Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 30: Bieszczadská lesná dráha

POĽSKO – V známom pohorí Bieszczady v juhovýchodnej časti krajiny, predtým na území Haliče, je od roku 1997 znovu obnovená prevádzka na bývalej lesnej dráhe, dnes Bieszczadzké kolejce leśne – B.K.L. so sezónnou tutistickou prevádzkou na trase Wola Michowa – Balnica – Cisna-Majdan – Cisna – Dolzyca – Przyslup. Depo, muzeum a výchozí stanička LŽ se nachází v Cisně-Majdanu. Na Slovensku je táto železnička málo známa. Jej zastávka Balnica sa však nachádza takmer priamo na slovensko – poľskej štátnej hranici asi 1,5 hodiny cesty peši po žltej turistickej značke zo slovenskej obce Osadné, ktorá sa nachádza ešte niekoľko kilometrov na východ od Medzilaboriec.

Úzkorozchodná dráha s rozchodom 760 mm z Noweho Lupkówa do Cisny-Majdanu dlhá 26,16 km sa začala budovať v roku 1890 a slávnostné oficiálne otvorenie bolo 22. januára 1898. Hoci jej hlavným poslaním železnice bol zvoz dreva a preprava tovaru, na železnici fungovala aj osobná doprava. Vybudovaním trate bol poverený Ing. Albín Zazuli z Jaroslawia. Investorom bol spolok rakúskych podnikateľov a značný podiel mal aj mestský úrad v Ľwowe. Jedným z hlavných iniciátorov budovania úzkokoľajky bol doktor filozofie a náuky o poľnohospodárstve Herman Jan barón Tschecz de Lindewald, rakúsky starosta Przemyslu. Pred začatím stavby bol veľký problém s výkupom pozemkov (bolo veľa malých vlastníkov) a náročný terén. Prvým prevádzkovateľom bolo Riaditeľstvo c.k. železníc v Ľwowe (Dyrekcia c.k. koleiwe Lwowe) s miestnou správou v Ľupkowe. Z Cisny pokračovala ďalej do hôr súkromná lesná dráha vybudovaná v rokoch 1900 až 1914.

V roku 1904 bolo uvedené do prevádzky 12 km predĺženie trate z Majdanu cez Szpickiery do Kalnice. V rokoch 1908 – 1909 postavili 5,5 km úsek zo Szpickiery na pílu v Beskidzie. Trasa z Majdanu do Kalnice a Beskidu bola veľmi bohatá na oblúky.

V rokoch 1898 – 1918 bola vybudovaná odbočka železnice z Majdanu do Roztok Górnych, kde bola tiež píla. Trasa bola dlhá 5 km, mala dočasný charakter, bola postavená vedľa cesty a v roku 1929 bola znesená. V roku 1918 po vzniku Československa sa krátky úsek trate 1,2 km (Balnica – Solinka) ocitol na Československej strane. Až po zmene hraníc v roku 1938 bola celá úzkokoľajka na Poľskom území. V roku 1923 bola vybudovaná úzkoroschodná železničná trať v údolí rieky Oslawy vedúca z Rzepedzi (bola tam píla a hlavná trať Medzilaborce – Lupkow – Rzepedz – Sanok…) do Mikowa “Gornego”. Trať mala dĺžku 12 km a odbočky v Prelukách pozdĺž potoka Kolodiazny (1,7 km) a v Duszatyne.

Takmer osudnými sa pre túto trať stali boje s Ukrajinskou povstaleckou armádou (UPA) v tomto regióne na konci 40. rokov 20. storočia. V tomto období boli na celom území pozdĺž dráhy zničené a zrovnané so zemou takmer všetky dediny a obyvateľstvo bolo vyhnané. V polovici 50. rokov bola dráha takmer znovu postavená, avšak už s rozchodom 750 mm. Zároveň sa vybudovali aj nové úseky Smolnik – Rzepedz (predĺženie z Mikowa a napojenie na trať Nowý Ľupkow – Cisna) a Majdan – Cisna – Kalnica – Wetlina – Moczarne, ktoré boli do prevádzky odovzdané v rokoch 1957 – 1964. V úseku Majdan – Kalnica bola vybudovaná úplne nová trasa, ako pôvodná trasa z Majdanu do Kalnice cez Szpickiery, ktorá sa prestala používať ešte pred vojnou.

