Po stopách zrušených, nepoužívaných, či nedostavaných železničných tratí 6: Čiernohronská železnica

V dnešnej časti seriálu o železničných tratiach zavítame do Vydrovej doliny, kde počas letnej sezóny premáva lesná úzkorozchodná Čiernohronská železnica. Táto trať mala v minulosti až 132 km a siahala až k tajuplnému Dobročskému pralesu. Dnes má táto trať už iba 16 km. Väčšina odbočiek tejto trate bola postupne zrušená a nebyť železničných nadšencov, bola by táto trať zrušená úplne. A to je dôvod pre ktorý sme túto trať zaradili do seriálu o železničných tratiach.

Ťažba a spracovanie dreva patrilo od nepamäti k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr. Začiatkom minulého storočia však kapacita a aj kvalita dopravy dreva splavovaním prestávala stačiť potrebám rastúceho priemyslu krajiny. Bolo nutné zabezpečiť kvalitnú a plynulú dopravu dreva počas celého roka. Lesnaté, dlhé a tiahle doliny Karpatského oblúka predstavovali ideálny terén pre výstavbu v tej dobe jediného skutočne efektívneho a kapacitného dopravného systému – lesnej železnice.CHZ 7 Išlo o klasické železnice, ktoré s dôvodu lepšieho prispôsobenia terénu a nižších stavebných nákladov boli najčastejšie s rozchodom 760 mm. Tieto pozoruhodné železnice začínali v údolí najvýznamnejších vodných tokov pri píle, alebo veľkej železnici a ich vetvy viedli pozdĺž prítokov do ostatných dolín povodia. Tieto trate sa navzájom odlišovali dĺžkou a technickou dokonalosťou v závislosti od potrieb priemyslu. V 20. rokoch 20. storočia bolo na Slovensku 40 lesných železníc a jednou z nich bola aj Čiernohronská železnica.

História železnice:

V roku 1898 nariadilo ministerstvo poľnohospodárstva v Budapešti riaditeľovi štátnych lesov v Banskej Bystrici vypracovať ekonomické zdôvodnenie výstavby lesnej železnice v údolí Čierneho Hrona. Návrh s príslušným ekonomickým zdôvodnením bol predložený v roku 1901. V tom istom roku sa začalo s jej trasovaním. V roku 1908 sa začala stavba 10,4 km hlavného úseku z Hronca na Čierny Blh (Čierny Balog). Úradná komisionálna dopravno – právna pochôdzka bola vykonaná 8. januára 1909, pričom prevádzka na tejto trati začala v tom istom roku. Ďalšie vetvy ČHŹ postupne vedúce do väčšiny dolín povodia Čierneho Hronu sa stavali postupne aj za pomoci vojnových zajatcov z prvej svetovej vojny. Ich celková dĺžka bola 131,98 km. Najmenší polomer oblúka trate bol 60m, najväčší sklon trate 70 promile. Prekladisko tovaru z ČHŹ na štátnu železnicu bolo zriadené v Hronci. ČHŹ zásobovala parné píly v Čiernom Balogu a na Štiavničke. V rokoch 1927 – 1929 sa ročne prepravilo asi 260 000 m3 dreva, v rokoch 1953 – 1955 dokonca až 300 000 m3 dreva. Denne tu premávalo až sedem parných lokomotív rôznych konštrukcií, ku ktorým neskôr pribudli aj 3 diesel – hydraulické lokomotívy RÁBA z Maďarska. Vozový park pozostával z oplenových, plošinových, služobných, osobných a špeciálnych vozňov. Prevádzku zabezpečovalo asi 115 zamestnancov a denne sa ňou prepravilo okolo 200 – 250 osôb. Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 železnica zabezpečovala pre partizánov dovoz proviantu a munície do hôr. Hoci v 80. rokoch bola ČHŹ poslednou lesnou železnicou na Slovensku, vláda Slovenskej socialistickej republiky rozhodla o jej zlikvidovaní do roku 1985. 31.12. 1982 bola definitívne zastavená prevádzka na zostávajúcich 36 km trate.

