Odvtedy, čo sa stali predošlé príbehy, už prešlo asi pätnásť až dvadsať rokov. Vtedajší vrchní páni už v dopravnom podniku nie sú, vystriedali ich iní, ale na rozdiel od nich boli oveľa horší. V dopravnom podniku ich predtým nikto nepoznal a robili si, čo chceli. Rozpredávali autobusy, sľúbili, že namiesto nich budú nové, ale tých sa nikto nedočkal. Namiesto nich prišlo vyhadzovanie pracovníkov a tak sa ďalší rozhodli odísť sami, aby ich náhodou tiež nevyhodili, alebo neurobili s nimi niečo horšie. Ale našťastie aj toto sa stalo minulosťou, pretože mestskí radní páni si to všimli a tak všetkých vrchných pánov povyhadzovali.
Noví vrchní páni začali naprávať škody, ktoré napáchali predošlí. Keďže tamtí veľmi veľa peňazí vyhodili, terajší vrchní páni museli šetriť na všetkom, na čom sa dalo. Aby nahradili chýbajúce autobusy, museli pozháňať funkčne ojazdené autobusy všade, kde sa dalo. Len niektoré boli skoro ako nové, na ostatných sa najprv muselo čo-to poopravovať. aby mohli vyraziť do ulíc. Niektoré boli typu, ktorý v Husiarove nikdy nejazdil.
Ale po čase sa konečne začalo uvažovať aj o nových autobusoch. A tak z Olomouca prišiel jeden autobus na testovanie. Volal sa Syreček. Boli s ním spokojní a tak sa rozhodli autobusy ako on, kúpiť. Lenže s hrôzou zistili, že také autobusy, ako bol Syreček, sa už nevyrábajú a tak si pozvali ďalší, z Košíc, ktorý bol od Syrečka novší a podobal sa naňho. Našťastie s košickým autobusom boli tiež spokojní a tak, keď sa ten druhý autobus vrátil späť do Košíc, čoskoro prišli do Husiarova prvé autobusy, ktoré boli určené pre Husiarov. Ale obaja sa od predošlých veľmi odlišovali – jeden bol na rozdiel od tých predošlých kratší a bez harmoniky a ten druhý sa síce na predošlé podobal oveľa viac, ale bol to trolejbus, ale nebol to len taký obyčajný trolejbus, ale bol to takzvaný duobus – autobus a trolejbus v jednom. To bolo v Husiarove niečo nevídané. Chceli ho pre jeho výnimočnosť nazvať Terminátor, ale riaditeľ to nedovolil a tak museli vymyslieť nové meno. Keďže mal na sebe namaľovaného psíka, jedného opravára napadlo: „Viete, čo? Meno by mal dostať skôr ten psíček, čo ho má na sebe namaľovaného, ako samotný trolejbus“ A trolejbus sa zasmial: „Tak ma pomenujte po psíkovi!“ Takto trolejbus dostal meno pre psa – Rexo.
Druhý autobus, ktorý bol od Rexa o čosi kratší a nemal kĺb, tak skoro meno nedostal, ale dostal od ostatných autobusov prezývku. Nazývali ho Šlofíkom, pretože si na každej konečnej rád pospal a tak často meškal. Tie meškania boli až pričasto veľmi veľké a tak sa neraz stávalo, že na rovnakej linke, na ktorej bol on, ho dohonil autobus, ktorý šiel po ňom. Zvyšné tri autobusy, ktoré zostali z celej „husiarovskej pätnástky“ – Vrták, Čmudlík a Tiger si z neho robili posmech. Možno si pomyslíte, že najhoršie peklo mu robil Turek, ale mýlite sa. Turek už v dopravnom podniku nebol, lebo ho dali preč počas rozpredávania autobusov, ale stále bol v Husiarove, lebo ho kúpila jedna miestna škola a tak sa ešte stále v meste objavoval, ale už nebol taký protivný, ako kedysi, lebo zistil, že stratil svojich kamarátov.
