Vo svojom ostatnom rozprávaní sa musím vrátiť úplne na samý začiatok (Spomienky na ráz krajiny). Naznačil som, že celkom prvá zmienka o železnici v okolí dnešnej Bratislavy (Najstaršie pressburgské koľajnice), teda v okolí bývalého Pressburgu, bola konská železnica vedúca od zadného nádvoria hotela Carlton cez oblasť Mlynských Nív, popri jej výpravnej budove nazývanej Blumentál až do Trnavy a odtiaľ do Serede. To obdobie bolo typické tým, že vtedy iné železničné koľajnice v Pressburgu okrem týchto vlastne ani neboli. Pozdejšie bola vybudovaná vetva, ktorá šla poza Ludwigov parný mlyn smerom na Podunajské Biskupice.
Na prelome storočí sa začala rozvíjať nová priemyselná zóna na Mlynských Nivách. Zároveň tam bola vybudovaná aj nová stanica. Železnica sa rozrástla smerom k prístavu a dokonca bola vybudovaná stanica aj na petržalskom brehu Dunaja. Po prechode na parnú trakciu bolo vybudované nové spojenie (mimo toho cez Dunaj) do Viedne, čím sa oficiálny počet železničných staníc rapídne rozšíril. V Petržalke vznikla petržalská stanica, ktorá komunikovala s mestom cez most Cisára Františka Jozefa (dnes v prestavbe Starý most).
K zostávajúcej stanici Blumentál pribudli jej satelity Novomestské nádražie, Filiálne nádražie. V blízkom okolí Pressburgu zostali dedinské stanice Rača a Podunajské Biskupice. Dnes sú obidve súčasťou mesta. Parná éra spustila aj výstavbu nových staníc, ktoré vyrástli na opačnom konci mesta. Neďaleko vinárskeho sídla Pallugayovcov bola postavená výpravná stanica parnej železnice (dnes Múzeum Dopravy a administratíva). K tejto sa priemyselnou lanovkou pripojila aj Patronka. Za mestom bola postavená stanica v Lamači komunikujúca s Hlavnou stanicou cez tunel. Neďaleko budovy prvej parnej stanice bolo vybudované depo s dnešnou Hlavnou stanicou.
Chýbala komunikácia medzi bratislavskými stanicami a preto vedenie železníc začalo budovať železničné spojky. Ostatným činom bola spojka medzi novovybudovanou stanicou Nové Mesto a Hlavnou stanicou. Táto spojka doposiaľ existuje a jazdia po nej vlaky na rozdiel od zaniknutého koľajiska na Mlynských Nivách vrátane Novomestskej stanice. Okolo bývalej priemyselnej zóny na Slovanoch sa koľajisko tiež scvrklo len na jedinú koľaj, a to nehovorím o podnikoch, ktoré tam kedysi fungovali. Dnešné križovanie dvoch železničných tratí na Slovanoch je pretínanie sa najstarších pressburgských koľajníc s najnovšou spojkou medzi Hlavnou stanicou a stanicou Nové Mesto. Jeho okolie mimo živých a mŕtvych koľajníc bolo a je skratkou s nenápadným chodníkom pod jednou stranou násypu k Slovanom a brlohom bezdomovcov pod druhou stranou násypu smerom k areálu Chlebostroja a Palmy.
Svoje mapovanie som upriamil na Hlavnú stanicu. Vo svojej dĺžke sa križuje viackrát nielen s koľajnicami, ale aj s cestami. Celkom prvé mimoúrovňové križovanie mimo vychdzajúceho zo Slovanov je tiež mostom, pod ktorým je električková trať od Račianskeho Mýta po Raču. Táto trať je dvojkoľajná a v niektorých úsekoch súbežná s koľajami od Filiálky smerom na Trnavu. Ulica stredom ktorej sú električkové koľaje situované bola kedysi Račišdorfská ulica. O jej premenovanie na ulicu Februárového víťazstva sa postaral bývalý komunistický režim. Po jeho páde sa bratislavská samospráva vrátila k názvu Račianska ulica. Ďalej smerom k Hlavnej stanici je opäť mimoúrovňové križovanie koľajníc. Tentokrát spojka ide popod strategické koľajisko po ktorom vlaky jazdia z Bratislavy smerom na Trnavu a na Galantu. Toto zoskupenie štyroch súbežných koľají sa rozchádza na stanici Bratislava Vinohrady. Bolo vybudované ako hlavný ťah ponad mesto medzi Bratislavou a Trnavou cez stanicu Bratislava Rača a medzi Bratislavou a Galantou cez stanicu Vajnory.
Spojka sa po prechode pod spomínaným koľajiskom naň napojí v oblasti trojoblúkového podjazdu oproti Figaru smerom na Ahoj, čo bola kedysi oblasť malých domčekov so záhradkami. Najskôr ale, kým som sa tam dostal absolvoval som popod tieto koľajnice exkurziu oblúkovitého podchodu pre peších a cyklistov s malým potôčikom. Dnes je celé úbočie Karpát zastavané a Ahoj plynulo nadviazal na rozrastajúce sa atraktívne bytovky a vily nad priestorom bývalého a súčasného bratislavského depa pod Kolibou. Práve od podjazdu na Ahoj sa rozprestiera terasové koľajisko súčasného bratislavského depa.