Prevádzkovateľom 73 kilometrovej dráhy sa stali štátne lesy – OTL v Sanoku. S podporou turistického ruchu vo vysídlenej oblasti bola zavedená aj osobná doprava. V 60. a 70. rokoch 20. storočia po vybudovaní asfaltových ciest začala úzkokoľajka upadať. V 90. rokoch sa začali likvidovať niektoré traťové úseky (napr. Wetlina-Moczarne). Prevádzka lesnej železnice bola postupne obmedzovaná. Celoročná osobná doprava bola po roku 1991 obmedzená na sezónnu, no aj tá bola o 3 roky neskôr, 30. novembra 1994 aj napriek veľkým snahám o pomoc  zastavená.

Železničné vozidlá:

Úzkokoľajka disponovala najprv tromi parnými lokomotívami C1 (K.K.St.B.: U17-U19), 2 osobnými vozňami, 2 batožinovými vozňami, 4 uzavretými vozňami a 46 oplenovanými vozňami. V lokomotívach sa spaľovalo odpadové bukové drevo. V 20. rokoch 20. storočia bolo pri úzkoroschodných tratiach Rzeped – Mikow, Nowy Lupkow – Majdan – Cisna – Kalnica i Beskid 12 píl. Po 2. svetovej vojne ostala iba jedna parná lokomotíva a 40 vagónov.  V 70. rokoch 20. storočia nahradili parné lokomotívy motorové lokomotívy rumunskej výroby Lyd 2. V roku 1990 mala úzkokoľajka 6 motorových lokomotív, 8 osobných vozňov, 140 plošinových vozňov a 200 oplenovaných vozňov.

Obnova trate:

Vďaka založenej nadácii Bieszczadské Kolejki Lesnej bola 4. júla 1997 po dvojročnej prestávke slávnostne zahájená turistická prevádzka na 11,35 km úseku Cisna-Majdan – Przyslup. Po prvej úspešnej sezóne sa v roku 1998 doprava predĺžila až na samé sedlo Przyslup, kde bola vybudována nová koľaj na obiehanie súpravy (km 12,2). Toto miesto je významným turistickým východiskom a miestom výhľadov na poloniny. Od roku 1999 sa pravidelná prevádzka vrátila aj na atraktívny 9 km úsek Majdan – Balnica v tesnej blízkosti slovenskej hranice. Toto územie je dosiahnuteľné iba po železnici , cez víkendy vlaky zachádzajú ešte ďalej – až do stanice Wola Michowá (celkom 13 km), v blízkosti hlavnej prístupovej cesty do oblasti z Nw. Lupkówa.

V úseku Wola Mníchova (PL) – Osadné (SR) sa však doprava zatiaľ neobnovila. Niekoľko desiatok metrov pred stanicou je však hustý porast trávy v ktorom sa ešte stíle nachádzajú  koľajnice. Na našom území môžete nájsť už len teleso trate bez koľajníc a z veľkej časti ho kopíruje žltá turistická značená cesta.

Dnes už úzkokoľajka nepreváža drevo. Má iba sezónu turistickú prevádzku od 1.5. do 30.9. Letná sezóna začína 1. mája. Od 1. mája do 30. júna a od 1. do 30. septembra premávajú v úseku Cisna-Majdan – Przyslup vlaky len počas víkendov. Od 1. júna do 31. augusta jazdia vlaky aj počas pracovných dní. Na úseku Cisna-Majdanu – Balnica premávajú vlaky denne od 1. júla do 31. augusta a počas víkendov je ich trasa predĺžená až do Woly Michowé. Pre prístup do tejto oblasti sa doporučovalo vlakové spojenie z Medzilaboriec do Lupkówa. Na tejto trati je však od roku 2011 osobná doprava zastavená.

Ďalšie informácie o tejto železnici nájdete na stránkach www.bieszczady.pl a www.kolejka.bieszczady.pl.

Toľko teda naše 30. putovanie po zaujímavých stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí. Veríme, že sa Vám náš seriál páči a že si ho prečítate aj nabudúce. Vaše tipy a námety na ďalšie diely tohto seriálu nám posielajte e-mailom na redakcia@veterany.eu.

Zdroje: http://www.karpaty.net/zeleznice/cisna.htm a http://www.karpaty.net/archiv/bieszczady.htm
Autori: Aleš Kučera a Peter Popovec
Spracoval: Jaroslav Filo

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.