Možno ste si po prečítaní minulej časti mysleli, že príbeh o najneposlušnejšom rušni v Tramtárii bude mať pokračovanie. Môžem vás potešiť, že pokračovanie bude. Medzitým sa ale pozrieme na inú príhodu, ktoré sa stala vtedy, kedy bola kvôli ropnej kríze väčšina motorových rušňov odstavená. Hlavným hrdinom bude americký parný rušeň Frank, ktorému sa vtedy stalo niečo, čo sa v Tramtárii môže stať celkom bežne , ale u nás nie – stretnúť sa s chlpatým prapradedkom slona, mamutom.
Bol raz jeden ani nie starý stredne veľký parný rušeň, ktorý mal meno Frank. Takéto meno mal preto, lebo podobne ako Veľký chlap a mnoho jeho ďalších kamarátov pochádzal z Ameriky. Väčšinou vozil nákladné vlaky, zriedka sa objavoval na osobných, no častejšie na poštových, kde sa striedal s Hubertom, ktorý občas ťahal rýchliky a expresy. Jedného večera mal ako obyčajne znova ťahať nákladný vlak. No čosi tu nehralo. Svetlo mu svietilo akoby slabšie, než obyčajne. Preto sa opýtal Železníka, ktorý s ním stál na stanici a mal odísť prvý: „Počuj, Železník, nesvieti mi to svetlo slabšie?“ „Nie, kdeže! Ja si myslím, že ti svieti dobre!“ Zanedlho sa na návestidle rozsvietila zelená a tak Železník musel odísť. „Tak ahoj, Frank, šťastnú cestu!“ Takto Frank ostal na stanici sám a čakal , kedy aj jemu návestidlo dá voľno. Za ten čas sa opýtal svojej posádky: „Počujte, nesvieti mi to svetlo slabšie?“ „Nie, práve naopak, svieti dosť silno!“ odpovedal mu rušňovodič. Zanedlho sa zelená rozsvietila aj na návestidle na Frankovej koľaji a Frank mohol odísť. No Frank mal stále pochybnosti o svojom svetle. Keď už bol asi kilometer od stanice, jeho pochybnosti sa začali napĺňať. Svetlo totiž svietilo čoraz slabšie a slabšie, až napokon úplne zhaslo. Frank musel zastaviť v strede trate uprostred hustého lesa.. „Čo teraz?“ čudovala sa Frankova posádka. „Neviem! Potme vôbec nevidím, čo je predo mnou!“, odpovedal bezradne Frank, „Bez svetla nemôžem ísť v takejto tme ďalej!“ „Lenže tu ostať nemôžeme! Toto je dosť nebezpečná oblasť, je tu veľa nástrah! Vlky! Líšky! Mamuty!“ bál sa jeho kurič. „Tak dobre! Pôjdeme ďalej, ale pomaličky. V takejto tme nikdy nevieš, čo nás čaká!“ zašepkal rušňovodič a prikázal Frankovi ísť ďalej. „Keď niečo zacítiš, okamžite zastav!“ poradil rušňovodič Frankovi. Frank teda šiel pomaly ďalej. Pre istotu celú cestu pískal. Zrazu však narazili do akéhosi veľkého zvieraťa, ktoré sa následne na Franka prenáramne rozčúlilo a rozbilo mu valce na pravej strane. Podľa ryčania všetci spoznali, že je to „Mamut!!! Utekajme!!!“ Rušňovodič a kurič rýchlo z Franka vyskočili a nechali ho napospas mamutovi. Frank kvôli rozbitým valcom nikam nemohol ujsť a tak plakal: „Nechaj ma, nerozbíjaj ma! Prosím!!!“ A slabo zapískal. Mamuta to prekvapilo a tak podobne ako Frank pískal, tak aj zaryčal. Frank sa usmial a znova zapískal, tentoraz však zase slabo, lebo mu para fučala cez rozbité valce. Mamut zaryčal podobne ako predtým. Frank zapískal aj po tretí raz, no čoskoro mu para došla. Mamut naposledy zaryčal a začal ho hladkať s chobotom. „Dobrý mamutko, dobrý! Pomôžeš mi?“ Mamut súhlasne zaryčal a tak Frank zavolal na svoju posádku, ktorá sa schovávala v kríkoch. Triasli sa od strachu a báli sa vyliezť von. „Nebojte sa, vy bojkovia! Nič vám nespraví!“ „Vážne? Veď ťa skoro rozbil!“ opýtal sa ho rušňovodič. „Už ma nerozbije! Naopak! Presvedčil som ho, že som mu nič zlé nechcel urobiť a že to bola len nehoda!“ Rušňovodič s kuričom sa teda dali presvedčiť a so strachom vyliezli z kríkov. Keď videli, ako mamut spokojne stojí pred Frankom, vydýchli si. „Chvalabohu! Ale ako sa odtiaľto dostaneme? Telefón tu nie je a s rozbitým Frankom sa nikam nedostaneme!“ bedákal rušňovodič. „Použijeme mamuta!“ smelo odpovedal kurič. „Ako to myslíš?“ nechápal rušňovodič. „Priviažeme Franka k mamutovi a mamut nás odtiahne do najbližšej stanice!“ „To nie je zlý nápad! Idem po reťaze a laná!“ súhlasil rušňovodič a onedlho obviazali mamuta s lanami a s reťazami ho spojili s nepojazdným Frankom. Potom kurič vysadol na mamuta a viedol ho. S mamutom problémy neboli, menší problém bol s tunelom, pretože mamut bol veľký ako priemerný motorový rušeň a tak kurič musel zosadnúť. Snáď teraz nepôjde žiaden vlak!, pomysleli si všetci. Našťastie nič nešlo. Keď vyšli von z tunela, uvideli neďalekú staničku. O chvíľu už do nej došli. Keď výpravca uvidel mamuta, skoro odpadol. „Prepána, to ste kde vzali takúto ohavu?“ „To nie je ohava, to je skôr spása! Pomohol nám dostať sa sem!“ zahlásil Frank a všetci s ním súhlasili. Dokonca aj mamut na súhlas zaryčal. Výpravca sa najprv mračil, no potom pomohol odviazať mamuta a zavolal pomoc. Onedlho prišiel rušeň Fero odtiahnuť nešťastného Franka a keď uvidel mamuta, ako sa potuluje okolo stanice, veľmi sa zľakol: „Ma – ma – ma – mamut!!!“ „Nemusíš sa ho báť,“ odpovedal Frank, „práve naopak, mal by si mu byť vďačný, že ma máš tu! Práve on mi pomohol dostať sa sem!“ „Ale – ale to je mamutica! T – ty vôbec ne – nemôžeš tušiť, ako môže za – za – zareagovať t – taká mamutica, keď h – hľadá svoje mláďa!“ koktal Fero a keď to všetci počuli, všetci sa divili. „Vravíš mamutica? A to ešte taká, čo má mláďa? Potom nechápem, prečo bola taká krotká, keď som ju viedol! Väčšinou mamutice, ktoré majú nejakého malého mamuta, bývajú dosť zúrivé!“ Lenže to už nikto nezistil. Mamut zmizol a záhadnú krotkosť údajnej mamutice, ktorá hľadala svoje zatúlané mláďa si už odvtedy nikto nevedel vysvetliť. Zato Frank dopadol dobre. Hneď ako ho priviezli do najbližšieho depa, hneď ho opravili. Kým bol Frank v oprave, Fero za Franka doviezol vlak do cieľa bez toho, aby sa niekde zrazil s mamutom, alebo iným veľkým zvieraťom.
Autor: Sergej
Be the first to comment