Od Pionierskej ulice sa ponad toto už päťkoľajisko dostanete nad súčasné depo. Pri jazde vlakom sa cestná premávka vrátane trolejbusov na Kolibu premiestňuje popod koľajisko Hlavnej stanice. Cesta od Koliby klesá a prechádza dvoma tunelíkmi, z bývalých troch, smerom k starej „Ymce“.
Prakticky na tejto spojke fungovali kedysi štyri identické trojoblúkové podjazdy. Najskôr som spomínal štvrtý, ten najvzdialenejší je oproti Figaru a funguje v ňom len jeden tunelík. Tretí je pod Kolibou a jeden oblúk je zamurovaný. Druhý podjazd zrejme existoval veľmi krátko. Čo si pamätám, vždy tam bol sklad ovocia a zeleniny. Dnes je ten sklad už opustený. Dokonca zo strany od Jaskového radu niet po ňom ani chýru. Je tam súkromné parkovisko. Prvý podjazd tesne pri Hlavnej stanici je funkčný, no len stredový oblúk slúži na prejazd. Jeden oblúk je zamurovaný a v druhom do nedávna existovala reštaurácia.
Vrátim sa ale späť k Slovanom a križovaniu najstaršej bratislavskej trate s ostatnou spojkou. Za touto medziúrovňovou križovatkou sa rozprestiera stále funkčná priemyselná zóna okolo stanice Bratislava Predmestie. Najstaršou fabrikou v tom priestore bola Dynamitka. Tá vyrábala výbušniny a preto bola postavená mimo mesta. Postupne tam vyrástol nový pekárenský komplex Chlebostroj so sýpkou (silo) a mlynom. Neskoršie pribudla Palma a rozširovaním pôvodnej Dynamitky vznikli socialistické „Chemické závody Juraja Dimitrova“ ľudovo Dimitrovka. Na Račianskej ulici bolo postavené nové električkové depo, pretože to staré pri Starom moste bolo asanované.
Zo stanice Bratislava Predmestie existuje stále funkčná spojka, ktorou idú vlaky na stanicu Nové Mesto a ďalej do Dunajskej Stredy a Komárna. Táto spojka sa mimoúrovňovo križuje so spojkou z Hlavnej stanice na Nové Mesto. V konečnom dôsledku tieto spojky splynú na koľajisku stanice Nové Mesto. Súbežne s nimi je už teraz opustené odstavné koľajisko Dynamitky, ktorému sa budem venovať v budúcnosti. Spojka medzi Predmestím a Novým mestom je zdvojkoľajnená. Osobná preprava na nej je zúžená len na niekoľko vlakov denne. Za mojich študenských čias nastupište na Predmestí vždy praskalo vo švíkoch, pretože ako som spomínal Dimitrovka bola strategický podnik, podobne ako Chlebostroj či Palma. Ale aj tak dopadla lepšie ako trať na Filiálku, ktorá nefunguje vôbec. V predošlých článkoch som spomenul, že som cestovával vlakom z Filiálky domov. Dnes už toto prostredie len spomína na dávnominulé roky prosperity. Toto ospanlivé prostredie narúša len občas hrmotajúci nákladný vlak. To sa ale nedá povedať o spojke ktorá je na vysokom násype a spája Hlavnú stanicu a stanicu Nové Mesto. Na nej sa premávajú žlté trojvozové naftové súpravy súkromného prepravcu, ktorý nedávno expandoval a prevádzkuje vlaky medzi Bratislavou a Košicami, či autobusy z Bratislavy do Nitry.
V konečnom dôsledku, než vlaky z Hlavnej stanice a Predmestia dorazia na stanicu Nové mesto absolvujú ešte jedno mimoúrovňové križovanie tratí a síce križovanie s električkovou traťou smerom von z mesta s diaľnicou a starou cestou na Vajnora a Senec.
Na záver ešte pripomeniem, že spustnuté koľajisko pod násypom s malou ovládacou vežou nekomunikuje so stanicou Nové Mesto. Jediným dojmom, že nie je absolútne zabudnuté sú odstavené prázdne nákladné vagóny pravdepodobne na prevoz uhlia. Žiaľ aj tie sú tam poriedko.
Nabudúce sa budem venovať Chlebostroj a sýpke.
Autor: Gilbert
Výzva k čitateľom:
Máte nejaké informácie, fotky, či videá o nepoužívanej, zrušenej, či nedostavanej železnici vo Vašom okolí? Podelte sa o ne s nami a našimi čitateľmi. Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu. Všetkým našim prispievateľom už vopred ďakujeme.
Redakcia
Be the first to comment