BRATISLAVA – Konečne sme sa dočkali. Obľúbené mestské dni sa po dvojročnej odmlke opätovne konali v tradičnom termíne. Zatiaľ čo v roku 2020 boli pre pandémiu Covid-19 úplne zrušené, v minulom roku sa v skromnejšej forme uskutočnili v závere júna. A hoci počasie k nám z počiatku nebolo veľmi prívetivé, obyvatelia i návštevníci mesta si určite prišli na svoje.
Slávnostné otvorenie tohto podujatia sa uskutočnilo v piatok o 19-tej hodine na Hlavnom námestí, kde sa o dobrú náladu, skvelú muziku i adrenalínový zážitok postarali CirKusKus a swingová kapela Funny Fellows. No i tu platí staré známe porekadlo: lepšie je raz vidieť, ako dvakrát písať. 🙂
Prvým lákadlom víkendového podujatia z pohľadu dopravnej nostalgie bola zážitková jazda parným vlakom na čele so 126-ročným rušňom 310.433 „Kačena“ zo železničnej stanice Bratislava-Lamač cez hlavnú stanicu do Železničného múzea Bratislava východ. Len čo historickú súpravu zloženú z osobných vozňov 3. triedy pristavili k prvému nástupišťu, rázom sa zaplnila cestujúcimi. Rodiny s deťmi i dopravní nadšenci, mládežníci aj tí skôr narodení. Každý z nich sa rozhodol spojiť príjemné s užitočným a vychutnať si jazdu vlakom v štýle minulých desaťročí. Voľné miesta na sedenie sa z pochopiteľných dôvodov míňali rýchlejšie ako teplé rožky a kto sa pre jazdu vlakom rozhodol na poslednú chvíľu, riskoval, že si približne 45-minútovú cestu bude musieť povinne odstáť, alebo sa do múzea vybrať po vlastných tak, ako na to nabáda aj nemenovaný staničný rozhlas. 😀
Parná lokomotíva veselo odfukovala, sprievodcovia predávali lístky a ľudia na stanici si fotili pristavenú súpravu. Tí najzvedavejší dokonca vyliezli až do kabíny rušňovodiča, aby sa dozvedeli na akom princípe funguje táto viac ako 100-ročná krásavica.
Ak si náhodou niekto dával doma načas, modlil sa, aby sa zo staničného reproduktora ozvalo toto podivuhodné hlásenie. 😀 V opačnom príde mal jednoducho smolu.
Čas odchodu sa nezadržateľne blížil a atmosféra na malej stanici začala gradovať. Keď pristúpili aj poslední oneskorenci, výpravca zapískal a malá lokomotíva sa za povestného pískania a charakteristického kúdolu dymu s päťvozňovou súpravou pomaly vydala na cestu za dobrodružstvom. Deti nadšene mávali na pozdrav a ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli ostať na stanici fotili a kamerovali čo im sily stačili.
Aby náhodou nedošlo k požiaru, či už na okolitom trávnatom poraste, alebo v samotnom vlaku s dreveným interiérom, bol za touto historickou súpravou vypravený požiarny vlak na čele s motorovým rušňom T 458.1079 „Malý Hektor“. Nie, nie milí páni. V tej cisterne nie je pivo. A keby aj hej, toľko litrov tekutiny by ste do seba nestiahli ani pri tej najkvetnatejšej fantázii. A keďže podľa deviatich z desiatich anonymných alkoholikov nie je voda ani v topánkach dobrá, vlaková čata sa nemusela báť, že by im ju niekto počas pobytu na stanici, alebo cestou na Rendez potajomky odčerpával. 😀
V takmer rovnakom čase sa do areálu železničného múzea vydal aj motorový vlak M 286.0018 „Túlavá“ + Bix z Petržalky, ktorá v duchu povestnej hlášky „Nezastavujem, máme zpoždění“ nikde nezastavovala. Všetko sa ale naraz zmapovať nedá.
