Retro-Špeciál: November 89

17. novemebr (3)

Pri príležitosti 20. výročia nežnej revolúcie Vám prinášame špeciálne vydanie Retra venované udalostiam z Novembera 89. V našom článku sa zameriavame výlučne na historické udalosti a nenájdete v ňom žiadne dohady, či konšpiračné teórie.

Dňa 17. novembra si pripomíname už 20 rokov od nežnej revolúcie. Udalosti, ktoré ovplyvnili spomienkový pochod sa však odohrali už 17. novembra 1939.

Udalosti predchádzajúce prevratu:

28. októbra 1939 si občania Československa pripomenuli vznik Československého štátu. Priebeh bol sprevádzaný demonštráciami, pri ktorých boli zranení niekoľkí demonštranti, vrátane Jana Opletala.

Ten zomrel 11. novembra 1939. 15. novembra sa konal jeho pohreb, ktorý sa stal zámienkou ďalších nepokojov medzi políciou, nemeckými vojakmi a študentmi. Tí strhávali dvojjazyčné nápisy a následne ich hádzali do Vltavy. Nemecké jednotky to odplatili prepadom študentských internátov, pri ktorom sa 1200 študentov ocitlo v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Dňa 17. novembra 1939 boli popravení deviati študentskí funkcionári a v ten istí deň boli zatvorené vštetky vysoké školy na príkaz kancelára von Neuratha.

V roku 1941 vo Veľkej Británii bol 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Stalo sa tak na pamiatku pri príležitosti druhého výročia odporu českých vysokoškolákov.

Nežná revolúcia (v češtine sametová revoluce) (16. november – 29. december 1989) označuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Česko-Slovensku s cieľom odstrániť komunistickú vládu a zorganizovať slobodné voľby.

V roku 1988, keďže uplynulo 20 rokov od začiatku okupácie Česko-Slovenska a tiež vzhľadom na tradovanú mystiku rokov končiacich osmičkou v našich dejinách – 1848, 1868, 1918, 1938, 1948, 1968, sa očakávali občianske nepokoje a pokus o politický zvrat. Represívne zložky moci pripravili rad preventívnych opatrení a celkovo sa takmer nič nestalo, ale „pod pokrievkou to už pomaly vrelo“.

V Sovietskom zväze prebiehala perestrojka, hlásala sa zásada glasnosti, čo vytváralo tlak aj na komunistické strany v iných socialistických krajinách. KSČ sa oficiálne k svojmu sovietskemu vzoru hlásila, ale prakticky sa vedenie strany tieto procesy snažilo brzdiť.

Z Nemeckej demokratickej republiky začali obyvatelia hromadne utekať cez Maďarsko-Rakúske hranice, pričom Maďarsko im v tom nijako nebránilo.

Na veľvyslanectve Spolkovej republiky Nemecko v Prahe sa zhromaždilo veľké množstvo utečencov z NDR. Po rokovaniach bolo vypravených niekoľko vlakov, ktoré ich dopravili do SRN.

16. november 1989

V tento deň slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Miestom stretnutia bolo dnešné Hodžovo námestie (vtedy Mierové), potom protestný sprievod pokračoval na Námestie SNP a k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Demonštrácia plynule prerástla do verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí, kde sa dav študentov postupne rozišiel. Oficiálnym cieľom bol protest proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody.

17. november

V piatok 17. novembra sa na Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939. Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže. Po skončení oficiálnej časti sa dav neplánovane vydal do centra mesta. Za Národným divadlom im špeciálne jednotky zahradili cestu. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Čelo sprievodu stálo voči mladým príslušníkom ZNB, ktorým podávali kvety a chceli s nimi diskutovať. Príslušníci ZNB a Odielu osobitného určenia ministerstva vnútra veľmi razantne zakročili, rozháňanie študentov sa zmenilo na brutálnu bitku.

18. november

Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa rozšírila fáma o tom, že pri zásahu údajne zomrel študent Martin Šmíd. Cez víkend chodili ľudia zapaľovať sviečky na Národní třídu.

19. november

KSČ zamlčovalo brutálny zásah polície. Predseda vlády František Pitra obvinil domáce kruhy zo zneužívania pietneho zhromaždenia a vyvolávania rozvratu.

V pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum. V OF boli zastúpení predstavitelia Charty 77, zastupovali verejnosť, ktorá nesúhlasila s vedením štátu. Žiadali odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciou – Gustáv Husák, Karel Hoffman, Miloš Jakeš, Jan Fojtík, Alojs Jindra. Požadovali aj odstúpenie šéfa KSČ v Prahe Miroslava Štepánka a ministra vnútra Františka Kincla zodpovedných za brutalitu voči študentom na Národnej triede. Požiadali aj o prepustenie politických väzňov. OF sa postavilo za generálny štrajk 27. novembra.

20. november

Od pondelka 20. novembra sa každý deň konali pokojné demonštrácie. V ten deň prinieslo prvé tlačené necenzurované informácie oficiálne Svobodné slovo (noviny Československej strany socialistickej).

Federálna vláda aj obidve národné vlády vyslovujú súhlas s opatreniami na obnovenie poriadku. V bratislavskej Umeleckej besede sa stretli zástupcovia kultúrnej a vedeckej verejnosti a rozhodli sa utvoriť občiansku iniciatívu Verejnosť proti násiliu. Jej tvorcami boli Miroskav Cipár, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Milan Šimečka a iní. Jej hovorcami boli Milan Kňažko a Ján Budaj. Občania zhromaždení na Václavskom námestí žiadali zásadné reformy a protestovali proti zásahu na Národnej triede. Vysokoškoláci v Prahe začali týždený protestný štrajk. Vo svojom vyhlásení vyjadrili zdesenie nad vnútropolitickou situáciou a žiadali nezneužívanie zhromažďovacieho práva a podporili generálny štrajk 27. novembra. Bratislavskí vysokoškoláci diskutovali o udalostiach v Prahe v aule Univerzity Komenského.

21. november

Slovenskí vysokoškoláci začali študentské štrajky. Žiadajú utvorenie vyšetrovacej komisie na vyšetrenie zásahu na Národnej triede, odstúpenie skompromitovaných politikov, politickú pluralitu, spristúpenie masmédii a podporili generálny štrajk.

Predsedníctvo SNR na čele s predsedom Viliamom Šalgovičom zaujalo odmietavé stanovisko k udalostiam zo 17. novembra. Policajný zásah označili za primeraný.

22. november

Na žiadosť predsedu vlády ČSR začal generálny prokurátor vyšetrovať zásah zo 17. novembra. Václavské námestie sa zaplnilo 200 000 ľuďmi, ku ktorým z balkóna vydavateľstva Melatrich prehovorilo viacero osobností. Študenti a VPN zorganizovali na Námestí SNP prvé protesty. Kardinál František Tomášek vo svojom posolstve vyjadril podporu občanov v ich boji proti 40 ročnému bezpráviu.

23. november

Na Námestí SNP prehovoril Alexander Dubček, ktorý vyzval na obrodu spoločnosti. Posledný raz na verejnosti vystúpil šéf KSČ Miloš Jakeš, ktorý odsúdil rozvracanie socializmu v ČSR. Vedenie odborov súhlasilo s vyšetrením udalostí 17. novembra, ale odmietlo generálny štrajk.

24. november

Na mimoriadnom zasadnutí ÚV KSČ bol odvolaný Miloš Jakeš, ktorého nahradil Karel Urbánek. Z vedenia KSČ boli uvoľnení Jozef Lenárt, Miroslav Štepán, Miroslav Zavadil a iní.

25. november

Prezident republiky Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom: JUDr. Ján Čarnogurský, PhDr. Miroslav Kusý, CSc., Jiří Ruml, Ing. Petr Uhl, Rudolf Zeman, Ivan Jirous, Ivan Polanský a amnestovaný bol tiež šéfredaktor časopisu VOKNO František Stárek.

v Prahe demonštrovalo okolo 750 000 ľudí, deň predtým ich bolo okolo pol milióna.

26. november

V Prahe sa stretli predstavitelia Občianskeho fóra na čele s Václavom Havlom a vlády ČSSR pod vesením Ladislava Adamca.

V Bratislave mimoriadne zasadá ÚV KSS. Z jej vedenia odchádzajú Ondrej Šaling, Gejza Šlapka, Elena Litvajová, Viliam Šalgovič a Štefan Rybár.

