Podobne ako minule, v čase tohtoročných Vianoc 2014 som listoval v mojom archíve. Bolo to hľadanie cielené, pretože som sa snažil získať bližšie informácie k seriálu o veteránoch z ciest a polí. Popri lovení informácii v mojom archíve po bicykloch, motocykloch a autách z brnenskej Zbrojovky som narazil na isté perličky o ľudových vozítkach. Priblížil som prvé auto vyrobené na Slovensku, priblížil som funkčný podvozok plánovanej Lidovky. Teraz Vám predstavím len strohú zmienku o niečom podobnom, čo malo ale len tri kolesá.
Pôvodne som predpokladal, že Mr. Google obsahuje všetko potrebné, no realita je iná. Myslím, že sa na brnenské produkty vrhnem až po preštudovaní publikácie „S písmenem „Z“ na chladiči.“ S odstupom času som si uvedomil, že aj to čo bolo v tejto knižke uverejnené nie je celkom pravdivé. Priznám sa, až po skontaktovaní s pánom Metzkerom som si uvedomil, že povojnový Manet M 90 nijako nesúvisí s prototypmi podobného stroja vyvíjanými práve v brnenskej Zbrojovke.
Teraz sa vrhnem na ozajstnú raritu, o ktorej padla zmienka v starom časopise „Svět Motorů“ zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedajší redaktori si asi nemohli dovoliť veľmi sa rozpisovať o produktoch zahnívajúceho kapitalizmu. Doba bola taká a preto ďakujem aktívnym propagátorom veteránov v minulom režime aj za to málo, čo sa do tlače dostalo. Jediná informácia, ktorá súvisela priamo s týmto ľudovým trojkolesovým približovadlom bolo meno konštruktéra a rok vzniku.
Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami bolo vlastne obdobím obnovovania vojnou devastovaných hospodárstiev prakticky všetkých štátov zapojených do celosvetového vojnového konfliktu. Výroba čohokoľvek sa odvíjala od predvojnovej produkcie a vlastne samotné obnovenie bol vždy heroický čin. Ako som naznačil pri projekte „Lidovka“, tak povojnové obdobie, či už po prvej, či druhej svetovej vojne bolo charakteristické všeobecným nedostatkom motorizmus nevinímajúc. Tento problém neriešili len veľké firmy, či podniky, ale aj nadšenci, ktorí mali k premiestňovaniu z miesta na miesto blízko. Istý nemecký projekt, ktorý sa v medzivojnovom Nemecku krátko vyrábal som už spomínal. Bolo to autíčko Bungartz Butz z roku 1934, ktoré som predstavil v článku „Veterány ciest a polí 3.“ Žiaľ vtedajšia doba nepriala tomu projektu.
V roku 1929 sa podujal na výrobu ľudového približovadla aj zrejme strojársky inžinier „E. Zaschky“. Svoj projekt riešil ako stavebnicu z viacerých súčastí. Projekt bola plachtová motorová trojkolieska plánovaná pre široké masy. Reklamná fotoreprodukcia naznačovala, že konštruktér zrejme do jedného celku spojil kompletnú prednú nápravu s čapom riadenia a chladičom. Tyč riadenia s volantom bola z čapu demontovateľná. Na reprodukcii ju s ženskou ľahkosťou nesie pravdepodobne manželka konštruktéra ing. E. Zaschkya.
Pri identifikácii ostatných komponentov treba zapojiť svoju fantáziu, pretože popis tohto produktu vo Svete motorov nič neuvádzal. Podľa predpokladu mojej maličkosti hneď za nápravou pracoval sparťanský agregát, ikeď mohutné rebrovanie na maske navodzuje mohutný chladič, ktorý bol zrejme len atrapou, alebo aj nie. Podvozok bol pravdepodobne z viacerých kovových rúrok vzájomne pozváraných tak, aby sa vpredu pevne napájali na prednú nápravu a agregát. Vzadu mali za úlohu pevne ukotviť zadné koleso a dve sedadlá pre pasažierov. Reprodukcia ukazuje vlastne konštruktéra a jeho partnerku ako sedia pohodlne na sedadlách vedľa seba. „Karosériu“ fakticky nahrádza plachta podobne ako u československého Velorexu.
Velorex mal ale kovovú kostru a pohon zadného kolesa a preto jeho konštrukcia bola ešte jednoduchšia a motor bol chladený vzduchom. Z dobového foto sa dá tiež s veľkou dávkou fantázie usudzovať, že akú takú výstuž mala aj trojkolka E. Zaschkya, no ako vyzerala sa asi nedozvieme, ak táto zmienka bola vo svojom čase na našom území jediná. Možno, že Mr. Google to teraz vidí ináč. Podstatné je ale to, že to momentálne neposúdim, či si do bytu E. Zaschky nosil aj zbytok svojho približovadla. Možné to je, no to už je na každom čitateľovi, či bude po tom detailnejšie pátrať.
Autor: Gilbert
Be the first to comment