Návraty: Vlakom a električkou na Anenskú púť, alebo po rokoch opäť na Rovniach

TRENČIANSKE TEPLICE, LEDNICKÉ ROVNE – Farnosť Lednické Rovne usporiadala cez víkend 21. a 22. júla 2012 tretiu diecéznu púť starých rodičov k svätému Joachimovi a Anne, ktorej cieľom bolo duchovné obnovenie a upevnenie viery vo večné a pravé hodnoty života. A keďže na púte chodieva množstvo pútnikov, Spoločnosť Považskej dráhy Žilina a Trenčianska elektrická železnica zabezpečili v nedeľu 22. júla dopravu pútnikov na Lednické Rovne.

Naša redakcia dorazila do Trenčianskej Teplej približne o 07:42 a keďže do odchodu motorového vlaku sme mali ešte čas, presunuli sme sa na zastávku Trenčianska Teplá – obec, kde sme očakávali príchod Trenčianskej električky. V sprievode pútnikov sme sa potom vrátili na železničnú stanicu, kde práve z Púchova prichádzal historický motorový vlak M 131.1443 “Kredenc” + vlečný vozeň Blm, ktorý mal namierené na Lednické Rovne.


Historický motorový vlak v Trenčianskej Teplej pred odchodom do Lednických Rovní

Záujem cestujúcich väčší ako ponúkaná kapacita:

Mimoriadny motorový vlak smerujúci na Anenskú púť prišiel plný už od Púchova. V stanici Trenčianska Teplá do neho pristúpila ďalšia početná skupina cestujúcich. Voľné miesto na sedenie už nebolo a tak sa muselo aj stáť.

Sedem minút po ôsmej hodine sme sa vydali na jazdu po jednej z mnohých nepoužívaných tratí. Prechádzali sme staničné depo a odbáčili na jednokoľajovú trať na Nemšovú, Horné Sŕnie a Vlársky průsmyk. Po krátkom zastavení v stanici Nemšová, kde do nášho vlaku pristúpili ďalší cestujúci, naša cesta pokračovala odbočením na malebnú trať č. 124, po ktorej len sporadicky prejde nákladný vlak.

Borčice, Bolešov, Sedmerovec, Pruské, Dúlov a Horovce – to sú stanice na ktorých náš vlak očakávalo množstvo domácich obyvateľov, ktorí sa chceli odviesť mimoriadnym vlakom na Lednické Rovne. Kapacita vlaku bola 150 cestujúcich, no v skutočnosti nás v ňom bolo oveľa viac. Lebo ako sa hovorí – dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. A pri jazde naším motorákom to platilo dvojnásobne.


M131.1443 v Pruskom

Aj napriek náporu cestujúcich vo vlaku panovala priateľská atmosféra. Mnohí cestujúci si zaspomínali na časy, keď na tejto trati ešte fungovala pravidelná osobná doprava. No situácia je dnes taká, že namiesto obnovenia dopravy na regionálnych tratiach sa postupne zastavuje osobná doprava aj na mnohých ďalších. A to bez ohľadu na jej potenciál, turistický ruch, či záujem cestujúcich. “Na hodinový interval to síce nie je, ale 6 – 7 párov vlakov by sa na tejto trati určite uživilo”, povedal jeden z členov Trenčianskej elektrickej železnice. Táto oblasť je totiž z oblasti turistiky a cestovného ruchu veľmi zaujímavá a jej návštevníkom má čo ponúknuť. Ale kompetentní bohužiaľ uvažujú inak.

Každý kto mal pri sebe fotoaparát či kameru, sa snažil zachytiť jazdu nostalgickým vlakom po takmer zabudnutej trati. A neboli to len ľudia z vlaku, ktorí si robili zábery počas jazdy, či krátkeho pobytu na stanici, ale aj ľudia rozmiestnení popri trati – v poli, pri cestách, či staniciach. Kto chcel mať nasnímaných viac záberov a neviezol sa naším vlakom, musel k presunu použiť osobný automobil.

Krátko po deviatej prichádzame na konečnú stanicu Lednické Rovne. Po vystúpení z vlaku sa viacerí z nás presunuli až na samotný koniec trate, ktorá sa mala predĺžiť až do Púchova. Tieto plány sa už žiaľ asi nikdy nezrealizujú. Nechýbalo však ani fotenie nostalgického vlaku nie len pred staničnou budovou, ale aj počas jeho posunovania motorového vlaku na opačný koniec súpravy.

Anenská púť aj za účasti biskupa, alebo individuálna prehliadka  obce:

O desiatej hodine sa v priestoroch pútnického miesta – barokovej kaplnky z roku 1751 zasvätenej svätej Anne, začala slávnostná pútnická svätá omša, ktorú celebroval Žilinský diecézny biskup Mons. doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD.. Omše, ktorá sa naživo vysielala aj na STV 2, sa zúčastnilo veľké množstvo pútnikov z rôznych častí Slovenska. Tí sa mohli cestou ku kaplnke pristaviť pri rôznych stánkoch a kúpiť si niečo na pamiatku. A hoci išlo o púť starých rodičov, v hojnom počte bola zastúpená aj mladšia generácia, deti i mládež.


Bohoslužba za účasti žilinského diecézneho biskupa

Kto sa nechcel zúčastniť pútnickej omše, mohol využiť čas na prehliadku obce. Tá je známa nie len sklárňami, ktoré v roku 1892 založili bratia Schreiberovci, ale aj barokovým kaštieľom z polovice 18. storočia, v ktorom dnes sídli sklárske múzeum.

