Zaprášené projekty 13: Automobil Aero Minor

Reklamný plagát 1946K prezentácii tohoto textu ma inšpiroval zimný, vianočný čas a článok v slovenskom časopise Automoto z mája 1948. Samotný článok zrejme vtedajší redaktori preložili do Slovenčiny z rukopisu cestovateľa Přemysla Tůmu. Niesol názov “Aero-Minorom za polnočným slncom a polárnou žiarou”. Žiaľ publikácia bola dosť poškodená, preto som sa rozhodol ju dať do elektronickej podoby:

Keď sme dokončili 24. februára t. r. Svoju úspešnú cestu Aero-Minorom za severný polárny kruh, mnoho ľudí sa nás opytovalo na podrobnosti o našej ceste. Naše reportáže v novinách nestačily a ľudia sa nazdávali, že naša cesta bola spojená s reťazou dramatických zážitkov. Iní zas, ktorí sa chceli vydať na podobnú cestu, sa nás vypytovali, ako sa to robí. Mnohí z nich mali len vieru a odhodlanie. Ale to v terajších časoch nestačí. Ponajprv treba mať automobil a dostatok finančných prostriedkov a k tomu bohaté vodičské a cestovateľské skúsenosti. Okrem toho treba sa pripraviť na nepredvídateľné okolnosti, ktoré môžu zmariť aj najlepšie pripravovanú expedíciu. Prípravy boly, prirodzene, najťažšie a vari najťažšie bolo chodenie za pasom, vízami a inými potrebnými papiermi, čo nám trvalo niekoľko mesiacov. Okrem toho sme si museli zaobstarať mapy, informácie ap. (tisíc a jednu vec, lebo od týchto maličkostí závisel náš úspech). Po mnohom chodení a po dlhých prípravách sa konečne mohlo odštartovať do boja proti mrazu, vzdialenosti a snehu. Priebojníkom bol naš Aero-Minor. Odchádzali sme cez Karlove Vary a auto bolo preťažené zásobami benzínu. Nechceli sme na Nemeckom prechádzať v noci. Mnoho sme počuli o denných a nočných prepadoch, a preto sme nechceli riskovať svoje zdravie a automobil. No colníci tvrdia opak. Preto sme sa rozhodli podľa rady colníkov a pustili sme sa na cestu Nemckom za noci. Začiatkom sme išli nesmele, ale dobré orientačné značky nám umožňujú rýchlu jazdu a dodávajú istú bezpečnosť. Cesty sú veľmi dobré a najmä autostrády. Ideme plnou rýchlosťou, i keď protiidúcce automobily nás osvetľujú plnými svetlami. Už svitá, keď prechádzame severným Nemeckom, kde je život zakmer mierový. Ale rozbombardované mestá sú v takom stave, ako ostaly po poslednom nálete.Na dánsko-nemeckej hranici sme sa dlho nezdržali. Dostaneme prídelové lístky na chlieb, maslo a mäso a ideme ďalej. Dánsko je krajina poriadku a čistoty. Cesty sú dobré a bezchybne označkované. V našej obci je niekoľko benzínových púmp. Na dánske ostrovy sa možno dostať na parných lodiach, ktoré sú prispôsobené na prepravu automobilov a vlakov. Tarify za prevezenie nie sú pomerne malé. Kodaň je čisté a moderné mesto s veľkými umeleckými pokladmi. Na prehliadku všetkých umeleckýh pamiatok by cestovateľ potreboval najmenej týždeň, a preto sa uspokojujeme s prehliadkou Thovaldsenovho múzea, chrámu Freu Kirke a, prirodzene, aj bronzovej sochy morskej panny, sediaej na balvane neďaleko prístavu. Kto chce poznať nočný život, navštíví prístavnú krčmu “41”, ktorá má pomenovanie podľa čísla domu. V prístave je krčma vedľa krčmy a, prirodzene, je v nich veselo. Polícia veľmi prísne kontroluje vodičov a koho pristihne v podnapitom stave za volantom, je s ním zle. V prístavnej krčme je  aj kabaret v miestnosti, ktorá je tak usporiadaná, že má vzhľad starodánskej dedinky, v ktorej každý remeselnícky cech má svoj domček. Vzadu na stene je obraz starej Kodane a do prístavu premietajú vlniace sa more, čo pôsobí veľmi pekným dojmom. Program je veselý a spievajú sa bujné pesničky. Txt pesničiek sa premieta na plátne a všetci pítomní spievajú. Z okolia Kodanezaslúži si pozornosť krásny zámok v hillerode a Hamletov hrob pri Häsingöre. Štyri kilometre prejdeme loďou a sme o Švédsku. Tu dostaneme lístky na potraviny a po upozornení, že u nich sa jazdí na ľavej strane, ideme ďalej. Krásne cesty, prehľadná orientácia a služba motoristom sú vo Švédsku veci prirodzené. V zime odhŕňajú sneh pluhmi a posypávajú pieskom, takže cesty majú stále drsný povrch. Strava je vo Švedsku výborná a okrem toho mnoho vecí -ako aj čokoláda- je voľných. Aj textilje voľný a krásny výber. Strava je bohatá a tí,čo sa musia živiť z chudobného prídelu, môžu sa nasýtiť. Platilo to aj o nás. Do Nórska prichádzame po vysokom moste ez fjord. Nórsko je chudobnejšie ako Švédsko a badať tu stopy vojny. Láskou Nórov je more. Deti sa tam vaj naučia skô plávať ako chodiť. To isté sa tvrdí aj o ich lyžiarskom umení. Hlané meso Oslo je vraj najväčšou dedinou na svete, lebo sa rozkladá na plohe 60 štvorcových kilometrov. V meste nás zaujíma hrob Björnsono, prístav a vrch Holmenkollen pi Oslo, ktorý je pravým rajom lyžiarov. Stravovanie je chudobnjšie ako vo Švédsku, ale pre nás. Stredoeurópano, je tam skutočný raj. Cesty sú užšie ako vo Švédsku, ale kraj je taký vábny, že sa nikomu nechce rýchle jazdiť. Udržovanie ist je vzorné. Fínsko bolo viac postihnuté vojnou a je odrezané od dovozu zo západu. Motorizmus nie je tak rozvinutý ako v ostatných severských krajinách. Krajina zápasí s infláciou a tak dovoz z cudziny je nijaký. Nedostatokbadať na každom kroku. Cesty nie sú riadne udržované. Stravovanie a ostatný tovar je zlý a mnoho vecí vôbec nemožno dostať. Hlbokým dojmom pôsobia cesty cez brezové háje. Ľudia sú u dobrí a statoční a usilujú sa vám pomôc. Sme v laponskom kraji. Laponské staania majú osobitú rázovitosť, pozoruhodné sú ich stany a odev. Stáda sobov dopĺňajú tento obraz severu. Stálo to za námahu, lebo si môžeme povedať: tadiaľto vedie sverný polárny kruh a stojíme tu ako prvý československý automobil, ktorý toto pásmo dosiahol v zimnom období.