Záchrana lesnej železnice nebola jednoduchá:

CHZ 23Za záchranu čiernohronskej železnice môžeme ďakovať všetkým, ktorí začali dlhý boj o zachovanie tejto železničky a dokázali sa postaviť proti nezmyselnému byrokratickému rozhodnutiu vtedajšej strany a vlády. V roku 1982 sa z podnetu posledného výpravcu LŽ Klementa Auxta podarilo miestnym aktivistom SZOPK v Hronci “pretlačiť” zápis ČHŽ do Ústredného štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. V lete 1983 začala kontinuálna práca na zreštaurovaní a znovu sprevádzkovaní ČHŽ potom iniciovala skupina architektov z URBIONU Banská Bystrica pod vedením Vladimíra Paška a Kláry Kubičkovej (Jančurovej). Vznikla tak tradícia bezplatných pracovných táborov STROMU ŽIVOTA, ktorá sa postupne rozšírila aj na ďalšie pamiatky a zaujímavosti na Slovensku a trvá dodnes. Vo Vydrovej doline každé leto stanový tábor, v ktorom sa v týždenných turnusoch striedajú ďalší a ďalší brigádnici ČHŽ, pomáhajúci pri zabezpečovaní rekonštrukcie a prevádzky železničky. Posledným zamestnancom lesného závodu na LŽ bol traťmajster Julko Kovalčík “Krásnik”, ktorý v rámci týchto brigád nezameniteľným spôsobom odovzdal svoje skúsenosti a pomáhal pri obnove trate až do svojej smrti.

Slávnostné otvorenie trate a jej súčasná prevádzka:

CHZ 17Prvého mája 1992 prvý raz vtedy vyšiel vynovený parný vláčik pre turistov po opravenej trati do Vydrovskej doliny. O rok neskôr už premával po celom hlavnom úseku z Čierneho Balogu do Hronca. Pribudla druhá, opravená, parná lokomotíva a malý dymiaci vláčik sa tak, verme že natrvalo, vrátil do srdca slovenských hôr.

Na jar v roku 2001 sa po 19-tich rokoch podarilo obnoviť i pravidelnú nákladnú dopravu reziva z píly Jánošovka do Hronca. Každý pracovný deň tak ČHŽ odviezla a preložila do vagónov “veľkej železnice” 60-120 m3 reziva. Nákladná doprava reziva čiastočne pokryla náklady na prevádzku ČHŽ v zimnom období ale ani to netrvalo dlho, keďže od 1.11.2003 je prevádzka na píle v Jánošovke uzavretá.

CHZ 24Dňa 3. 10.2003 ČHZ slávnostne otvorila zrekonštruovaný úsek trate z Chvatimechu do Hronca, na ktorý významnou finančnou čiastkou v roku 2002 prispeli zo Slovensko – Švajčiarskeho revolvingového fondu.

Po revolúcií v roku 1989 prevzala spravovanie železničky od lesného závodu SZM Nadácia detí a mládeže SR, neskôr Fond detí a mládeže v Bratislave. Od roku 1995 je majiteľom a prevádzkovateľom Čiernohronskej železnice miestne združenie obcí – Mikroregión Čierny Hron. Od roku 2001 je dopravcom – prevádzkovateľom dopravy Čiernohronská železnica, nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby. Organizáciu dobrovoľných brigád v roku 1997 prevzalo miestne občianske združenie Vydra – vidiecka rozvojová aktivita a F.G.V. klub Čiernohronskej železnice.

V súčasnosti ČHŽ premáva počas letnej turistickej sezóny denne od 1.5. do 15.9., prevádzka je zabezpečovaná na zrekonštruovanom úseku trate z Chvatimechu do Čierneho Balogu a do Vydrovskej doliny (spolu 14 km). Od 16.9. do 30.4. ČHŽ premáva každú sobotu na úseku Chvatimech – Čierny Balog (12 km). Mimoriadne jazdy si však môžete objednať kedykoľvek

Vozový park:

CHZ 20Vozový park pozostáva z dvoch parných lokomotív, šiestich motorových lokomotív a zrekonštruovaného motorového vozňa M21 004. Lokomotívy sú v prevádzke spolu so súpravou historických osobných vozňov. Časť z nich vrátane reštauračného vagóna, je v prevedení letných vyhliadkových vagónov, ktoré umocňujú priamy zážitok z jazdy a prírody. Tieto vagóny získala ČHŽ prestavbou pôvodných nákladných vagónov, v jednom prípade ide o originálny letný vyhliadkový vagón zachránený zo zrušenej trate Ružomberok – Korytnica Kúpele. Záujem cestujúcich však prevyšuje ponuku a ČHŽ v súčasnosti zabezpečuje rekonštrukcie ďalších osobných vagónov. Zaujímavosťou je i ručný spôsob brzdenia súprav, obvyklý práve na lesných železniciach. Vlakový personál tvoria z veľkej časti dobrovoľníci, ktorí tak pokračujú vo svojej činnosti započatej v roku 1983.

