KOŠICE – V utorok 1. mája sa v Čermeľskom údolí slávnostne otvárala tohtoročná sezóna na detskej železnici. Množstvo ľudí z Košíc, blízkeho i vzdialenejšieho okolia si nenechalo ujsť túto príležitosť a prišli sa odviesť nostalgickým vlakom ťahaným 128-ročnou parnou lokomotívou U 36.003 „Katka“, ktorá sa pred nedávnom prebúdzala v košickom depe. A keďže našim cieľom je prinášať Vám reportáže z rôznych zaujímavých akcií, neváhali sme a vybrali sme sa do Čermeľa aj my.
Do Čermeľa sme dorazili okolo 08:45. Na stanici už bolo množstvo ľudí čakajúcich na prvú jazdu historickým vláčikom. Mladí železničiari stáli na svojich miestach a prítomným návštevníkom predávali suveníry so železničnou tematikou. Slávnostnú atmosféru prvého mája dodávala skvelá muzika, takže o zábavu bolo rozhodne postarané.
Potom čo som si kúpil prvé číslo nového občasníka o detskej železnici, som rýchlo nastúpil do najbližšieho vozňa, kým v ňom ešte bolo miesto. Pred vlakom sa medzitým o príjemnú atmosféru starali bojovníci v dobových uniformách, ktorí sa nakoniec dohodli že počas jazdy prepadnú vlak.
A potom to prišlo. Presne o deviatej hodine moderátor slávnostne privítal vzácnych hostí – primátora mesta Košice Richarda Rašiho, Renáty Lenártovej, riaditeľa OZ Košická detská železnica Ľubomíra Lehotského, zástupcov Košického samosprávneho kraja a mnohých ďalších. Prítomní hostia vyzdvihli význam detskej železnice pre mesto Košice. Je to jedna z turistických atrakcií a bola by veľká škoda, keby sa jej potenciál nevyužil. Ľubomír Lehotský doplnil, že ich združenie dokáže železničku prevádzkovať lepšie ako jeho doterajší prevádzkovateľ a za rovnaký balík peňazí dokáže obyvateľom i návštevníkom mesta ponúknuť viac.
Po slávnostných príhovoroch primátor mesta slávnostne vypravil prvý vlak do rekreačnej oblasti Alpinka a rýchlo do neho nastúpil, aby sa spolu s obyvateľmi a návštevníkmi mesta odviezol do tejto vyhľadávanej rekreačnej oblasti.
Pohli sme sa zo stanice. Katka spokojne odfukovala dym zo svojho komína a uháňala malebným údolím k medzistanici Vpred. Tu naši lúpežníci dostali nápad, že olúpia cestujúcich. Nie nebojte sa. Hoci boli až po zuby ozbrojení, nikomu sa nič nestalo. Mladá dievčina v dobovom kostýme vyberala do klobúka korisť predstavujúcu dobrovoľný príspevok na prevádzku železničky.
Naša jazda pokračovala ďalej, až kým sa pri trati neodohrala prestrelka kvôli ktorej sme museli opäť zastaviť vlak. Tá našťastie netrvala dlho a my sme už o pár minút vchádzali do stanice Alpinka. Tu náš už čakalo množstvo ľudí, ktorí prišli stráviť 1. máj na detskej železnici.
Na stanici sa predávali suveníry a deti sa mohli vyblázniť na nafukovacom hrade. Čas určený na pobyt vlaku v tejto stanici využil Ľubomír Lehotský na rozhovor pre média. V rozhovore pre TV Naša uviedol, že na tejto železničke pravidelne jazdí najstarší parný rušeň v Strednej Európe U 36.003. Okrem neho však premávku zabezpečuje aj motorový rušeň TU 36.003 „Danka“ a v tomto roku by chceli sprevádzkovať aj sesterský rušeň TU 36.002 „Janka“. „Chceme oživiť niekdajšiu veľmi úspešnú tradíciu detskej obsluhy vytvorením skupiny dobrovoľníkov podieľajúcich sa na prevádzke. Opäť sa tu objavia malí výpravcovia, výhybkári, či sprievodcovia v železničiarskych uniformách. “
Železničkou na majáles:
Každý kto sa vyviezol nostalgickým vlakom do rekreačnej oblasti Alpinka, rozhodne nemusel premýšľať kam ďalej. Buď sa vydal po turistickej značke pešo na Jahodnú, alebo na mestský majáles, kde mal o zábavu postarané. Vystúpenie komorného dychového orchestra, mažoretiek, ľudovej hudby a program pre deti, taký bol celodenný program na začiatku rekreačnej oblasti. Počas dňa mohli deti súťažiť v európskej súťaži s rôznymi stanovišťami, za ktorú dostali sladkú odmenu. Napríklad na stanovišti Maďarska mali skladať rubikovú kocku, na českom stanovišti zase trafiť puk do českej bránky.
