátrajúceho objektu na desať rokov za jedno euro ročne, pričom nájomca sa zaväzuje zrekonštruovať hangár a upraviť priľahlý pozemok. Hodnota investície je 120 000,- € a rekonštrukcia bude financovaná najmä z dotácií a fondov.

Hoci má hlavné mesto zaujímavú leteckú históriu, Múzeum letectva by ste v ňom hľadali márne. Zmeniť to má nový projekt Aviatického klubu, vďaka ktorému by v Dúbravke pribudla ďalšia atrakcia verejnosť, súčasťou ktorej budú aj ďalšie aktivity pre deti a mládež.

Podľa zámerov klubu bude nové múzeum koncipované edukatívne, aby sa návštevník cítil súčasťou expozície. V priestore má byť aj interaktívna učebňa pre rozšírené hodiny dejepisu, histórie, fyziky, respektíve technických prác.

„Kultúrno-spoločenský projekt má expozíciu lietadiel, z ktorých väčšina bola vyrobená len ako jediný exemplár. Postavili ich leteckí nadšenci, ktorých technické vedomosti a zručnosť vzniesli ich stroje do vzduchu. Boli a sú to ľudia, ktorí svoj sen, lietať voľne ako vták, uskutočnili. Nedotkli sa výškou letu hviezd, ale ich stroje hviezdami sú. Lietajú a sú to krásne umelecké diela v leteckej kvalite,“ približuje Milan Lastovka z Aviatického klubu.

V múzeu nájdete množstvo zaujímavých exponátov – vrtuľník s náporovými motormi, doma vyrobené vrtuľníky či repliku historického lietadla s unikátnym systémom riadenia. Niektoré z nich majú majestátne rozmery, napríklad 12-metrové krídla závesných klzákov.

Časť expozície bude venovaná histórii športového, vojenského a civilného lietania na území západného Slovenska s odkazom na významné osobnosti dejín a ich osudy.

Treťou časťou expozície bude trvalá výstava umeleckých diel s leteckou, vojenskou a dopravnou tematikou. Milan Lastovka v tejto súvislosti hovorí o dôležitosti pripomenutia histórie a jej odkazu deťom, mladým.

Hangár dostala „do daru“ mestská časť Dúbravka ešte počas vedenia bývalého starostu Jána Sandtnera. Nakoľko preň miestna samospráva nenašla využitie, celý areál chátral.. Podľa viceprimátora a poslanca Juraja Káčera je už má už Hangár nulovú hodnotu a mestská časť roky nevie, čo s ním. Aby sa mohol využívať, potrebuje nemalú rekonštrukciu. Miestny a župný poslanec Juraj Štekláč dopĺňa, že letectvo tu má svoju históriu a nejde o komerčnú aktivitu.

Z histórie letectva:

V Dúbravke vládol pred rokmi čulý letecký ruch. Devínska Kobyla a Lamačská brána so svojimi silnými veternými prúdmi vytvárali výborné podmienky na bezmotorové športové lietanie. História letectva siaha do roku 1928 kedy v Bratislave vznikol aeroklub. Lietanie na motorových lietadlách prebiehalo na vtedajšom vojenskom letisku vo Vajnoroch. Pre lietanie na klzákoch a vetroňoch bol vyhliadnutý svah pri Dúbravke, na ktorom boli veľmi dobré podmienky pre svahové lietanie. Na úbočí Brižite, na rovinke v blízkosti triangulačného bodu bol postavený drevený hangár na vetrone, ktorý v rokoch 1939 – 1945 dopĺňal aj menší hangár členov nemeckého aeroklubu. V údolí bol neskôr postavený aj nový hangár slúžiaci na montáž vetroňov, ktorý je dnes v opustenom stave. Popularita letiska postupne narastala, v roku 1934 tu začal intenzívny letecký výcvik a o rok neskôr sa uskutočnili aj prvé preteky. Svoju leteckú kariéru tu začínal aj legendárny letec z druhej svetovej vojny generál Otto Smik, ktorý bol veliteľom stíhacieho pluku vo Veľkej Británii a mal 12 uznaných zostrelov.

Až do konca druhej svetovej vojny sa bezmotorovému lietaniu v Dúbravke dobre darilo. No v čase prechodu frontu cez Dúbravku, Devínsku Novú Ves i Lamač sa tu odohrávali kruté letecké súboje medzi nemeckými a spojeneckými vzdušnými silami. V roku 1950 z tohto letiska odštartoval Ing. Tomáš Maňka s vetroňom ŠOHAJ VT 25, ktorý vďaka preletelu 392 km s pristátím pri rumúnskom meste Oradea dosiahol československý rekord vo voľnom prelete. No už o 2 roky neskôr sa vojenská letecká posádka a letecká doprava premiestnila na letisko Ivanka pri Dunaji, klzáky boli prenesené na letisko vo Vajnoroch a svahové letisko v Dúbravke zaniklo.

Definitívny zákaz lietania v Dúbravke prišiel po roku 1984, keď Dúbravčan Ján Móz pomocou vetroňa emigroval do cudzineckej légii Rakúsku. Ten najprv niekoľkokrát niekoľkokrát zakrúžil medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, ľahko sa vzniesol k belasej oblohe, využil priaznivý vzdušný prúd a cez Moravu preletel do Rakúska. Devínsku Novú Ves vyhlásili za veľké pohraničné pásmo, v ktorom sa človek mohol zdržiavať sa len na priepustku. Lietať nad týmto územím však bolo prísne zakázané. No aj napriek tomu sa našli odvážlivci, ktorí sa vzniesli na oblohu, aby si z vtáčej perspektívy pozreli rímsku pamiatku Villa rustica a Devínsku Kobylu. Definitívny koniec lietania v Dúbravka nastal až po demontovaní Hangárov a osadením borovíc na vŕšky.

Spracoval: Jaroslav Filo
Zdroj: Bratislavské noviny
Foto: Lucia Marcinátová

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.