BRATISLAVA – Jazdy historických vozidiel, predstavenie nových letiskových autobusov, či predaj upomienkových predmetov s tematikou dopravy. Štvrtok 27. augusta 2020 sa niesol v znamení 125. výročia mestskej hromadnej dopravy a naša redakcia bola pri tom.
Oslavy tohto významného míľniku v dejinách mesta sa neoficiálne začali už o 09:00, kedy sa na Letisku Milana Rastislava Štefánika zástupcom novinárskej obce slávnostne predstavila flotila nových letiskových autobusov Solaris New Urbino 18 s veľkým odkladacím priestorom na batožinu, wifi pripojením, USB prípojkami, komfortnejším interiérom pre cestujúcich a ďalšími vychytávkami. Po oficiálnych príhovoroch zástupcov dopravného podniku a predstaviteľov mesta nasledovala prezentačná jazda po trase linky č. 61 (bez zastavenia) na Hlavnú stanicu. Po krátkej fotozastávke sme a spresunuli pred Starú Tržnicu na Námestí Nežnej revolúcie, kde si nové vozidlá mohla pozrieť aj široká verejnosť.
Nuž ale dosť bolo moderny, poďme späť k veteránom. Obyvatelia i návštevníci mesta sa po dlhšom čase mohli opätovne odviezť historickými vozidlami mestskej dopravy. Najväčším lákadlom boli už tradične staré električky, ktoré v pravidelných intervaloch premávali z hlavnej stanice k historickej budove Slovenského národného divadla. Symbolicky tak pripomenuli trasu prvej linky vedúcej z Vitézovej ulice v Podhradí cez Hviezdoslavovo námestie, Jesenského, Námestie SNP, Hodžovo námestie a Štefánikovu ulicu až na Hlavnú stanicu. Stačilo iba nastúpiť na niektorej z nácestných zastávok na trase a razom ste sa ocitli o niekoľko desaťročí späť. Pozdĺžne usporiadané drevené ľavice s čalúnením, okná otvárajúce sa na kľuku, či dvere na vozňoch, ktoré sa nikdy nezatvárali. V minulosti to bola bežná vec, no dnes by si každodenné cestovanie v takomto vozni vedel asi len málo kto predstaviť.
Okrem električkovej súpravy BMEŽ #31 + SGP #135 sa po dlhšom čase v uliciach mesta objavil aj starý známy motorový vozeň DPMB #38, ktorý je poslednou dvojnápravovou električkou vyrobenou v Československu. Vyrobili ho vo vlastných dielňach Dopravného podniku mesta Bratislavy v roku 1959 ako náhrada za „Päťokeňák“ #38, ktorý sa v roku 1958 zrazil s nákladným vlakom. Vozeň, ktorého podvozok a konštrukcia vychádza z vlečných vozňov SGP, sa začal stavať pre neistotu prevádzkovania električiek T2 na rozchode 1 000 mm a už od výroby bol jednosmerný.
Najväčším magnetom však bola jazda najstaršou zachovanou električkou na Slovensku Ganz #104, ktorá bola vyrobená v roku 1910 ako vlečný vozeň #124 a až do roku 1926 jazdila v súprave s motorovými vozňami série #51 – #54. Následne dostala výzbroj s motormi Siemens D 612 a evidenčné číslo 104, pod ktorým ju poznáme aj dnes. Elegantná zeleno-sivá električka s tzv. americkou nadstavbou s vetracími okienkami a mrežovými dverami na plošinách má priečno-pozdĺžne usporiadanie ľavíc a spúšťacie okienka, čím sa výrazne odlišuje od svojich nástupkýň. Vďaka svojmu veku a elegancii je pýchou dopravného podniku a v uliciach mesta sa objavuje len sporadicky. Nemožno sa preto čudovať, že do tejto električky sa chcel dostať naozaj každý. Sprievodcovia v dobových uniformách však mali situáciu pod kontrolou a tak boli tieto jazdy pre každého príjemným zážitkom. A kto sa ňou náhodou neviezol, určite si ju aspoň poriadne zdokumentoval.
Aby sa najstaršia električka veľmi nepreťažovala, popoludní do premávky zasiahla aj jej o dosť mladšia červeno-krémová kolegyňa ČKD Tatra T3 #275, v ktorej sa nachádza aj zrekonštruované stanovište sprievodcu.
Na svoje si však prišli aj nadšenci trolejbusovej dopravy. Na jeden deň v roku sa do premávky vrátili aj staré dobré červeno-biele trolejbusy Škoda 9 Tr HT #53 a #152, ktoré prepojili centrum mesta s hradom a konečnou zastávkou na Búdkovej ulici.
Veľkou lahôdkou boli premiérové jazdy historickým trolejbusom Škoda-Sanos S 200 Tr #6505, ktorý sa po takmer štvrťstoročí symbolicky opätovne zaradil do premávky s cestujúcimi. Jeho renovácia trvala 11 rokov a ako statický exponát sa verejnosti po prvýkrát predstavil na minuloročnom Dni otvorených dverí vo Vozovni Jurajov dvor. Zanietení dopraváci preto striehli na každom rohu, aby si spravili čo najlepšie zábery s týmto novučičkým veteránom. A komu sa pošťastilo, mal na jednej fotke najstaršiu električku s prvým kĺbovým trolejbusom vyrobeným v Československu. No zatiaľ čo fajnšmekri dokumentovali, rodiny s deťmi i tí skôr narodení si vychutnávali jedinečnú atmosféru v unikátnom trolejbuse.