Ale späť k Šlofíkovi. S Rexom neboli jedinými novými prírastkami v dopravnom podniku, v ten deň, kedy prišli do Husiarova, sa po nich počas toho istého dňa vrátila z renovácie Barborka.
Barborka bol autobus, ktorý sa vyrobil len ako prototyp. A čo je to ten prototyp? Je to autobus alebo hocijaký iný stroj, čo sa ešte len má začať vyrábať, ale ešte nebol odskúšaný a preto bol vyrobený na skúšanie. Keďže Barborku vyrobili už dávno, znamenalo to, že autobusy jej typu sa nikdy nevyrábali a tá si za tie roky vyskúšala toho až-až, pretože vyše dvadsať rokov od jej vyradenia hnila schovaná v garáži a len nedávno sa dočkala renovácie. Aby sa v dopravnom podniku presvedčili, či ju dobre zrenovovali, nechali ju mesiac jazdiť tak ako ostatné autobusy. Keďže Barborka mala veľa skúseností, lebo to bola stará dáma, hneď v prvých dňoch si všimla, ako Šlofíkovi hlavne tie tri zlostiace autobusy nedajú pokoj. Keď videla, ako naňho ostatné autobusy kričia, keď zaspal, prišla k ním a dohovárala: „Nechajte ho, nech si pospí! Veď je po dlhej ceste, zaslúži si trochu odpočinku!“ Ostané autobusy vrčali: „Veď má za chvíľu odísť, lebo zase bude meškať!“ „Nechajte ho, ja zaňho pôjdem, keď prespí čas odchodu! Za starých čias, keď som jazdila v bežnej prevádzke, ak niekto zaspal a mal čoskoro odísť, nahradil ho jeden z autobusov, čo stáli pri ňom!“ Ostatné autobusy sa urazili a takto si Šlofík viac obľúbil Barborku ako hocikoho iného. Niet divu, veď vždy, keď bola nablízku, zachránila mu „kožuch“. A tak tí traja zlostníci vymysleli plán.
Keď raz v noci prišiel Šlofík do garáží taký unavený, že hneď ako došiel na svoje miesto, tak zaspal, Čmudlík a Tiger podišli k nemu a zarevali: „Vstávaj, leňoch! Aby si zajtra stíhal prísť všade načas, tak ti zahráme niečo na povzbudenie! Dymovú symfóniu!“ Obaja začali túrovať svoje motory čo najhlasnejšie a zo svojich výfukov púšťali toľko dymu, až sa rozhučal požiarny hlásič a spustil sa hasiaci systém v garáži. Kým sa Šlofík spamätal, dymiči už boli preč a namiesto nich boli pri ňom hasiči, ktorí naňho striekali hektolitre vody a správca v pyžame. Pohrozil mokrému Šlofíkovi: „Ešte raz niečo takéto a pošlem ťa späť k výrobcovi! A to isté platí aj o meškaniach!“ Aj ostatní, čo boli v garáži, sa naňho za ten „budíček“ zlostili. Rexo ešte naňho zakričal: „Ty si ten najhorší autobus z celej našej rodiny!“ Jediný, kto sa ho zastal, bola Barborka. Tá ho upokojila. Ale Šlofík sa po chvíli znova rozplakal. Ako tak plakal, zrazu začul odkiaľsi akýsi čudný hlások, akoby to bola len ozvena: „Neboj sa… prišiel som ti len pomôcť!“ Šlofík sa zľakol a obzeral sa na všetky strany. Nikoho nevidel. Keď sa po chvíli ten hlások ozval znova, pozrel sa tam, odkiaľ prichádzal a div, že od strachu nespadol z kolies! Naľavo od neho stál oproti nemu autobus, ktorý pripomínal buď Fénixa, alebo skôr Zbygniewa a bol celý priehľadný. Vyzeral, akoby bol celý aj s kolesami zo skla. „Neboj sa ma!“, zopakoval znova, „Prišiel som ti len pomôcť!“ „K – kto si?“ koktal Šlofík celý rozklepaný od strachu. „Volám sa Krzysztof. Kedysi som v tomto meste jazdil a tak ho dobre poznám.“ Ty si b – bu – busduch?“ „Jasné, že som, ale nemusíš sa ma báť. Ber ma skôr ako strážneho anjela. Videl som, čo sa ti stalo a preto som ti prišiel pomôcť!“ „Ako?“ „Zajtra pôjdeš na výlet s Vandrovníčkom a kým budeš preč, ja ťa za ten čas zastúpim!“ „A ostatní o tom vedia?“ „Všetci, ktorí to majú vedieť, už o tom vedia – Barborka, Vandrovníček aj správca.“ „A keď ťa budú zlostiť?“ „Neboj sa, ja si už s tými, čo ťa zlostia, poradím! Veď na to som tu!“ Žmurkol na Šlofíka a ten zaspal.