Ďalším lákadlom víkendu otvorených dverí bol Trolejbusový deň vo Vozovni Hroboňova, ktorá sa po prvýkrát sprístupnila širokej verejnosti. Opustili sme teda koľajovú trakciu a presunuli sa na prehliadku trolejbusového depa. Celková plocha vyhradená pre návštevníkov síce nebola veľká, no o sprievodný program rozhodne nebola núdza. Najväčším magnetom bola nepochybne výstava vozidiel FBW – Tüscher – Oerlikon #80, Škoda 9 Tr HT #152, Škoda 14 Tr #8145, Škoda 15 TrM #8146 (obe s úpravou pre autoškolu) a Škoda 21 Tr ACI #6401.
Veľkým prekvapením bol merací trolejbus Škoda 14 Tr #6266, ktorý už z diaľky pútal svojím atypickým, no na druhej strane veľmi zaujímavým oranžovým náterom. Škoda len, že sa aspoň na chvíľku nedalo nazrieť dnu. Keby sme ale boli ako malá muška, možno by sa to podarilo. 🙂
Nejedného návštevníka určite zaujala aj stará dobrá nákladná Tatra 815, ktorá je ešte stále vo výbornej kondícii.
V ponuke boli aj jazdy trolejbusom Škoda 25 Tr #6702 umyvárkou a dielňou pre trolejbusy, ukážky natrolejovania a držitelia vodičského preukazu skupiny B si pod dohľadom skúseného inštruktora z autoškoly mohli vyskúšať šoférovanie autobusu.
V stánku dopravného podniku si bolo možné kúpiť magnetky, šiltovky, mikiny a tričká s motívom Karosy B 741, knižnú publikáciu Trolejbusy v Bratislave 1909 – 2019 a iné. Niektoré suveníry boli do hodiny vypredané a kto musel z rôznych dôvodov fungovať s obmedzeným množstvom finančných prostriedkov, mohol si domov odniesť aspoň omaľovánky, pexeso, informačné materiály k premávke historických vozidiel a v prípade šťastia aj posledné kusy podnikového časopisu Dopravák.
Pre detských návštevníkov boli pripravené balóny s logom podniku a interaktívne maľovanie tričiek, pri ktorom si mohli rodičia aspoň na chvíľku oddýchnuť na niektorom z rozmiestnených lehátok. Nezabudlo sa však ani na tých, ktorým už terchovská muzika vyhrávala v žalúdku a namiesto trolejbusov videli od smädu všetky filmové hviezdy. 😀 Vozidlo 15 TrM #6636 totiž slúžilo ako statická retrokaviareň, v ktorej si bolo možné pochutnať na rôznych druhoch kávy, čokolády a čaju. Nuž aj tá cukrová vata padla niektorým viac než vhod. 😀
Kto mal už všetko zdokumentované, presunul sa za ďalšími atrakciami, ktorých bolo počas uplynulého víkendu naozaj požehnane. Bolo toho tak veľa, že sa to nedá ani opísať a nie to ešte aj reálne absolvovať. Raz darmo. Po 40-dňovej skromnosti, dva dni plné hojnosti. 🙂 Na ceste za zážitkami sa dali využiť aj historické vozidlá bratislavského dopravcu, ktoré v pravidelných intervaloch brázdili ulicami mesta, aby potešili oko malého i veľkého obyvateľa i návštevníka Bratislavy.
Pre tých, ktorí rannú jazdu nostalgickým vlakom z rôznych dôvodov nestihli zrealizovať, alebo by si ju pre veľký úspech ešte chceli zopakovať, bol v popoludňajších hodinách vypravený druhý mimoriadny vlak zo železničného múzea cez hlavnú stanicu a Lamač do Zohora a späť. Historická súprava bola tentokrát vedená parným rušňom 555.3008 „Mazutka“, ktorý dokáže privolať zatmenie Slnka aj keď na jasnej oblohe nieto ani jedného mráčika obláčika. Neveríte? Uveríte.
V zadnej časti súpravy bola po hlavnú stanicu radená aj Túlavá s vlečným vozňom, ktorá sa po viac ako 30-minútovej prestávke s ďalšími cestujúcimi vrátila späť na Rendez.
