Pancierový vlak

Pancierový vlak – tiež obrnený vlak – je obrnený podporný bojový prostriedok využívajúci na presun železničnú sieť. Zvyčajne sa využíval na ochranu úsekov železničných tratí pred záškodníkmi, či proti pozemným i leteckým útokom protivníka v oblastiach dôležitých úsekov železníc. V súčasnoti sú tieto bojové prostiedky kvôli svojej zraniteľnosti prekonané. Stále sa ale používajú napríklad pre sprievod železničných transportov vojenského materiálu a ochranu železničných komunikácií v južnom Rusku.

Vznik a použitie

Prvé pancierové vlaky vznikali počas americkej občianskej vojny v USA (1861-1865), používali sa vo vojnách v Európe – v Prusko-Francúzkej vojne (1870-1871), v Afrike – Búrska vojna (1880-81 a 1899-1902), počas prvej svetovej vojny (1914-1918) i druhej svetovej vojny (1939-1945). Najintenzívnejšie využitie bolo v časoch Ruskej občianskej vojny (1918-1920), kedy na tratiach Ruska jazdili a bojovali desiatky (skôr až stovky) súprav obrnených vlakov všetkých zúčastnených strán. Významnú úlohu zohrali obrnené vlaky napríklad aj pri anabáze Československých légií v Rusku.

Využitie počas 2. svetovej vojny

Pred druhou svetovou vojnou boli obrnené vlaky vo výzbroji väčšiny európskych armád, napríklad Československá armáda mala 18 súprav. Počas bojov druhej svetovej vojny pancierové vlaky vyžíval najmä ZSSR (okolo 400 rôznych súprav), Poľsko a Nemecko, ktoré využívalo aj vlaky získané ako korisť v celej obsadenej Európe. Stavali sa aj špeciálne protilietadlové vlaky, na ktorých bola umiestnená batéria protilietadlových diel stredneho a veľkého kalibru. To umožňovalo výrazne zvýšiť mobilitu protilietadlovej obrany. Nákladné i osobné vlaky v okupovanej západnej Európe mali často zaradené jeden alebo aj niekoľko protilietadlových vagónov na obranu proti spojeneckým „kotlárom“ – stíhacím lietadlám útočiacim na pozemné ciele a prednostne na lokomotívy. Straty obrnených vlakov boli vysoké, predovšetkým pri bojovom nasadení priamo na fronte alebo v jej blízkosti, čo vyplýva z pomerne obmedzenej pohyblivosti vlaku. Zásah koľají delostreleckým granátom alebo leteckou bombou mohol vlaku odrezať možnosť ústupu a ten bol potom zničený alebo padol do rúk nepriateľa. Uvádza sa, že z vyše 400 obrnených vlakov Sovietskej armády prežila vojnu necelá stovka.

Povojnové použitie

V povojnovom období sa pancierové vlaky udržali vo výzbroji len krátky čas. Napríklad v Československu vznikla v Miloviciach rota obrnených vlakov, ktorá podliehala veliteľstvu tankového vojska. V októbri 1947 bola rozšírená, a pôsobila až do 1. novembra 1954, kedy zanikla.

Zrejme jedinou armádou, ktorá požíva obrnené vlaky vo výzbroji dodnes je ruská armáda. Prvé „moderné“ obrnené vlaky vznikli na konci 60. rokov po pohraničnom konflikte s Čínou a slúžili na sovietskom ďalekom východe, kde zabezpečovali krytie železníc v pohraničných oblastiach s Čínou. Vlaky boli okrem iného vyzbrojené dvomi až štyrmi tankami a obrnenými transportérmi alebo BVP, ktoré mohli rýchlo zísť z prepravných vagónov a zapojiť sa do boja alebo vykonávať prieskum v okolí železnice

Konflikt v Čečensku zvýraznil potrebu ochrany transportov vojenského materiálu a železníc a železničných stavieb – mostov a tunelov – pred útokmi rôznych bojovníkov a teroristov, pred zamínovaním tratí a železničných staníc a podporu jednotiek v okolí železníc. Preto opäť vznikli najprv improvizované, neskôr aj „štandardné“ obrnené vlaky. Jedným zo špeciálnych zariadení, ktorými sú vlaky vybavené, sú napríklad výkonné rádiové rušiče, ktorých úlohou je znemožniť diaľkový rádiový odpal náloží na trati alebo na železničných staniciach.

V Sovietskom zväze vznikla ešte jedna unikátna vlaková súprava s bojovým určením, aj keď nie je obrnená. Je to „železničný raketový komplet strategického určenia“.

Každá súprava bola vyzbrojená tromi balistickými raketami RT-23UTTCh Molodec (SS-24 Scalpel), každá s desiatimi hlavicami. Na odpálenia rakety slúžila zostava troch vagónov – v prostrednom bola raketa, v ďalších dvoch veliteľské stredisko a pomocné zariadenia. Okrem deviatich vagónov potrebných pre odpálenie rakiet boli v súprave tri lokomotívy a ďalšie vagóny – obytné, jedálenské, dielenské, skladové… pre zabezpečenie samostatnej činnosti komplexu po dobu až 45 dní. Vagóny súpravy vyzerali ako bežné chladiarenské vagóny.

