Milé deti! Hoci mašinka Katka sa s nami v rozprávkách rozlúčila, nebuďte smutné, ak sa s ňou chcete stretnúť, budete mať prvú príležitosť na najbližšom Prebúdzaní Katky v košickom depe. A síce som sľúbil nový rozprávkový seriál už v novembri, zaúradoval počítačový škriatok a tak vám nový rozprávkový seriál prinášam až po Novom roku. Nebude síce o autobusoch, ale ani o vlakoch, ale tentoraz zdvihnite hlavu k oblakom, lebo práve začínajúci seriál sa bude odohrávať práve tam, keďže náš ďalší rozprávkový hrdina má krídla.
Časť 1. – NEZBEDNÍCI
V istej krajine v úplnej pustatine bolo vojenské letisko. Na takom odľahlom mieste muselo byť preto, lebo bolo veľmi dôležité a preto tajné. Na tomto letisku bývalo niekoľko lietadiel, niektoré boli stíhačky, iné bombardéry. No keď spomínam stíhačky, nepredstavujte si stíhačky, aké lietajú dnes, vtedajšie stíhačky vyzerali úplne inak, podobali sa na obyčajné malé lietadlo, lebo mali vrtuľu. Od malého lietadielka ich však odlišovali guľomety, ktoré mal pilot namontované na trupe lietadla priamo pred sebou.
Jedným z takýchto lietadiel bol Augustíno. Bol to dvojplošník, teda mal dvoje veľké krídla nad sebou. Bolo to slávne lietadlo a o nič menej nebol slávny aj jeho pilot, António. V rozhodujúcej bitke prvej svetovej vojny, ktorú vtedy nazývali Veľkou, lebo o druhej sa ešte ani nechýrovalo, zostrelil najviac nepriateľských lietadiel a za to získal titul letecké eso.
Augustíno bol už starý, čoskoro mal ísť do výslužby, kedy ho mali vystaviť v leteckom múzeu a António mal prejsť na novší stroj. Lenže obaja vôbec netušili, že spoločne zvedú vojnu ešte proti jednému nepriateľovi, horšiemu, než boli všetci, proti ktorým bojovali vo vojne. Ale pekne po poriadku.
Jedného dňa na letisko prileteli dve nové stíhačky. Všetci na letisku ich nadšene vítali. Keby tušili, čo všetko tie stíhačky vyvedú, asi by ich takto nevítali. Obom lietadlám ukázali ich miesta v hangári a pomenovali ich Dieter a Peter, lebo boli dvojčatá. Prvých pár týždňov sa zdalo, že sa lietadlá osvedčili a teda Augustíno bude môcť ísť do dôchodku. No zrazu sa v okolí začali diať čudné veci.
Tu jednému lietadlu prestrelili krídlo. Druhému zase chvost. Iné po dlhej naháňačke pred neznámým strelcom šťastne uniklo. A ďalšie rýchlo pribúdali. Nečudo, že sa čoskoro začali šíriť klebety o tom, kto by to mohol byť. Augustíno fámy nechápal a tak sa snažil so svojím pilotom Antóniom záhade s postrelenými lietadlami prísť na koreň, no vôbec sa im to nedarilo.
Zatiaľ sa objavila klebeta, že záhadnými strelcami sú Peter a Dieter. António, ani Augustíno tomu nechceli veriť, lebo lietadielká mali veľmi radi. Neraz sa António tešil, ako bude lietať buď na Petrovi alebo Dietrovi, keď Augustíno poletí do leteckého múzea. Aké trpké a prekvapujúce bolo nielen jeho, ale aj Augustínove zistenie, keď konečne zistili, kto tí záhadní strelci vlastne sú.
Jedného dňa Augustíno spozoroval, že Dieter a Peter kamsi odleteli. Zavolal Antónia a už za nimi leteli. Potajomky ich sledovali. Čakali hodinu, dve, kým sa konečne začalo niečo diať.
Onedlho okolo letelo lietadlo plné cestujúcich. Peter s Dietrom sa zaňho zavesili a prenasledovali. Čosokoro po ňom vypálili dávku guliek. Lietadlo s cestujúcimi sa náramne zľaklo a začalo kľučkovať, ale Dieter s Petrom sa nevzdali a ďalej sa hnali za ním. Vtom sa však neďaleko nich ozval mocný Augustínov hlas: „A mám vás, nezbedníci! Teraz okamžite poďte domov, lebo ak nie, budem po vás strieľať a myslím to smrteľne vážne!“ Nezbedné stíhačky zistili, že sú prezradené a tak im neostávalo nič iné, len poslúchnuť Augustína.
Doma, na tajnom vojenskom letisku museli všetko, čo vyviedli, vyrozprávať generálovi. Ten ich za trest zamkol v hangári a nechal ich tam dovtedy, dokiaľ sa nerozhodne, čo s nimi.
António a Augustíno sa potom zavreli do iného hangára, kde bedákali, ako ich nové lietadlá sklamali. Preto sa dohodli, že tie stíhačky potrestajú sami. António na druhý deň o svojom pláne porozprával generálovi a ten súhlasil. „Musia odčiniť to, čo spôsobili!“ dodal.
A o tom, ako potrestali Dietra a Petra, sa dozviete nabudúce.
Autor: Sergej- (Tomáš Halža)
Be the first to comment