Po minulotýždňovom špeciálnom vydaní Retra Vám dnes prinášame avizovanú reportáž zo Svetového dňa sprievodcov cestovného ruchu v Bratislave. Bratislavské centrum mesta je atraktívne nie len pre turistov, ale aj obyvateľov hlavného mesta. Pri príležitosti svetového dňa sprievodcov cestovného ruchu Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom 21. februára zorganizovala bezplatné tematicky zamerané pešie prehliadky centra mesta. Aj napriek chladnému počasiu bol o prehliadku mesta veľký záujem. História mesta je totiž zaujímavá nie len pre cudzincov, ale aj pre obyvateľov Bratislavy.
Celodenné prehliadky centra mesta začali o desiatej hodine pri studni na Hlavnom námestí. Tu sa totiž začala prvá zo štyroch tematicky zameraných prehliadok mesta pod názvom Povesti a legendy. Tie sa viažu ku každej budove v historickom centre.
Medzi najznámejšie legendy patrí otáčajúci sa rytier Roland. V skutočnosti je to socha Maximiliána II., ktorý na stavbu fontány venoval peniaze. Na fasáde Starej radnice je podľa legendy podobizeň trhovníka, ktorý istú Prešporčanku oklamal. Prisahal, že ak je pravda, čo žena tvrdí, nech ho vezme čert. Ten naozaj prišiel a vzal si ho. Mužova hlava sa pritom otlačila na stenu. Ďalšia legenda sa viaže k Františkánskemu kláštoru. Podľa nej skrížené ruky na kláštore predstavujú svätého Františka – prvá ruka a Ježiša Krista – druhá ruka. Legendy sa viažu aj k Čumilovi. Jedna z nich hovorí, že každý kto mu pohladí nos, má šťastie. Aj o Posmievačikovi na Panskej ulici koluje veľa legiend. Jednou z nich je, že v období stredoveku žil človek, ktorý spoza záclony pozoroval ľudí na ulici. Obyvatelia mesta ho chceli parodovať a na priečelie náprotivného domu umiestnili figúrku vyškierajúceho sa škriatka. Ak by som však mal spomenúť všetky legendy, ktoré sa k jednotlivým pamiatkam viažu, tento článok by bol hádam aj na 3 strany formátu A4. Preto sa pozrieme aj na niektoré kuriozity, ktoré sa v centre mesta nachádzajú.
Prvou z nich je Bratislavský lakeť. Nachádza sa na Hlavnom námestí a v minulosti slúžil ako kontrolná miera (0,777 m). Ide o tenkú železnú tyč so zárezmi, ktorá slúžila kupujúcim na trhu na overenie, či ich trhovníci neoklamali. Ďalšou zaujímavosťou je Tabuľa s ryskou nachádzajúca sa na Hlavnom námestí. Na fasáde Starej radnice ukazuje výšku vody v meste počas katastrofálnej povodne vo februári 1850. Najužší dom v Bratislave sa nachádza v priečelí vedľa Michalskej brány a meria len 130 cm. Nielen tieto, ale aj mnohé iné zaujímavosti z histórie ste sa mohli dozvedieť na prvej prehliadke organizovanej Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom, ktorá trvala 90 minút a ktorá končila pri Michalskej bráne.
Presne napoludnie sa začala 90 minútová prehliadka centra mesta pod názvom Symboly a unikáty. Rovnaké miesto stretnutia, rovnaká sprievodkyňa, rovnaká trasa. Tento raz však nebola reč o legendám viažucim sa k jednotlivým budovám, ale o symboloch a unikátoch jednotlivých budov.
Z tejto prehliadky môžeme spomenúť, kaňonové gule z obdobia napoleonských vojen. Po skončení vojen sa mestská rada rozhodla, že všetky domy, ktoré boli poškodené vojnou budú odškodnené. Obyvatelia mesta však boli vynaliezaví aj v minulosti a preto si tieto gule v noci nechali zamurovať do priečelia svojich domov. A tak sa niektoré gule nachádzajú aj na takých miestach, kde rozhodne nemohli dopadnúť. Príkladom je napríklad dom na Zámočníckej ulici. Prehliadka centra mesta sa končila pred Michalskou bránou. Jej legantná cibuľovitá strecha je jedným zo symbolov mesta. Strechu gotickej veže z polovice 14. storočia upravil v rokoch 1753 – 1758 do barokovej podoby. Michalská brána má sedem poschodí. Na vrchole 51-metrovej veže ej umiestnená socha archanjela Michala ako zabíja draka. Zaujímavosťou tejto sochy je, že je dutá a v čase napadnutia Bratislavy nepriateľmi táto socha slúžil ako dômyselná skrýš pre všetky dôležité mestské listiny. Nepriateľ ich mal stále na očiach, hoci nevedel kde sa nachádzajú. Pod Michalskou vežou zaujme tzv. nultý kilometer s označením vzdialeností 29. svetových metropol od Bratislavy.
