Veterány deťom – Husiarovské rozprávky 12: Utečenec

42Trolejbusy v Husiarove už chodili pekných pár rokov. A všetky mali Husiarov radi. Hoci v meste bolo málo trolejbusových tratí, nevadilo im to, Väčšina mala v meste svoje obľúbené miesto. Niektoré radi odpočívali na konečnej na Tróji, pretože odtiaľ bol krásny výhľad na celé mesto. Iné zase najradšej svoj voľný čas trávili pri zoologickej záhrade, pretože tam bol pokoj a dalo sa tam odpočinúť od ruchu mesta. Podaktoré zase s obľubou stáli pri pekárni, pretože odtiaľ voňal čerstvo upečený chlieb a pečivo a mohli sa schovať na miestnej vlečke.

No našiel sa aj trolejbus, ktorý nemal rád ani jedno miesto v meste. Všeličo mu vadilo a na všetko dudral a tak si vyslúžil meno Mrznoš. Najviac frflal na to, koľko je v Husiarove trolejbusových tratí. „To je o ničom!“ vyhlasoval zakaždým, keď bola reč o trolejbusových tratiach. „Ale sú dosť dlhé! To ich robí zaujímavými!“, dohováral mu Ivan, „Najlepšia je linka číslo 73! Tá je totiž najdlhšia zo všetkých, lebo spája linku 71 na Tróju a linku 74 k zoologickej záhrade! V tom spočíva kúzlo našich tratí!“ Ale Mrznoš Ivanovi odfrkol: „Tomu nášmu nič hovoríš zaujímavé? Keby si videl iné mestá, koľko majú tratí! A tým pádom je to tam oveľa zaujímavejšie!“ Ale Ivan si ho nevšímal a pošepkal trolejbusu, ktorý stál vedľa neho: „Ten hundroš ani nevie, čo to trepe, však Timotej?“ A trolejbus Timotej s tým súhlasil. „Vyťahovák! Veď on ani v žiadnom inom meste nebol, iba u nás! Však on raz zistí, že u nás mu je najlepšie!“ Lenže aj keď Timotej šepkal, Mrznoš ho počul a nadul sa: „Že som nebol? Ha! Budem!“ „A ako chceš prejsť z mesta do mesta?“, opýtal sa ho Ivan, „Poprosíš Drakena alebo Ulricha?“ „Ale čo ste padnutí na hlavu? Predsa prejdem sám z mesta do mesta!“ Mrznošova odpoveď prekvapila nielen Ivana, ale aj Timoteja, ktorý sa za to na Mrznoša nahneval: „Ty blázon starý! Čo ty vôbec nevieš, že sa trolejbus bez drôtov a elektriny nikam nepohne? Iba ak by ťa ťahali, alebo by si sa pustil z kopca, ale v druhom prípade ďaleko nedôjdeš!“ „Pchá!“ povedal Mrznoš a myslel si svoje. Predstavoval si sám seba, ako ide celou cestou z Husiarova do susedného mesta a to všetko bez drôtov, elektriny a toho, aby ho niekto ťahal. No vtedy mohol o tom iba snívať, pretože vtedy okrem pokusov neexistoval autobus a trolejbus v jednom a keby sa to Mrznošovi malo podariť, tak by tým krížencom autobusu a trolejbusu musel byť práve on sám. Lenže Mrznoš bol len obyčajný trolejbus, ktorý v sebe nemal naftový motor. Ale on bol taký tvrdohlavý, že si zaryto myslel, že sa mu to podarí aj bez motora na naftu, ale psst, jemu to nehovorte, mohol by sa poriadne rozčúliť.

40

Mrznoš už dávno plánoval útek z Husiarova. Lenže sa musel zbaviť svojho šoféra, ktorý naňho dohliadal, aby to neurobil. Ale raz sa mu naskytla výborná príležitosť. Raz šiel služobne na Tróju, aby tam vystriedal iný trolejbus. Keďže šofér si chcel nejako skrátiť chvíle čakania na konečných, zastavil na jednej zastávke a šiel si do blízkeho stánku kúpiť noviny. To bola Mrznošovi voda na mlyn! Keď šofér z neho vystúpil a odišiel k stánku, on chytro pozatváral dvere a vydal sa na cestu. Keď šofér zbadal, ako mu Mrznoš uteká, sadol si na lavičku, začal čítať noviny a čakal na najbližší autobus.

