RADOŠINA – Výletné jazdy historickým vlakom, výstava veteránov na miestnom futbalovom ihrisku, ochutnávka domáceho remeselného piva, individuálny výlet na Čertovu pec, návšteva hudobného festivalu, či potulky po rodnej obci Kataríny Kolníkovej. Nadšenci železníc VLAKY SLOVENSKA v spolupráci so Spoločnosťou Považskej dráhy Žilina po roku opätovne vypravili historický motorový vlak na nepoužívanú trať číslo 142 Zbehy – Radošina a naša redakcia bola pri tom.
Tretiu prázdninovú sobotu bolo na Slovensku typické letné počasie. Vonku bolo slnečno a poriadne teplo. Kto mohol, dal si na seba len to najnutnejšie oblečenie, zobrazil si do ruksaku dostatok pitného režimu a vybral sa k vode, či niekam do prírody. Hoci to bola aj pre nás pomerne lákavá ponuka, nakoniec sme sa už tretí krát po sebe rozhodli zavítať na jednu z nepoužívaných železničných tratí v nitrianskom kraji. Na rozdiel od predošlých dvoch rokov, kedy sa táto akcia začala upršaným počasím, tentokrát všetko dopadlo na jednotku. Vlastne takmer všetko. Spoločnosť Považskej dráhy Žilina totiž deň pred akciou na svojej stránke zverejnila, že mimoriadny rýchlik bude z prevádzkových dôvodov v smere do Radošiny meškať cca 30 minút. Prehodnotili sme preto svoje plány a namiesto Trenčianskej Teplej sme si za nástupnú stanicu zvolili Leopoldov. No keďže reštauračný vozeň v rýchliku z Bratislavy ako na potvoru nebol radený a historický vlak meškal, zavítali sme do miestnych potravín, kde sme si doplnili všetky potrebné zásoby. Apropo, nemá niekto z vás chuť na múzejný banán? 😈
Len čo sme sa vrátili späť na stanicu, na druhé nástupište už z Trenčína prichádzal výletný vlak Erdődy Trnavského samosprávneho kraja zložený z historického motorového rušňa T 458.1079 „Hektor“ (r. v. 1964 ), osobného vozňa BEB Ce 463 „Krásavec“ (r. v. 1911) a osobného vozňa ČSD 3. triedy Ca 4-5099, ktorý smeroval do neďalekého Hlohovca. Vďaka ochotníkom z kočovného Divadla z Malého Ríma ste sa v mimoriadnom vlaku mohli vydať po stopách šľachtického rodu Erdődy, ktorému patril Hlohovský zámok i priľahlé panstvo. Aj keď to na prvý pohľad vyzeralo veľmi lákavo, nakoniec sme sa predsa len rozhodli držať pôvodného plánu. Veď ako inak by sme zistili či ešte vedú šíny do Radošiny?
O pár minút neskôr sa na rovnaké nástupište blížila historická motorová súprava M 152.0160 + 010 + Blm + M 131.1443. Spravili sme zopár ilustračných fotiek a hor sa do jedného z vozňov obsadiť si miesto na sedenie. Od sprievodcu sme si zakúpili pamätný cestovný lístok a vychutnávali si zážitkovú jazdu tak, ako za starých dobrých čias.
Najbližším miestom na dokumentáciu nášho vlaku sa stala železničná stanica Zbehy, kde došlo k rozpojeniu historickej súpravy. Zatiaľ čo M 152-jka pokračovala ďalej ako rýchlik a na trase zastavila iba vo Veľkých Ripňanoch a v Radošine, Hurvínek s prívesným vozňom bol po nepožívanej trati vedený ako osobný vlak. Cieľom tejto zmeny bolo vytvorenie dostatočnej kapacity pre miestnych obyvateľov, ktorí sa na predošlých jazdách do historickej súpravy takmer nezmestili. V tomto roku bola ale situácia paradoxne úplne iná. Horúce letné počasie totiž prilákalo do mimoriadneho vlaku oveľa menej cestujúcich ako v prípade sychravého počasia. Alebo žeby to niektorí ľudia preventívne vzdali? 🙄
Len čo sme sa pohli zo stanice a odbočili na vedľajšiu jednokoľajnú trať, naša rýchlosť sa citeľne znížila na 10 kilometrov za hodinu. Dalo by sa povedať, že aj cyklista so slimákom by boli v cieli našej cesty rýchlejšie ako my. 😀 Dôvodom tejto zmeny však nebola neznalosť miestnych pomerov, ale zlý technický stav trate. Väčšina cestujúcich to našťastie nevidela až tak tragicky. Pustila sa do družnej debaty so svojimi známymi a sledovala okolitú krajinu. No boli aj takí, ktorí vôbec nevnímali svet okolo seba a svojej nežnejšej polovičke nenápadne dávali najavo svoju náklonnosť.
Počas krátkej prestávky vo Veľkých Ripňanoch si bolo opäť možné nafotiť vlakovú súpravu a navštíviť miestne komunitné centrum s výstavou obrazov, ochutnávkou domáceho reneselného piva a predajom suvenírov. Keby však toto centrum nevzniklo rekonštrukciou chátrajúcej staničnej budovy, mnohí z nás by asi ďalej pokračovali v jazde štvornožky, alebo pešibusom. 😀 Počúvaj ma sem, starý môj. Nevypisuj už toľko na ten web a radšej nám poriadne nalievaj. 😆
Najväčší priestor na dokumentáciu bol nepochybne v Radošine, kde si väčšina fotografov a kameramanov počkalo aj na príjazd Hurvínka. Spoločná fotka motorových vozňov totiž musí byť aj keby traktory padali.