Posledná jazda o 17:15:
Košická detská železnica praskala počas celého dňa vo švíkoch a až do 15:15 v smere na Alpinku jazdila v hodinových intervaloch. Posledný odchod podľa platného cestovného poriadku o 17:15. Tento odchod bol však vykonaný výlučne motorovou lokomotívou „Danka“. Katka už totiž bola odstavená v depe, kde oddychovala po celodennom výkone.
Niektorí ľudia boli sklamaní, že po 16-tej im na Alpinku nešiel vlak. No ani hodinové čakanie ich od jazdy neodradilo. Práve naopak. Na stanici si kúpili zopár suvenírov, porobili si zopár fotiek a nastúpili do pristaveného vlaku. Ten sa pohol na minútu presne ako kostolné hodiny a podvečernou krajinou uháňal do stanice Alpinka. Vlak bol celkom slušne zaplnený a tak ako cez deň i teraz v ňom vládla dobrá nálada.
V stanici Alpinka sa po prvýkrát obiehalo s lokomotívou. Niektorí cestujúci medzitým čakali vo vlaku, iní z neho vystúpili a robili si pamätné zábery. Personál železnice medzitým spratával suveníry zo stanice a verboval ľudí na posledný odchod vlaku, ktorý bol o 17:50. Pri vlaku sa zatiaľ zišli bojovníci, ktorí počas dňa svojou prítomnosťou spestrili prvomájový program na železnici. „Ak máte peniaze, cennosti, šperky…, nech sa páči, nastupovať do vlaku. Ale ak nemáte nič, nenastupujte, resp. z vlaku si vystúpte. Tí čo nič nemajú sa prepravujú autobusmi, lebo tie neokrádame„, hovoril jeden z bojovníkov. Ten sa opätovne ozval aj počas jazdy so slovami „pripravte si peniaze, bankomatové karty, prstene, šperky, zuby, mobily, foťáky, kamery a retiazky a iné cennosti, ktoré budeme vyberať“. Aj napriek odovzdaniu koristi sme do Čermeľa dorazili včas.
Niektorí si ešte rýchlo kúpili nejaké suveníry a po rozlúčení s personálom sa vydali na autobus.
Na detskú železnicu historickou električkou i autobusom:
Otváranie sezóny na detskej železnici patrí tradične k najnavštevovanejším podujatiam v rámci dní mesta Košice. Aj preto Dopravný podnik mesta Košice v tento deň do premávky zaraďuje aj bezplatné jazdy historickou električkou premávajúcou po trase linky číslo 2 medzi Staničným námestím a Havlíčkovou. Tento rok sa do premávky nasadila historická električka Ringoffer ≠104 „Cassovia“, ktorá sa tešila veľkému záujmu cestujúcich.
A keďže do Košíc sme ako správni železničiari prišli vlakom, počkali sme si na ňu na Staničnom námestí. Pohľad na koľajisko, kde kvôli staručkému veteránu museli posunovať s električkami bol nesmierne zaujímavý. Hoci to z počiatku tak nevyzeralo, zastávka sa zrazu zaplnila hŕbou ľudí túžiacich po jazde v Cassovii. Keď sme sa do nej ako tak všetci natrepali, pohli sme sa zo zastávky. Jazda košickým historičákom bola pre nás nesmierne zaujímavá. Škoda len, že sa nám s ním podarilo odviesť iba v smere na Havličkovú.
Približne o 08:20 prichádzame na konečnú. V tom istom čase prichádza na autobusovú zastávku historický autobus Karosa ŠL 11 ≠5505, ktorý mal cestujúcich odviesť k údolnej stanici detskej železnice v Čermeli. Pravda, smola sa občas prilepí na päty každému a zmarí mu jeho jeho plány. Rovnaký osud žiaľ postihol aj našu redakciu, keď nám vďaka výmene batérii vo foťáku ŠL-ka odišla rovno pred nosom. Dopravný podnik našťastie myslel na všetko Ale o tom až neskôr.