Z historických autobusov sa v uliciach mesta objavili Škoda 706 RTO #236, Karosa ŠM 11 #3350 a TAM 260 A 180 M #1414. Ich trasa začínala pred historickou budovou Slovenského národného divadla, kde prestávkovali spoločne s električkami. Odtiaľ pokračovali cez Námestie SNP, Hodžovo námestie a Štefánikovu ulici na Hlavnú stanicu a po trase prvej autobusovej linky „M“ sa cez Šancovu, Račianske mýto, Legionársku, Karadžičovu, Dostojovského rad a Vajanského nábrežie vrátili späť k národnému divadlu.
V popoludňajších hodinách boli pripravené dve jazdy obľúbeným autobusom Karosa Cabrio, ktorý sa rýchlo zaplnil cestujúcimi. Nakoľko ale neboli dopredu propagované, mohli sa s nimi odviezť iba tí, ktorí sa aktuálne nachádzali v centre mesta, alebo sledovali facebookovú stránku udalosti.
Výročie mestskej hromadnej dopravy však nebolo len o jazdách historických vozidiel. V stánku bratislavského dopravcu na Námestí Nežnej revolúcie si bolo možné zakúpiť rôzne upomienkové predmety ako publikáciu Trolejbusy v Bratislave, magazín britskej trolejbusovej spoločnosti TROllEYBUS, tričká a mikiny k 125. výročiu mestskej hromadnej dopravy s električkami bez zberačov, či šiltovku. No kto si chcel pri kúpe knihy o bratislavských trolejbusoch uplatniť kupón na 5,- € zľavu z jej ceny, mal jednoducho smolu. Pracovníčky stánku totiž nemali inštrukcie, ako majú v tomto prípade postupovať. Tvrdili nám, že kupón je už neplatný, resp. že ho nevedia zúčtovať. Posielali nás preto do najbližšej predajne v podchode na Hodžovom námestí, kde nás určite vybavia k spokojnosti.
Oslavy 125-ročnice bratislavskej dopravy sa žiaľ niesli v znamení protiepidemiologických opatrení. Pôvodne sa údajne uvažovalo s obdobnou street party, aká bola na 150. výročí mestskej hromadnej dopravy v Brne, nakoniec sa ale táto akcia obmedzila iba na premávku vozidiel, ktoré dnes už v pravidelnej premávke nestretneme, doplnenú o výstavu nových autobusov a stánok s upomienkovými predmetmi. V centre mesta sa pritom mohli vystaviť aj ďalšie historické vozidlá a určite by sa dal organizačne zvládnuť aj konvoj vozidiel. Mínusom bolo aj ukončenie akcie o 18-tej hodine. Nakoľko sa konala cez pracovný deň, mohla sa predĺžiť aspoň do 19-tej, aby sa na nej mohli zúčastniť aj pracujúci. Priebežné informovanie o nasadení historických vozidiel počas podujatia takisto nebolo najšťastnejšie. Kto sa chcel odviezť všetkými vozidlami, ktoré boli počas dňa do ulíc mesta vypravené, musel neustále sledovať facebookovú stránku udalosti, alebo byť v správnom čase na správnom mieste. Hoci toto podujatie bolo pravdepodobne robené na poslednú chvíľu, oceniť treba nielen linkové tabule v jednotlivých vozidlách, ale aj zastávkové cestovné poriadky a pamätné cestovné lístky. Veríme, že to bude štandardom aj pri obdobných podujatiach.
Dopravný podnik Bratislava síce v komentároch na sociálnych sieťach avizoval víkendovú premávku historických vozidiel, no žiadna ďalšia akcia sa doteraz nezorganizovala. Jedinou výnimkou bola iba historická električka ČKD Tatra K2 #317, ktorá bola každý deň počas septembra odstavená pred historickou budovou SND ako upútavka na výstavu k novembru 1989, ktorá sa konala na Bratislavskom hrade. V retro električke si bolo možné prečítať dobovú tlač a vrátiť sa tak v čase o pár desaťročí späť. A kto chcel, mohol sa každú stredu o 17:00 zúčastniť komentovanej prechádzky ulicami mesta s účastníkmi nepovolenej demonštrácie slovenských študentov zo 16. novembra 1989.
Letná sezóna 2020 premávke historických vozidiel v Bratislave nepriala. A to aj napriek tomu, že na Slovensku sa konalo viacero akcií s dopravnou nostalgiou, medzi ktorými nechýbali ani jazdy historických električiek Kométa a Trojča na tratiach Tatranských elektrických železníc, či víkendové jazdy na Trenčianskej elektrickej železnici, ktoré boli predĺžené až do 27. septembra. Ostáva nám preto iba veriť, že Vianočná električka sa v uliciach mesta objaví aj v tomto roku.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo, Richard Šimulčík, Peter Vodička a Karol Srnec
Fotogaléria 125 rokov mestskej hromadnej dopravy
Fotogaléria Nežná električka 89
Be the first to comment