Ráno, keď sa Šlofík zobudil, už videl Krzysztofa, ako sa premenil na skutočný autobus. Potom prišiel správca a začal rozdeľovať úlohy. Keď prišiel rad na Šlofíka, povedal mu: „Šlofík, ty dnes pôjdeš na výlet s Vandrovníčkom, tvoje miesto dnes zaujme náš dnešný hosť Krzysztof. Vandrovníček, ty na Šlofíka dohliadneš!“ Všetci súhlasili a Šlofík si pomyslel: Takže ten busduch nebol sen! Hneď ako sa ostatné vozidlá rozpŕchli do ulíc, Vandrovníček vzal Šlofíka na výlet po okolí Husiarova a namiesto Šlofíka jazdil v uliciach mesta Krzysztof. Keď Tiger s Čmudlíkom a Vrtákom zistili, že Krzysztof zastupuje Šlofíka, snažili sa ho všemožne vyprovokovať, ale márne. Krzysztof mal pevné nervy a nedal sa len tak ľahko vytočiť. A tak si tí traja museli nájsť inú obeť, čo ich usvedčilo.
Hneď ako nadišiel večer a Šlofík s Vandrovníčkom sa vrátili z výletu, Šlofíka si zavolal správca. Šlofík sa bál, ale správca ho prekvapil: „Všetko ti odpúšťam! Zistil som, že na vine s tým včerajším budíčkom si nebol ty, ale Vrták, Tiger a Čmudlík, keď dnes poriadne naštvali električku Marku!“ „Takže ma nepošlete späť k výrobcovi?“ čudoval sa Šlofík. „Jasné, že nepošlem! Namiesto toho potrestám tých troch!“ A tak sa stalo. Šlofík sa v dobrej nálade vrátil do premávky a tí traja zlostníci odvtedy tvrdnú v garáži na mieste, kde zvyčajne stoja vyradené autobusy.
Odvtedy už Šlofík nemešká. Síce si na konečných pospí, ale všade stihne prísť načas. A Barborka, ktorá sa už medzitým stala historickým autobusom, bola naňho veľmi hrdá.
HRALI:
Syreček, autobus z Košíc – Solaris Urbino 18
Šlofík – Solaris Urbino 15
Rexo – Solaris Trollino 18AC
Barborka – Karosa ŠM 16,5
Krzysztof – (neexistujúci) Jelcz 272 MEX
Vrták, Tiger, Čmudlík – Ikarus 280
Vandrovníček – Karosa ŠD11
Text a foto: Sergej
Toto bol takpovediac posledný diel tohto nevšedného rozprávkového seriálu. Na budúci týždeň más už čaká inba jeden špeciál, Ale nepredbiehajme udalosti. Už teraz však môžeme Sergejovi poďakovať za prípravu tohto seriálu.
Redakcia
Be the first to comment