O 14-tejhodine popoludní sa začala tretia prehliadka centra mesta tento krát pod patronátom Slovenskej spoločnosti turistov cestovného ruchu. Tá sa začínala pri Morovom stĺpe na Rybnom námestí a niesla názov Bratislava – mesto zrodené z vody a vína. Túto prehliadku už zabezpečovali dvaja sprievodcovia, pričom každý sa so svojou skupinou ľudí vydal na inú trasu. Počas prehliadky sme neobišli ani Michalskú bránu, Kostol a kláštor Klarisiek, či Akadémia Istriopolitana.
Akadémia Istropolitana je prvá humanistická škola vtedajšieho Uhorska, založená kráľom Matejom Korvínom v roku 1465. Mala obrovský význam pre rozvoj a šírenie myšlienok humanizmu v Uhorsku. Jedným z európskych vzdelancov, ktorí tu pôsobili boli aj Johannes Müller Regiomontanus (1436 až 1476), ktorý prednášal o pohybe Zeme okolo Slnka už 100 rokov pred Galileom. V súčasnosti tu sídli Vysoká škola mických umení.
V roku 1302 bol na mieste staršieho kláštora vybudovaný gotický kostol Klarisiek. Jeho interiér neskôr dostal hodnotnú barokovú výzdobu. Dominantou aj stavebným skvostom je päťboká vežička. V 17. storočí talianski stavitelia Ravovci majstrovsky pristavali kláštor Klarisiek. V kláštore, kde bolo neskôr gymnázium, sa zdržiavali známy hudobný skladateľ Béla Bartók a slovenský vynálezca Jozef Marguš. Podľa povesti gotickú vežu na múre vybudoval rytier Kristián z lásky k rehoľnej sestre Matilde. Láske zabránila matka predstavená, keď mu dievčinu prisľúbila a potom svoj sľub nedodržala. Chrám dnes neslúži na bohoslužby, ale konajú s v ňom koncerty. Priestory priľahlého paláca sú využívané Univerzitnou knižnicou.
O hodinu neskôr sa začala posledná prehliadka centra mesta pod názvom Národné kultúrne pamiatky v Starom meste. Prehliadku organizovalo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko a záujemcovia o túto prehliadku sa stretli pri studni na Primaciálnom námestí.
Zopár postrehov na záver
AV predchádzajúcej časti článku som Vám aspoň v krátkosti priblížil jednotlivé tematické prehliadky centra mesta. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na niekoľko zaujímavostí, ktoré s týmito prehliadkami súviseli. Ako prvé treba spomenúť, že počas Svetového dňa sprievodcov cestovného ruchu mohli záujemcovia o prehliadku bezplatne vyskúšať sluchatká na výklad. Fungujú tak, že každý mal na sebe niečo ako malý tranzistor. Na ňom si nastavil frekvenciu cez ktorú „vysielal“ sprievodca a cez sluchtká počúval jeho výklad. Sprievodca mal navyše aj malé mikrofóny do ktorých hovoril. Ak bolo viac sprievodcov robiacich výklad, museli si voje príjmače nataviť na frekvenciu, na ktorej „vysielal“ ich sprievodca. Takáto forma výkladu ej veľmi praktická, lebo záujemcovia o výklad dobre počujú sprievodcu a nie sú rušení okolitým hlukom. Ďalšou zaujímavosťou nepochybne boa aj nadväznosť jednotlivých prehliadok. Prvé tri prehliadky na seba nadväzovali, to jest ak ste sa zúčastnili prehliadky o 10-tej, bez problémov ste stihli prehliadku o 12-tej a ak ste boli na prehliadke o 12-tej, v pohode ste stihli prehliadku o 14-tej. O poslednej prehliadke sa to však povedať nedá. Väčšina ľudí totiž nebola na jednej prehliadke, ale aj na Ďalších prehliadkach. Kto sa však zúčastnil prehliadky o 14-tej hodine a chcel by sa zúčastniť aj poslednej prehliadky o 15-tej, mal smolu. Prehliadka organizovaná Slovenskou spoločnosťou sprievodcov cestovného ruchu totiž trvala viac ako hodinu a tak je isté, že posledná prehliadka, organizovaná BKIS, sa jednoducho nedala stihnúť. Otázkou znie, prečo BKIS neposunulo začiatok poslednej prehliadky tak, aby ju stihli aj účastníci prehliadky organizovanej Slovenskou spoločnosťou sprievodcov cestovného ruchu začínajúcej o 14-tehj hodine popoludní. Ďalšou otázkou na zamyslenie je prečo v tento deň neboli pripravené aj vyhliadkové jazdy historickou električkou aj s výkladom sprievodcu z BKIS. Na tieto otázky sa však odpoveď asi nedozvieme.
No a čo dodať na záver tohto článku? Nuž iba toľko, že na budúci týždeň sa v RETRONÁVRATOCH presunieme do 4. apríla, aby sme si pripomenuli akciu Oslobodenie Bratislavy, alebo boje na Jurajovom dvore. Toto však nebola jediná aprílová akcia, takže aj v ďalších vydaniach RETRONÁVRATOV sa máte na čo tešiť.
Autor: Jaroslav Filo
Test a foto: Jaroslav Filo
Be the first to comment