Aero Minor bolo povojnové auto, ktoré bolo pokračovateľom výroby dvojtaktných československých automobilov, ktoré sa začali vyrábať v Jawe F. Janečka. Táto výroba bola najprv podľa nemeckej licencie na voz DKW Meisterklasse 701. Jawácke auto malo označenie Jawa 700. Nasledovníkom bola Jawa 600 vlastnej konštrukcie nazvanej Minor. Konštruktérom bol Rudolf Vykoukal. Ďaľší vývoj a výrobu prerušila II. Svetová vojna. Počas okupácie sa na novom aute pracovalo tajne podobne ako na Péráku.Na ceste do Škandinávie bol použitý Minor I, ktorý sa vyrábal od roku 1946. Po znárodnení sa výroba z Jawy presunula do Leteckých závodů Praha. Model Minor II dostal názov Aero Minor a vyrábal sa od roku 1948 do roku1951. Okrem pána Tůmu, ktorý sa previezol do snežných končín Škandinávie vo svete prezentoval Aero Minor Fr. Alex. Elstner, ktorý sa povozil po Sahare. Fotografie aktuálneho stavu kamarátovho Minora sú z veteránskeho podujatia a z Vinobrania z Pezinka a Modry. Kamarát sa pri jeho renovácii riadne potrápil a samozrejme aj jeho rodina ako to už vo veteránskych rodinách chodí.

Prečítajte si: Zaprášené projekty 12: Automobil Tatra 700

Autor: Gilbert

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.