Výhľady do budúcnosti:

CHZ 29Hoci je čiernohrohronská železnica najznámejšou turistickou atrakciou regiónu, jej financovanie nie je stále doriešené. Finančný efekt z osobnej dopravy totiž nie postačujúci na prevádzku a prípadnú rekonštrukciu trate. No aj napriek tomu má ČHŽ plány na rozširovanie trate.

Čierny Balog – Dobročský prales (4 km)

Koľajnice na tomto úseku síce sú, ale je potrebné túto trať zrekonštruovať. Zároveň sa bude musieť časť trate preložiť, nakoľko vedie cez futbalové ihrisko. Obnovením tejto trate by mohla vzniknúť i pravidelná doprava v rámci Čierneho Balogu, Hronca i Chvatimechu slúžiaca na prepravu detí do / zo školy, ľudí do zamestnania, či kostola a podobne.

Hronec – Osrblie (7 km)

Snaha o obnovenie tejto trate je od 90. rokov minulého storočia. Projekt je stavebne vypracovaný a začalo sa i s vybavovaním stavebného povolenia. Obnovením tohto úseku by sa podstatne skvalitnila do lyžiarskeho strediská v Osrblí.

Odbočka trate pod Urbanov vrch

Rekreačné stredisko Urbanov vrch a veľmi rýchlo rozvíja. V blízkej budúcnosti by mali pribudnúť nové zjazdovky, bazén i letná bobová dráha. Napojenie tohto areálu na ČHŹ by preto bolo veľmi výhodné.

Prečo sa oplatí navštíviť ČHŽ:

CHZ 35Pre všetkých záujemcov ponúka ČHŹ rôzne atrakcie ako vystúpenie ľudovej muziky a folklórneho súbory, heligonkár, prípitok + občerstvenie do vlaku, piknik v prírode a podobne. K dispozícií je kvalitná turistika v okolí trate:

Zopár tipov na tipov na tistiku:

– výlety do okolia všetkých siedmich dedín Mikroregióny Čierny Hron po značených miestnych turistických okruhoch
– výlet k Meandrom Kamenistého potoka
– návšteva jaskyne Mŕtvych netopierov a Bystrianskej jaskyne
– cykloturistické trasy pre náročných

V okolí trate je množstvo cyklistických chodníkov. Preprava bicyklov je možná vo všetkých vlakoch ČHŹ

Na záver:

CHZ 8Pri pohľade na cestovný poriadok si možno nejeden z Vás položí otázku, prečo vláčik premáva iba po stanicu Vydrovo – Skanzen a ďalej jazdia iba dreziny na objednávku. Je tomu tak preto, lebo úsek Vydrovo, skanzen – Vydrovo, dolina je dodnes prístupný iba pre dreziny a ľahké vozidlá. Zámerom ČHŹ je aby sa z úseku Chvatimech – Čierny Balog – Dobroč v rátane odbočky Hronec – Osrblie stal regionálnou železnicou z celoročnou prevádzkou. Úsek trate Čierny Balog – Vydrovo, dolina však zostane turistickou muzeálnou atrakciou – historickou lesnou železnicou s pravidelnou premávkou parných vlakov pre návštevníkov. K tomu ej však potrebné zrekonštruovať, respektíve obnoviť a dobudovať železničné trate, pokračovať v rekonštrukcií historických vozidiel a nakúpiť nové vozidlá pre pravidelnú dopravu na hlavnom úseku trate. To všetko si vyžiada nemalé finančné prostriedky, ktoré ČHŹ nemá k dispozícii. Preto je akákoľvek forma pomoci vítaná.

Veríme, že sa túto lesnú železničku podarí uchovať pre budúce generácie a budeme veľmi radi, ak touto železničkou odveziete aj vy.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Martin Žarnovický

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.