27. november

V celom Československu sa uskutočnil manifestačný generálny štrajk, prvý od roku 1948. Štrajkujúci sa postavili za požiadavky študentov a občianských iniciatív. Odmietli politiku komunistickej strany a žiadali zmeny v spoločenskom živote.

28. november

V Prahe sa uskutočnilo druhé rokovanie medzi česko-slovenskou vládou na čele s predsedom vlády Ladislavom Adamcom, Národného frontu a Občianskym fórom na čele s Václavom Havlom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a dohodli sa na novom zložení vlády, ktorá predloží návrh na zmenu ústavného zákona č. 100/1960 o vedúcom postavení Komunistickej strany. Predstavitelia OF sľúbili, že vyzvú študentov a umelcov na skončenie štrajku.

29. november

Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení Komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení Národného frontu ako záväzku spoločenských organizacií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove. Tieto zmeny ukončili 40-ročný monopol komunistickej strany a umožnili vznik nových politických strán a politickej plurality.

V televízii vystúpil predseda vlády ČSSR Ladislav Adamec. Predniesol prejav o vnútropolitickej situácii, sľúbil oboznámiť verejnosť so skutočným stavom ekonomiky, otvoril otázku augusta 1968 a rokovania so ZSSR o dočasnom pobyte ich vojsk v ČSSR. Z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia odstúpil Alois Indra.

30. november

Vláda SSR a VPN rokovali v Bratislave rokovali o dôsledkoch zrušenia článku 4. Na 17. mimoriadnej schôdzi SNR zvolili za jej nového predsedu Rudolfa Schustera, ktorý nahradil Viliama Šalgoviča. Poslanci schválili komisiu na prešetrenie sviečkovej manifestácie. SNR sa stotožnila so zmenou ústavy.

V Prahe sa zišla vláda, ktorá ministrovi vnútra rozkázala okamžite odstrániť technické zariadenia na hranici s Rakúskom. V budove FZ sa zišla komisia na vyšetrenie udalostí zo 17. novembra. Federálne ministerstvo vnútra rozhodlo, že občania môžu od 4. decembra cestovať do zahraničia bez výjazdnej doložky.

10. december

V Prahe sa utvorila nová vláda na čele s Mariánom Čalfom. Po menovaní vlády odstúpil prezident Gustáv Husák. Vo vláde národného porozumenia bolo 9 komunistov, 7 ministrov bolo bezpartajných, ostatní boli z iných strán. Prvými podpredsedami boli Valtr Komárek a Ján Čarnogurský, podpredsedami Josef Hromádka, František Pitra, Vladimír Dlouhý, Oldřich Burský a František Reichl. Ministrom zahraničia bol Jiří Dienstbier, Ministrom financií Václav Klaus, práce a sociálnych vecí Petr Miler, obrany Miroslav Vacek, zahraničného obchodu Andrej Barčák, dopravy a spojov František Podlena, hutníctva a strojárszva Ladislav Vodrážka, palív a energetiky František Pinc, ľudovej kontroly Květoslava Kořínková, cenového úradu Ladislav Dvořák a ministrami Róbert Martinko a Richard Sacher. 13. decembra sa stal podpredsedom vlády aj Milan Čič.

28. december

Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Alexander Dubček.

29. december

Za prezidenta Československej socialistickej republiky bol zvolený Václav Havel. Pri príprave na voľbu prezidenta sa prejavili prvé spory, ktoré boli predzvesťou neskorších vážnych konfliktov. Komunistickí poslanci navrhli priamu voľbu prezidenta občanmi. Okrem Václava Havla, boli kandidátmi i Alexander Dubček, Ladislav Adamec, Čestmír Císař a Valtr Komárek. Po zložitých rokovaniach OF obhájilo voľbu prezidenta parlamentom.

Názov:

Názov „Sametová revoluce“ sa od jedného českého novinára dostal do zahraničných médií, aby sa neskôr rozšíril aj v Česko-Slovensku. Na Slovensku sa však revolúcia od začiatku udalostí nazývala “Nežná revolúcia”.

Na budúci týždeň Vám v RETRONÁVRATOCH prinesieme reportáž z Dní otvorených dverí samosprávy hlavného mesta – Bratislavy pre všetkých.

Na záver si pozrite zaujímavé videá z tohto obdobia.

Autor: Patrik Špačinský

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.