41

Medzitým sa Mrznoš hnal najvyššou rýchlosťou vpred ku križovatke, na ktorej trolejbusy odbočovali hore na Tróju. Lenže tá križovatka nespájala Husiarov len s výpadovkou do susedného mesta a so sídliskom Trója, ale aj s cestou cez osady do bývalej továrne Kovárna, kde dnes je električková stanica. Križovatka vyzerala podobne ako tie, ktoré sú na diaľniciach. Lenže to nebola jediná veľká križovatka na konci mesta. Za ňou bola ešte jedna, menšia, z ktorej šla odbočka do údolia. Keď Mrznoš došiel k miestu, kde sa drôty stáčali smerom na Tróju, stiahol palice a takto sa odpojil od trolejbusovej trate. Lenže keď prešiel tou križovatkou, z ktorej obyčajne išiel na Tróju, na tej druhej križovatke sa pomýlil a zabočil do údolia. Keď odbočil, dostal sa na svah a takto začal naberať rýchlosť. Aby nešiel prirýchlo, trochu brzdil. Vtedy, keď sa dostal dolu do údolia, prišiel na rovinu a tak šiel chvíľku rýchlo, no potom začal spomaľovať, hoci vôbec nebrzdil. Po chvíli zastal a začal sa obzerať, kam sa to vlastne dostal. Keď sa chcel pohnúť, nemohol, pretože takto zistil, že bez drôtov a elektriny sa nikam nedostane. „Tak predsa Timotej s Ivanom vraveli pravdu…“ povzdychol si. Ako tak dumal, zrazu začul známy hrmot. „Počkať,“ prekvapil sa, „veď tento zvuk mi je nejaký známy!“ Započúval sa pozornejšie a od radosti zvolal: „Veď to sú kolesá električky!“ Mal pravdu. Nad ním hore na svahu boli koľajnice, na ktorých jazdili električky. A tak Mrznoš začal vytrubovať a vykrikovať, no márne. Električky ho veľmi nepočuli a ak áno, tak slabo a cez stromy ho mohli len ťažko zazrieť. Takto si Mrznoš trúbením iba zbytočne vybíjal baterku.

42

Pomaly zapadalo slnko a keďže električky jazdili po trati nad údolím dosť často, Mrznoš sa s trúbením a kričaním skoro vysilil. A vtedy to prišlo. Odkiaľsi začul zvuk motora, aký ešte nikdy nepočul. Bol to traktor, ktorý sa volal Major. Viezol na vlečke obilie a keď zbadal na ceste v údolí trolejbus, začudoval sa: „Ty si nemal byť správne tam hore? „Kde tam hore?“ spýtal sa Mrznoš. „No predsa na Tróji, kde inde? Tam som videl takých ako ty! Nemám ťa radšej hodiť za tvojimi?“ Mrznoš hanblivo prikývol. „No tak ešte počkaj, kým odveziem toto obilie! Potom sa budem snažiť čím skôr po teba prísť!“ Mrznoš nadšene súhlasil a Major odišiel. Mrznošovi sa veľmi páčil zvuk Majorovho motora.

Čoskoro sa Major vrátil aj s ťažným lanom. Oboch ním medzi sebou spojili a Mrznoš bol rád, že už sa vezie späť do mesta. Už oľutoval to, čo povedal o husiarovských trolejbusových tratiach a predsavzal si, že už nikdy nepovie niečo zlé na trolejbusové trate a samotné trolejbusy, a samozrejme, aj na dopravný podnik. Keď zistil, že ho Major neťahá hore na Tróju, ale niekde úplne inde, veľmi sa zľakol. „Len sa neboj, viem, kam ťa ťahám!“ upokojoval ho Major. Ten Mrznoša dotiahol až do garáží. Všetci sa tešili, keď ho uvideli. „Dobrá práca, Major!“ pochválil správca traktor. „A ty,“ obrátil sa na Mrznoša, „ty by si si za útek šoférovi zaslúžil poriadny trest! No keďže si sa nám stratil, nebudeme na teba až takí prísni.“ „Mrzí ma to,“ zastenal Mrznoš, „už sa to viackrát nestane! Už viem, že som urobil najväčšiu chybu vo svojom živote, keď som chcel prebehnúť do druhého mesta…“ „To nič, hlavne, že si naspäť!“ upokojoval ho správca.

Odvtedy sa už Mrznoš na nič v meste nesťažuje. Takto zistil, že hoci má Husiarov málo trolejbusových tratí, predsa majú niečo do seba.

HRALI:
Mrznoš – Škoda 14TrM
Ivan – ZiU-10
Timotej – Karosa B741 prerobená na trolejbus (teda vymyslený)

Text a foto: Sergej

Komentáre

Vložiť komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.