HURBAN ako aj ŠTEFÁNIK a MASARYK bol opancierovaný obyčajným kotlovým 7-mm plechom. Výzbroj mal však silnejšiu. Tvorila ju poľná húfnica 14/19 s kalibrom 100 mm v delovom vozni, 3 delá s kalibrom 37 mm v tankových vozňoch a 10 ťažkých guľometov s kalibrom 7,92 mm. Veliteľom vlaku bol kpt. Martin Duris-Rubansky, jeho zástupcom bol npor. Dominik Miartus a rušňovodičom bol Pavol Matas. Vlak bol vybavený priebežným telefonickým vedením s poľnými telefónmi, zvonkovým zariadením, ktoré bolo ovládané elektricky a zariadením na manipulovanie s parnou píšťalou z každého vozňa. Celá bojová súprava bola vybavená elektrickým osvetlením, napájaným akumulátorovými batériami. Súčasťou vlaku bola ubytovacia súprava, ktorá mala svoj vlastný neopancierovaný rušeň. Pred bojovou akciou zostávala v najbližšej stanici. Vlak bol hotový 25. septembra 1944. Nasadený bol na tratiach Hronská Dúbrava – Žiar nad Hronom a Banská Bystrica – Brezno – Heľpa. Jeho hlavný úsek bol B. Bystrica – Diviaky, kde operoval od 3. októbra až do 25. októbra 1944. Popoludní 4. októbra ho nasadili do bojov pri Banskej Bystrici, do ktorej sa chceli dostať Nemci cez Malý Sturec. Jeho úlohou bolo zastaviť postup nepriateľa, vytlačiť ho z obranného postavenia a zničiť veliteľsko-pozorovacie stanovisko – hájovňu – asi 800 metrov severozápadne od stanice Čremošné, a tak umožniť vlastným jednotkám obnoviť pôvodné obranné postavenie.
Nemcov prekvapil neočakávaný útok povstaleckých jednotiek podporovaných účinnou paľbou vlaku a dali sa na ústup. Vlak bol síce v boji vážne poškodený, ale nepriateľ sa na tomto úseku už nepokúsil o nijaký útok až do ústupu povstalcov do hôr. Poškodený vlak bol presunutý do Železničných dielní vo Zvolene, kde ho robotníci a technici za dva dni nielenže opravili, ale aj značne vylepšili a tankové veže zosilnili druhým pancierom. Po doplnení posádky ho 21. októbra presunuli do oblasti Červená Skala a neskôr na úsek B. Bystrica – Brezno, Heľpa, kde kryl ústup povstaleckých jednotiek k B. Bystrici. Ešte 23. októbra zasiahol do bojov pri Heľpe. No Nemci sa blížili zo všetkých strán. Veliteľ pancierového vlaku HURBAN dostal rozkaz, aby po znehodnotení zbraní a strojného zariadenia vlak presunul do tunela v Harmanci. Tu sa jeho posádka stretla s vlakom MASARYK, ktorý stihol rovnaký osud. Bojová cesta oboch vlakov sa tu konci. Ich posádky však zobrali osobné zbrane a výstroj a pokračovali v ďalších bojoch v horách po boku partizánov.
Tretím, posledným a technicky najdokonalejším bol pancierový vlak MASARYK. Mal silnejšie pancierovanie a aj silnejšiu výzbroj: poľné delo vzor 17 s kalibrom 80 mm v delovom vozni, 4 delá 37 mm v tankových vozňoch a 11 ťažkých guľometov s kalibrom 7,92 mm. Veliteľom bol kpt. Ján Kuklis, jeho zástupcom por. J. Belko. Posádku tvorilo 71 mužov. Pancierový vlak MASARYK bol nasadený na úsek Brezno – Červená skala. 21 októbra podporil protiútok povstaleckých vojsk pri Červenej skale, kde zničil oporný bod nepriateľa v staničnej budove. V boji bol poškodený a po oprave v Železničných dielňach vo Zvolene sa spolu s vlakom HURBAN zúčastnil 23. – 24. októbra na obranných bojoch na Horehroní. Hoci ho priamy zásah do rušňa značne poškodil, ešte niekoľko hodín, kým sa ho podarilo náhradným rušňom odtiahnuť do Harmanca, odolával nepriateľskej paľbe. Tu ho posádka odstavila v tuneli a po znehodnotení zbraní prešla s posádkou vlaku HURBAN na partizánsky spôsob boja.
Také boli osudy troch pancierových vlakov bojujúcich po boku povstaleckých jednotiek na frontoch stredného Slovenska. Boli významnou posilou v boji s oveľa lepšie vyzbrojeným nepriateľom. Všetky tri boli zhotovené za 5 týždňov. Na ich výstavbe a oprave, keď sa poškodené vracali z ťažkých bojov, sa pracovalo za veľmi ťažkých podmienok. Prácu však neprerušilo ani časté bombardovanie a nálety nepriateľského letectva. Pracovalo sa vo dne – v noci, aby vlaky mohli čím skôr zasiahnuť do bojov. Z troch pancierových vlakov sa zachovali dva vozne.
zDROJ: wIKIPEDIA
Be the first to comment