Konštrukcia

Pancierové vlaky môžno rozdeliť na dve veľké skupiny. Jedna bola vyrábaná ako špeciálne konštrukcie už v čase mieru alebo počas konfliktu podľa schválených a odskúšaných plánov. Druhou kategóriou sú improvizované obrnené vlaky, postavené počas konfliktu z práve dostupného materiálu a vyzbrojené práve dostupnými zbraňami.

Pancierový vlak ako vojenská jednotka má bojovú a tylovú súpravu. Bojová súprava je zložená z opancierovaných bojových vozňov uvedených nižšie. Tylová súprava sa skladá z bežných alebo upravených osobných a nákladných vagónov a slúži predovšetkým pre zabezpečenie posádky bojovej súpravy a pre opravy a ošetrovanie bojovej súpravy, sú to v podstate menšie vojenské kasárne vo vagónoch.

V zostave pancierového vlaku sa nachádza niekoľko rôznych druhov vagónov.

Pancierovaná lokomotíva

Predsunutý „tykadlový“ alebo „detektorový“ vagón – plošinový vozeň, na ktorom sú naložené koľajnice a pražce, slúži na ochranu proti mínam a náložiam na trati a súčasne preváža materiál potrebný na opravu poškodenej trate

Čelný delový vagón – v prednej stene má umiestnený kanón väčšieho kalibru. Miesto neho sa často používala otočná delová veža (špeciálne konštruovaná, nie tanková)

Tankový vagón – na streche vagónu sú umiestnené spravidla dve delové otočné veže. Počas druhej svetovej vojny sa často používali veže z tankov, inak bývali veže špeciálne konštruované.

Guľometný vagón – v bočných stenách boli strielne pre guľomety, obvykle 2-3 na každej strane

Protilietadlový vagón – boli na ňom umiestnené zhora otvorené palebné postavenia protilietadlových guľometov a kanónov.

Veliteľský vagón – slúžil pre potreby veliteľa vlaku, obsahoval rádiostanicu. Často bol kombinovaný, obvykle s guľometným alebo tankovým vagónom

Vagón pre pechotu – Niektoré súpravy mali vagóny určené na prepravu vojakov, ktorý mohli vystúpiť a bojovať v okolí železnice. Vagón bol pancierovaný, so strieľňami.

Železničný kanón – kanón veľkého kalibru na špeciálnom železničnom podvozku. Nebýval typickou súčasťou obrnených vlakov, ale mohol byť do súpravy zaradený.

Pancierové vlaky sa spravidla skladali z jedného alebo niekoľkých plošinových predsunutých vozňov, čelného delového vozňa, tankového vozňa, guľometného vozňa, zväčša opancierovanej lokomotívy, zadného delového vozňa, či niekoľkých tankových vozňov. Ich zloženie sa však menilo podľa určenia a potreby. Vlak mohol byť vyzbrojený kanónmi, často i húfnicami, ťažkými guľometmi, mínometmi, raketometmi či protilietadlovými zbraňami. Súprava mávala obvykle od šesť až do dvanásť alebo i viac vozňov.

Najdôležitejším bojovým prostriedkom pancierových vlakov boli delové a tankové vozne. Obvykle boli konštruované na podvozkoch bežných nákladných vozňov a zvonka vybavené 10 až 40 mm hrubým pancierom.
K pancierovým vlakom patria aj pancierové alebo obrnené drezíny, napríklad Tatra T-18, vyzbrojené otočnou guľometnou vežou alebo tankovou vežou a pancierové motorové vozne, vyzbrojené niekoľkými delovými vežami a guľometmi, napríklad ruský „Zaamurec“ z prvej svetovej vojny mal dve veže a niekoľko guľometov a sovietsky typ MBV zo začiatku druhej svetovej vojny mal vpredu dve a vzadu jednu delovú vežu a niekoľko guľometov. Drezíny zabezpečovali predovšetkým prieskum trate pred pancierovým vlakom a strážnu službu.

Tankové vozne boli počas SNP vyrábané z nepojazdných tankov, základom boli ľahké tanky typu LT-35 alebo LT-38, ktoré boli umiestnené na plošinových vozňoch a zabudované do zvarovanej kovovej konštrukcie ktorá zakrývala celý trup tank, s výnimkou veže, na ktorú bolo tiež umiestnené prídavné pancierovanie, ale iba tak aby bola zachovaná jej povodná pohyblivosť. V niektorých lokomotívach bolo miesto veliteľa vlaku (vlak potom nemal veliteľský vozeň). Lokomotíva bola vybavená pozorovateľňou s periskopmi a internou telefónnou sieťou, cez ktorú mal veliteľ vlaku spojenie s jednotlivými posádkami všetkých vozňov.

Časť súpravy s balistickou raketou RT-23 sa nachádza v železničnom múzeu v Petrohrade.