Cesta späť opäť v preplnenom motoráku:

O 12:40 sa náš motorák vybral na cestu späť do Trenčianskej Teplej a Púchova. Bolo to smutné lúčenie s touto obcou, lebo vidieť osobný vlak na tejto trati je raritou.  A hoci sme opäť plní ako sardinky v konzerve, na nálade cestujúcich sa to veľmi neprejavuje. Skôr naopak. Jeden šťastný otecko si dokonca zaspomínal na parnú prevádzku na Lednické Rovne. “Bola zima a pri Háji lokomotíve padli ojnice. Ako chalani sme preto museli vystúpiť z vlaku,, zdvihnúť padnuté ojnice a doniesť ich personálu.” Cesta späť však bola zaujímavá aj tým, že na nácestných zastávkach ľudia iba nevystupovali, ale aj nastupovali. Náš vlak tak prišiel plný až do Trenčianskej Teplej, kde z neho vystúpilo asi najviac cestujúcich, ktorí v hojnom počte využili električkový prípoj do Trenčianskych Teplíc. No ani z Trenčianskej Teplej neodišiel nostalgický vlak prázdny. K cestujúcim z Lednických Rovní sa totiž pridalo aj zopár ľudí, ktorí sa rozhodli cestovať do Púchova s nostalgiou.


Rušno na železničnej stanici v Lednických Rovniach

Historický motorový vlak na Lednické Rovne bol zaplnený do posledného voľného miesta. A keďže sa v ňom miestami nedalo ani pohnúť, niektorí cestujúci pri ceste späť vyslovili názor, že jazdu v natrieskanom vlaku by nemali platiť a personál by im mal nejaké drobné ešte vrátiť. V podstate s nimi môžeme súhlasiť., lebo poslať na púť iba jeden pár motorových vlakov s kapacitou 150 miest nebolo najšťastnejšie rozhodnutie. Veď aj na púte v Levoči, či Topoľčiankach chodí viacero párov mimoriadnych vlakov. Na zváženie je aj posunutie odchodu vlaku z Lednických Rovní, vďaka čomu by ľudia po skončení omše mohli absolvovať ešte prehliadku obce, ktorá im rozhodne má čo ponúknuť.

No aj napriek týmto nedostatkom môžeme konštatovať, že pravidelná osobná doprava by na tejto trati určite mala svoj význam. Na jej obnovenie stačí iba rozhodnutie kompetentných, dobrý projekt na podporu cestovného ruchu a rozumne nastavený cestovný poriadok. Všetko to ale padá na nezáujme zo strany kompetentných.

Na Anenskú púť električkou:

Trenčianske Teplice sú známym kúpeľným mestom, v ktorom sa nachádza množstvo veriacich obyvateľov i návštevníkov mesta. Trenčianska elektrická železnica preto využila príležitosť a s električkou 411.903-8 zabezpečila prípoj k historickému vlaku na Lednické Rovne. Ak by však prvý vlak z Bratislavy prichádzal skôr, využiť by ho mohli aj ľudia, ktorí by v Trenčianskej Teplej zaiste strávili príjemný deň.

Ako sme sa mali možnosť presvedčiť, z Trenčianskych Teplíc išlo na púť množstvo ľudí. Z dôvodu rekonštrukcie železničnej stanice v Trenčianskej teplej bol však výstup a nástup cestujúcich možný iba na zastávke Trenčianska Teplá – obec. Výpravná budova električky sa totiž počas rekonštrukcie stanice zbúrala a nové nástupište ešte nie je vybudované. Električka tak musela medzi vyššie menovanou zastávkou a depom ísť bez cestujúcich. Aj preto sa popoludňajší odchod električky posunul o pár minút.


Na električkový prípoj bolo treba ísť z dôvodu rekonštrukcie
priestoru ŽST Trenčianska Teplá na zastávku Trenčianska Teplá obec

Cestou do Trenčianskych Teplíc bola električka primerane zaplnená. Počas jazdy sme nadviazali rozhovor s jednou staršou pani, ktorá využila električku ako prípoj na nostalgický vlak na Lednické Rovne. No v električke sa viezli aj ľudia, ktorí sa cestou z púte rozhodli zastaviť v Trenčianskych Tepliciach, pozrieť si mesto, prejsť sa v parku, či kúpiť si vynikajúce kúpeľné oblátky. Tie predávajú na viacerých miestach. V jednej predajni si však môžete oblátky kúpiť aj na kusy a okrem tradičných príchutí tu nájdete aj novú – jablkovú.

Pokiaľ však máte chuť na nejaké teplé jedlo, alebo obed, odporúčame vám hotel Most slávy, v ktorom sa nachádza aj rovnomenná reštaurácia. Okrem tradičných jedál môžete vyskúšať aj tamojšiu špecialitu – Jelení vývar. My sme túto reštauráciu navštívili náhodne, keď sme hľadali nejaké miesto na menšie občerstvenie. Príjemná atmosféra a milý personál nás presvedčil o tom, že to bola správna voľba.

Cestou späť už električka veľmi plná nebola. Ľudia ju väčšinou využili ako prípoj k niektorému z pravidelných vlakov ZSSK.

Pekné počasie a množstvo pútnikov nasvedčuje tomu, že táto akcia mala úspech. Jazda nostalgickým vlakom a svätá omša k svätému Joachimovi a Anne. Aj to je jedna z možností, ako prilákať turistov. Organizátorom akcie sa to podarilo. Ostáva len veriť, že podobných akcií na podporu cestovného ruchu bude viac.

Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo (33-56), Patrik Špačinský (57-59) a Peter Vodička (01-32)

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.