ŠL-ka mala pôvodne premávať len po Čermeľ s tým, že v čase kedy železnička nejazdí by to mohla potiahnuť až na Alpinku. V praxi sa však ukázalo, že nápor na železničke je taký veľký, že ≠5505 musí každé kolo jazdiť až na Alpinku, pričom rovnako ako aj historická električka a nostalgický vlak praskala vo švíkoch. Jedinou nevýhodou bolo to, že presný odchod autobusového veteránu nevedel nikto. No isté je to, že autobus jazdil prinajhoršom raz za hodinu.
Cez obed mal Fero, vodič ≠5505 prestávku na zastávke Havlíčkova. „Teraz pôjde namiesto teba kĺbový autobus a potom budeš jazdiť hore-dole až do vysielania až do 19-tej hodiny. Na večer totiž pôjde z Čermeľského údolia veľa ľudí a bude treba posielať vozy jeden za druhým„, vravela dispečerka dopravného podniku.
Doprava na linke 14 bola kapacitne posilnená:
Dopravný podnik bol na nápor cestujúcich v smere Čermeľ, Alpinka už vopred pripravený a okrem ≠5505 a pravidelnej linky 14 v smere Čermeľ, Alpinka, Jahodná, Horný Bankov boli v zálohe aj mimoriadne spoje tejto linky premávajúce v úseku Havlíčkova – Jahodná a späť. Tie premávali na pokyn dispečera podľa aktuálnej dopravnej situácie. Pre úplnosť ešte dodávame, že okrem dopravného dispečingu dopravu v Čermeľskom údolí počas celého dňa monitorovala a usmerňovala aj mestská polícia.
Niekoľko postrehov od Sergeja:
Vo vlaku bol zaradený služobný vagón, ktorý som minulého roku videl v depe (ten bol hneď za Katkou). Ten som v Čermeli videl už 30., keď som tam šiel ako dobrovoľník. Ináč železnička toho roku funguje už od 29. 4., 29. boli verejné skúšobné jazdy (podľa časopisu R-ŽURNÁL z Detskej železnice vraj mala jazdiť aj ŠLka, neviem, lebo vtedy som tam nebol) a 30. bola generálka (niečo ako posledná skúška, takto sa hovorí okrem GO aj poslednej skúške nejakej divadelnej hry pred predstavním) V Čermeli som stretol aj pár ľudí od ŠLky, jeden z nich mi povedal, že ŠL by mala ísť z Čermeľa na 10: 15, ale zabudol som sa spýtať, či smerom na Alpinku, alebo na Havlíčkovu 😀 Vo vlaku som videl aj slepca, tomu z Čermeľa pomohol na zastávku niekto od Katky. Spolu sme čakali na zastávke na autobus, rozprávali sme sa o všeličom , aj o historickom autobuse, avšak ŠLka ma (aj nevidiaceho) pretiahla – síce išla na 10:15, ale opačným smerom. Myslel som si, že sa v Čermeli otočí, ale on išiel na Alpínku.Najbližší autobus z išiel z Horného Bankova a bohužiaľ, bol to Citelis. Nevidacemu sa ale nechcelo dlho čakať na historický autobus a tak sa v poslednej chvíli vybral na Citelis. Keďže prišiel z Bankova a autobusy, ktoré išli odtiaľ, mali dočasnú zastávku za mostom na Čermeli, musel som na ľudí, ktorí boli pri Citelise, zakričať, aby ten autobus ešte chvíľku podržali, lebo keď som viedol slepca, nemohol som ísť rýchlo. Našťastie ma počúvli. Keď som asi cca polhodinu nevidel na obzore ŠLku, iba samé Citelisy, naštvalo ma to a tak som sa rozhodol, že z Čermeľa pôjdem na modernom autobuse a na historičáky budem striehnuť na Hvalíčkovej. Ďalej už asi nebolo nič, čo by stálo za zmienku, akurát to, že jak prišla Cassovia, tak prišla aj ŠLka. Obe približne v rovnakej chvíli.
Toľko teda náš malý výlet do mesta Košice, kde sa na prvého mája otvárala sezóna na detskej železnici. Mohli by sme o nej napísať zaiste viac, ale fotografie to určite dopovedia za nás. Na záver treba železničke zaželať veľa šťastných kilometrov a Vás ostatných srdečne pozvať do rekreačnej oblasti Alpinka, ktoré je akousi oázou pokoja.
Ďalšie fotky z tejto akcie nájdete TU.
Text: Jaroslav Filo a Sergej- (Tomáš Halža)
Foto: Jaroslav Filo
Be the first to comment