BRATISLAVA – 27. septembra tohto roku uplynulo presne 85 rokov odvtedy, čo do vtedajšieho záhradného mestečka Karlova Ves prišla prvá električka. Podľa zmluvy s mestom z roku 1925 musela Bratislavská elektrická účastinná spoločnosť (dnešný dopravný podnik) do 3 rokov vybudovať električkovú trať do Karlovej Vsi. Mesto túto trať začalo budovať hneď po vojne pre zmiernenie vysokej nezamestnanosti, no pre finančné ťažkosti ju nevedelo dokončiť.
Táto neelektrifikovaná jednokoľajová trať začínajúca na Vitézovej ulici bola pôvodne budovaná ako železničná a mala slúžiť na prepravu stavebného materiálu súvisiaceho s výstavbou záhradného mesta Karlova Ves. K jej dokončeniu ale nedošlo, lebo na prepravu materiálu sa uprednostnila nákladná automobilová doprava.
Na naliehanie obyvateľov zriadil BEÚS dočasnú autobusovú linku bez označenia, ktorá od 12. mája do 21. septembra 1929 premáva medzi Karlovou Vsou a Rybným námestím. Zároveň sa rozhodol investovať do výstavby električkovej trate a ponúkol mestu nasledovnú zmluvu:
1. Mesto podľa predloženého zoznamu ponechá celý základ a materiál železnici.
2. BEÚS pomocou tohto materiálu vybuduje nákladom asi 410 000,- Kčs do dvoch mesiacov električkovú trať ako predĺženie jestvujúcej trate „B“.
3. BEÚS zakúpi pre túto trať 6 motorových vozňov firmy SIEMENS (evidenčné číslo 201 – 206).
4. Spoločnosť zavedie lokálnu dopravu, ktorú zabezpečia vo všedné dni niekoľkými vlakmi ráno, na poludnei a večer; doprava v sobotu, v nedeľu a cez leto sa mala zabezpečovať po celý deň.
5. Spoločnosť sa zaväzuje, že odovzdá mestu celú spodnú a vrchnú stavbu železnice, ak mesto v roku 1945 odkúpi Bratislavskú mestskú železnicu.
Zastupiteľský zbor mesta 13. mája 1929 tento návrh prerokoval a schválil ho vďaka čomu sa začalo s rekonštrukciou železničného zvršku od Vitézovej ulice po Vilu Lafranconi.
Zaujímavosťou tejto 2 650 metrovej trate bola svetelná signalizácia medzi Vitézovou ulicou a židovským cintorínom, ktorá sa rozsvietila vždy ak do tohto úseku z hociktorej strany vošla električka.
Električky pre túto trať dodala Vagónka v Studenke. Usporiadanie sedadiel bolo pozdĺžne i priečne a po prvý krát sa použilo aj koženkové čalúnenie. Vozne mali oddelenia pre fajčiarov i nefajčiarov so stredným vstupom pre cestujúcich.
Električková doprava bola zavedená postupne. Od 7. septembra 1929 začala premávať električková linka „K“ z Vitezovej ulice po Vilu Lafranconi. Táto linka obsluhovaná 3 električkami bola v prevádzke len 20 dní a boli na nej nasledovné zastávky:
• Vitézova ulica – výhybňa (Podhradie – kostol Najsvätejšej trojice)
• Steinwalovo námestie (v strede podhradia, predtým Vydrica)
• Starý cintorín – výhybňa (starý židovský cintorín pri vyústení električkového tunela)
• Nový cintorín (pri vchode do PKO so schodmi k novému cintorínu, alebo rekreačnému domu SOREA)
• Voľný kúpeľ (v priestore vyústenia Žižkovej ulice na Nábrežiu armády generála Ludvika Svobodu)
• Internát (zastávka s výhybňou pri dnešnej FTVŠ)
• Lafranconi (zastávka pri bývalej Vile Lafranconi, v miestach dnešného mosta a vyústení potoku Vydrica)
27. septembra bola totiž trať predĺžená až po Karlovu Ves, kde začala premávať linka „Ck“ Karlova Ves – Námestie republiky – Továreň Stollwerck. Neskôr sem predĺžili aj linku „Cd“ premávajúcu medzi Vitézovou ulicou a Dynamitkou. Zavedením liniek „Ck“ a „Cd“ sa linky „C“ Savoy – Stollwerck a „D“ Savoy – Dynamitka zrušili.