O 13-tej hodine bola plánovaná kyvadlová jazda pre miestnych obyvateľov, ktorá však z dôvodu obmedzenej rýchlosti na trati bola vedená len do Veľkých Ripňan. Ukončite nástup, zmeškaný vlak hneď odíde. 🙂
Zatiaľ čo niektorí výletníci pokračovali pravidelným autobusovým spojom na prehliadku Čertovej pece, my sme sa presunuli na miestne futbalové ihrisko, kde sa v tento deň konal tradičný zraz veteránov. Kto by však očakával nejaké chuťovky, tak ako to býva zvykom pri obdobných podujatiach tohto typu, pravdepodobne ostal sklamaný. Nešlo totiž o žiadnu veľkolepú akciu, ale skromné veteránske podujatie miestneho charakteru. Nadšenci historických vozidiel si aj napriek tomuto nedostatku určite prišli na svoje. Na neveľkej ploche totiž mohli obdivovať desiatky historických automobilov a motocyklov, o ktoré sa vzorne starajú ich majitelia. Spestrením akcie boli aj historické traktory, ktorý poprdkával sťaby práve vyšiel z výrobnej linky.
Výstava cestných veteránov však vo Veľkých Ripňanoch netrvalo dlho. Historické vozidlá sa totiž o 14:30 vydali na spanilú okružnú jazdu cez Nitriansku Blatnicu, Vozokany, Lipovník, Bojnú, Nemčice, Urmince, Horné Štitáre, Lužany, Veľké Ripňany a Behynce späť do Radošiny. Čo sa dialo potom, nevedno. V tom čase sme už žiaľ boli dávno v susednom chotári. Isté je len to, že pre účastníkov akcie i návštevníkov bola pripravená zábava so skupinou Ontário z Topoľčian a v stánkoch s občerstvením si okrem dobrého jedla bolo možné zakúpiť aj čapované pivo, kofou, či malinovku. Komu sa nechcelo ísť na Čertovu pec a stará technika ho veľmi nelákala, mohol sa vybrať na individuálnu prehliadku obce, dať si obed v reštaurácii Fratteli Radošina, pochutnať si na zmrzline a na miestnom cintoríne vzdať úctu herečke Radošinského naivného divadla Kataríne Kolníkovej. Česť jej pamiatke. Pre náročnejších cestujúcich bol v ponuke hudobný festival MAFIJA FEST v Behynciach.
Tridsať minút pred 16-tou hodinou nastal čas na spiatočnú jazdu do Trenčianskej Teplej. Účastníci zájazdu preto postupne nastupovali do pristavenej súpravy a vyberali si najvhodnejšie miesto na sedenie. Niektorí jednotlivci však postupom času začínali byť nervózni a penili ako sopka. Nevedeli totiž pochopiť, že organizátori podujatia si chcú spraviť spoločnú fotku pred motorovým vlakom a mylne si mysleli, že vypravenie vlaku brzdia fotografi. No pokým sprievodca neodpíska na odchod, bude sa stáť na jednom mieste aj keby sa na hlavu postavili. Ach jaj, škoda rečí.
V mimoriadnom vlaku neboli len dopravní nadšenci, ale aj rodiny s deťmi a tí skôr narodení, ktorí si prišli zaspomínať na staré dobré časy, keď do Radošiny ešte pravidelne jazdili osobné vlaky. A keďže o každého cestujúceho musí byť dobre postarané, k cestovnému lístku sme dostali 0,5 l minerálnu vodu a vlakového sprievodcu. Prípadní záujemcovia si navyše mohli zakúpiť aj peknú magnetku s motívom M 152-jky na tejto trati, Kofolu originál, jemne perlivú Zlatú Studňu, pivo Krušovice a solené chipsy.
Na spiatočnej ceste sme už boli v celej trase vedený ako rýchlik a medzi Radošinou a Zbehmi sme zastavili v každej jednej obci. No zatiaľ čo v predošlých rokoch sme cestovali až do koncovej stanice, tentoraz sme spolu s početnou skupinou výletníkov vystúpili už v Leopoldove. Jazda historickým motorákom je síce pre nás vždy veľkým zážitkom, ale načo si zbytočne predlžovať cestu, keď môžeme byť doma skôr?
Aj keď sme boli po sobotnom výlete riadne unavení a po príchode domov sme rýchlo zaľahli do postele, nasledujúci deň sme doma neostali. Na vlárskej dráhe sa totiž konali zážitkové jazdy historickým motorovým vlakom M 131.1443 s prívesným vozňom Blm Spoločnosti Považskej dráhy Žilina. No hoci dopravca túto akciu na svojich stránkach vôbec nepropagoval, nakoniec sme sa predsa len dopátrali k potrebným informáciám a neobyčajný výlet do Českej republiky sa mohol začať. Ale o tom až nabudúce.
Či sa ale historický motorový vlak vráti do Radošiny aj o rok bude závisieť od technického stavu tejto trate. Miestne samosprávy by však na tejto trati radi obnovili pravidelnú osobnú dopravu. Za týmto účelom vytvorili aj online petíciu, ktorú už stihlo podpísať stovky ľudí. Jednou z výhod železničnej dopravy sú unikátne polohy staníc a zastávok v centre obcí, možnosť prestupu v Zbehoch v smere Bratislava, Nitra a Prievidza, časová úspora oproti autobusu 10 – 15 minút a zníženie počtu áut na cestách.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Ľubomír Nádaždy
Be the first to comment