Zatiaľ čo v západnej časti mesta, len pár zastávok od hlavnej stanice, bolo možné obdivovať skromnú výstavu starších i novších trolejbusov, v miestnej časti Rače – Východné sa o slovo hlásil Prvý parný deň s nemenej zaujímavým sprievodným programom. Okrem prehliadky múzea so sprievodcom bola v ponuke aj stála múzejná expozícia železničných zariadení, prezentácia modelového koľajiska Klubu železničných modelárov v poštovom vozni Fa 5-2085, prezentácia modelového koľajiska občianskeho združenia Vláčikovo, či výstava v poštovom vozni Poštového múzea Slovenskej pošty.
Najväčšou atrakciou boli nepochybne spolujazdy na stanovišti parného rušňa 310.433 „Kačena“ medzi areálom výstaviska a záhlavím račianskej stanice, na ktoré sa tvorili fronty ako za socializmu na pomaranče. 😀 Nuž parná lokomotíva ako taká sa nafúknuť nedá. Jedine tá z balónu, ktorý nie je určený pre dospelých. 😀
Veľkému záujmu verejnosti sa tešili aj jazdy na osobnej drezine Tatra/STW Dm 4-47049 a motorovom vozíku 0536000 TATRA T 14/52 od hlavnej pokladne cez točňu až po račianske záhlavie areálu výstaviska.
Nadšenci z dobrovoľného hasičského zboru v Rači sa prezentovali automobilovou striekačkou Zil 131 „Valdo“ a ukážkou hasenia požiaru. Pre najmenších návštevníkov boli pripravené šliapacie i pákové dreziny a v ponuke bol aj stánok so suvenírmi a občerstvením. Nejaká klobáska k tomu pivu by nebola? 😀
Pre tých, ktorí v areáli múzea ostali až do konca, bol v podvečerných hodinách vypravený motorový vlak M 286.0018 + Bix, ktorý odviezol prípadných záujemcov na hlavnú stanicu a do Petržalky. Stačilo si iba zakúpiť cestovný lístok a neobyčajná cesta domov sa mohla začať.
Medzi Námestím Andreja Hlinku v Rači a rušňovým depom na Východnom zase premávala mimoriadna autobusová linka R, na ktorú boli nasadené vozidlá Karosa B 741 CNG #2650 a MAN CNG #3204. Dopravní nadšenci striehli na tieto autobusy ako paparazzi a snažili sa ich zdokumentovať do najmenších detailov. Kto by to bol povedal, že aj stará dobrá Karosa nám jedného dňa bude taká vzácna. 😉
V rámci obľúbených mestských dní sa do ulíc mesta symbolicky vrátili aj historické vozidlá, ktoré v minulosti spoľahlivo vozili obyvateľov i návštevníkov hlavného mesta. Na mimoriadnej električkovej linke A premávajúcej zo zastávky Jesenského pri historickej budove Slovenského národného divadla k Blumentálu a späť boli v sobotu vypravené vozne BMEŽ #31 + SGP #135, DPMB #38 a ČKD Tatra K2 #317 o ktoré sa s láskou stará partia nadšencov z dopravného podniku.
Najväčším lákadlom boli nepochybne staré dvojnápravové električky s pozdĺžne usporiadanými koženkovými, alebo čalúnenými sedadlami a otvorenými nástupnými plošinami, ktoré boli na každom kole zaplnené do posledného miesta na sedenie. Cink, cink, odjazd. Za nami je ďalší voz. 🙂
Električka #31 mala žiaľ ako na potvoru v sobotu popoludní problémy s brzdami, a tak musela byť ešte pred koncom služby poslaná do vozovne. Nám sa ju ale našťastie podarilo zachytiť v premávke s cestujúcimi.
V nedeľu bol vlečný vozeň SGP zapojený za tridsaťosmičku a do premávky bola zo zálohy nasadená aj súprava ČKD Tatra T3M #7733 + #7734. Výjazdy a dojazdy z a do vozovne žiaľ boli tentokrát bez cestujúcich.