Nová jednokoľajová trať s výhybňami pri židovskom cintoríne a Vile Lafranconi viedla uzučkou ulicou od Vitézovej ulice, Podhradským nábrežím, od úrovne dnešného tunela tesne popod svahom, pričom stúpanie obchádzala prechodom na druhú stranu k brehu Dunaja a vyúsťovala znova na cestu pri Vile Lafranconi a pokračovala po pravej stane Karlovskej cesty.
Na predĺženom úseku boli zriadené zastávky:
• Poľná cesta (Botanická záhrada)
• Karlova Ves (vyústenie Svrčej ulice)
Električkové linky „Ck“ a „Cd“ sa v roku 1939 zlúčili do novej linky „C“ Karlova Ves – Dynamitka, ktorú 1. januára 1944 preznačili na linku č. 3. V tom istom roku bola pri Lafranconi vybudovaná provizórna remíza pre električky, traťová dielňa a sklad materiálu ako dočasná náhrada za remízu na Pribinovej ulici, ktorá bola ohrozovaná leteckými bombardovaním susednej rafinérie Apollo.
V roku 1949 došlo k predĺženiu trate po Riviéru a začalo sa s rekonštrukciou trate medzi Mestským pivovarom na Rybnom námestím a Mlynskou dolinou, ktorá bola ukončená v nasledujúcom roku.
Od 20. mája 1952 začala do Karlovej Vsi premávať nová linka č. 5 z Hlavnej stanice, ktorú od 26. augusta presmerovali ku Gaštanovému hájiku.
Od 5. mája 1954 tu začala premávať nová linka č. 6, ktorá viedla cez Starý most na konečnú zastávku „Petržalka-sad“. V tom istom roku došlo k predĺženiu trate po Vodárensku ulicu (pri kostolíku) a vybudovaniu jednokoľajového obratiska. Linka č. 6 bola 1. apríla 1961 skrátená po Šafárikovo námestie a od 11. apríla 1962 úplne zrušená.
Od 1. januára 1966 premávala do Karlovej Vsi linka č. 7 zo Železničnej stanice Nové mesto, ktorú 1. októbra 1967 presmerovali ku Gaštanového hájiku.
V rokoch 1972 – 1975 prešla električková trať do Karlovej Vsi rozsiahlou rekonštrukciou. Na vynovenej trati začali od 7. júla 1975 premávať linky č. 1 z Hlavnej stanice, 4 z Jurajovho dvora a 5 z Rače a od 1. septembra aj linka č. 9 z Pošne (Ružinova).
Prvého septembra 1983 začali premávať električky do Karlovej Vsi aj cez tunel (linky č. 5 a 9) a 23. septembra bola električková trať predĺžená z Karlovej Vsi po Hanulovu ulicu v Dúbravke, kde začala jazdiť linka č. 1. V roku 1992 sa pristúpilo k rekonštrukcii trate medzi obratiskom Karlova Ves a tunelom.
Od 19. marca 2012 začala do Karlovej Vsi opäť premávať linka č. 6 zo Šafárikovho námestia, ktorá bola v súvislosti s výstavbou 1. etapy nosného systému mestskej hromadnej dopravy od 20. januára 2014 zlúčená s linkou č. 7 a predĺžená po Železničnú stanicu Vinohrady. Okrem nej tu však premávajú aj električky č. 4, 5 a 9.
Aktualizované 25.08.2015 o 22:48 o informácie o premávke linky „K“ od Ing. Milana Krála.
Autor: Jaroslav Filo
Zdroj: publikácie 100 rokov MHD v Bratislave a 100 rokov električiek v Bratislave
Foto: archív
Be the first to comment