Popisy vozidiel: Parný rušeň 433.023 (Výhrevňa Vrútky)

433Rušne radu 433.0 patrili medzi medzi osvedčené spoľahlivé rušne určené pre prevádzku na vedľajších tratiach. Konštrukčne vychádzali z rušňov radu 423.0. Rad 423.0 vznikol v dôsledku naliehavej potreby prevádzky na miestnych tratiach v roku 1921. Rušne radu 423.0 objednali ČSD začiatkom 20. rokov 20. storočia najmä kvôli modernizácii parnej prevádzky na miestnych tratiach. Rušne sa vyrábali podľa jednotnej dokumentácie v lokomotívke v Prahe aj v Plzni a v strojárňach v Adamove.

Svojou koncepciou sú to dvojvalcové tendrové rušne na prehriatu paru so zásobou uhlia 5 metrov kubických a zásobou vody 10 metrov kubických. Určené boli pre výkony na pomerne krátkych vozebných ramenách vedľajších tratí. Pojazd so štyrmi hnacími dvojkolesiami a zadným jednonápravovým podvozkom typu Krauss-Helmholz dovoľoval prevádzku aj na smerovo náročných tratiach.

Rušňov radu 423.0 sa do 1938 vyrobilo celkom 160, ďalších 10 bolo vyrobených v rokoch 1942 a 1943, ďalšie sa vyrobili po 2. svetovej vojne. Počas rokov výroby a prevádzky rušeň prekonal rad zmien a dosiahol mnohé vylepšenia v konštrukcii aj vo vzhľade. V roku 1947 si ČSD objednali 60 kusovú sériu rušňov, ktoré už boli oproti pôvodnej konštrukcii upravené a preznačené na rad 433.0.

Hlavnou zmenou bolo zvýšenie rýchlosti na 60 km/h. Na behúne rušňa bola pridaná špirálová vratná pružina. Rušne mali na behúňoch použité valčekové ložiská SKF, ostatné ložiská mali klzné. Tieto rušne boli dodané v priebehu roka 1948.

Prvý rušeň – 433.001 vyšiel na technicko-bezpečnostnú skúšku dňa 2.3.1948. Rušeň v úseku Praha-Vršovice – Říčany a späť dosiahol maximálnu rýchlosť 75 km/h. Rušne mali indikovaný výkon 589 kW, vlka hmotnosti 1500 ton uviezli po rovine rýchlosťou 41 km/h, na stúpaní 5 promile vlak hmotnosti 1000 ton rýchlosťou 20 km/h alebo na stúpané 30 promile vlak hmotnosti 150 ton rýchlosťoou 20 km/h. Rušne sa na vedľajších tratiach používali na všetkých druhoch výkonov a neskôr obstáli aj pri ťažkom posune v staniciach.

V rokoch 1965 až 1967 boli modernizované použitím plochých výfukových hubíc Giesel. Vzhľad rušňov tým síce utrpel, ale prevádzke priniesla táto úprava úspory prevádzkových hmôt.

Rušne boli používané až do konca prevádzky parnej trakcie. Vyraďovali sa koncom sedemdesiatych rokov, posledné rušne boli vyradené v roku 1980.
Dodnes sa v prevádzkyschopnom stave zachovali v Českej republike dva rušne – 433.001 je majetok ČD a prevádzkuje ho Depo koľajových vozidiel Brno. Tento rušeň má pôvodný okrúhly komín a výfukovú hubicu. Druhý rušeň 433.002 je majetkom Národného technického múzea v Prahe a prevádzkuje ho DKV vo Valašskom Meziříčí. Na Slovensku je zachovaný rušeň 433.023, ktorý je majetkom ŽSR MDC Bratislava. Rušeň je deponovaný vo Výhrevni Vrútky. Svoju prevádzku ukončil v roku 1996.

Základné technické údaje

Výrobca: ČKD Sokolovo , n.p. Praha
Rozchod: 1435 mm
Adhézna hmotnosť: 54,6 t
Služobná hmotnosť: 73,7 t
Usporiadanie pojazdu: 1´D 1´
Priemer hnacích dvojkolesí: 1 150 mm
Počet parných valcov: 2
Roštová plocha: 9,3 m2
Výhrevná plocha kotla: 105,4 m2
Indikovaný výkon: 589 kW
Maximálna rýchlosť: 60 km/h
Dodávky v roku: 1948

Zdroj: Spolok Výhrevne Vrútockej

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.