Z historických trolejbusov premávajúcich na mimoriadnej linke H medzi Rajskou a Depom Hroboňova bol najväčší záujem o oranžovo-krémový voz Škoda-Sanos S 200 Tr #6505, ktorý si ľudia s nadšením fotili nie len na konečných zastávkach a v oblasti Hradu, ale aj pri Prezidentskom paláci, či Ondrejskom cintoríne.
Nemenej zaujímavý bol aj červeno-krémový fúzatý trolejbus Škoda 9 Tr HT #53, ktorý v uliciach mesta premával ešte začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Vozidlá tohto typu pri tom nejazdili iba v Československu, ale aj v Sovietskom zväze, v Poľsku, Bulharsku, Nemeckej demokratickej republike, Indii, Afganistane a Nórsku.
V oboch trolejbusoch dostali cestujúci od sprievodcu dobový cestovný lístok v cene 3,- Kčs, ktorý si následne bolo možné štiknúť v mechanickom označovači, tzv. cvakátku. Ako inak. Spomienka na jazdu predsa musí byť.
Z novších vozidiel sa bolo možné odviezť trolejbusmi Škoda 14 Tr #6311 a 15 TrM #6638 a zo zastávok Hodžovo námestie, Kollárovo námestie a Rajská to bolo už len na skok k historickým električkám.
Trasa okolo bratislavského hradu bola síce zvolená dobre, no s konečnou zastávkou to bolo o niečo horšie. Hoci sa vozidlá točili až na Lovinského, prípadne Valašskej ulici, nástup a výstup cestujúcich bol oficiálne až pri Depe Hroboňova. Nuž, plánovači z RVHP asi niekde udělali chybu. 😀
Historické autobusy tentokrát neboli nasadené ako posilové spoje na Železnú studničku, či k hradu Devín, ale jazdili netradičným okruhom po širšom centre mesta. Vozidlá Škoda 706 RTO #236, Karosa ŠM 11 #3350, TAM 272 A 180 M #1414 a Karosa B 741 CNG #2653 premávali na mimoriadnej linke M spájajúcej hlavnú stanicu s centrom mesta, autobusovou stanicou, Mostom Apollo, Inchebou, či Sadom Janka Kráľa. Treba však poznamenať, že v smere do Petržalky by sa na digitálnom transparente hodil skôr cieľ Sad Janka Kráľa, ako Hlavná stanica. Nuž, ale aj snaha sa cení.
Na zastávkach Suché mýto, Centrum a Zochova bolo následne možné prestúpiť na historické električky. Prestup na historické trolejbusy sa dal zrealizovať na Hodžovom námestí a Suchom mýte.
Keďže v nedeľu bolo vonku celkom pekne, mnohí ľudia spojili jazdu autobusom s príjemnou prechádzkou po Sade Janka Kráľa. Škoda, že historické vozidlá nezastavovali aj na občasnej zastávke Viedenská električka nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti najstaršej reštaurácie v Bratislave Leberfinger.
V ponuke bola aj prehliadka mesta autobusom Karosa B 731 #2999 „Kabrio“, na ktorú sa z dôvodu obmedzenej kapacity vozidla bolo potrebné vopred registrovať. No ak máte šťastie, fotku si spravíte aj bez registrácie.
Obľúbené Bratislavské mestské dni i Prvý parný deň sú úspešne za nami a hoci mali aj zopár nedostatkov, v konečnom dôsledku môžeme obe podujatia zhodnotiť veľmi pozitívne. Obyvatelia i návštevníci mesta sa po dlhšom čase opäť odviezli historickými vozidlami, nahliadli do útrob železničného múzea, alebo sa zúčastnili na historicky prvom trolejbusovom dni. A ak k tomu pridáme aj bezplatné tematické prehliadky mesta, či ďalšie sprievodné podujatia, o pestrý víkendový program rozhodne nebola núdza. Škoda len, že odchody historických vozidiel boli na zastávkach uvedené iba z konečných zastávok. Nuž ešte, že je tá doba internetová. Ups, tuším mi práve došli dáta. 🙂
Autor: Jaroslav Filo
Netradičné hlásenia: internet
Be the first to comment