Návraty: Šenkvická desaťminútovka

02 historicku supravu vedie M262 004V minulej veteránskej sezóne som očakával pokračovanie tradičných veteránskych výstav v Šenkviciach. So železnou pravidelnosťou sa u nás zastavil pelotón veteránov v rámci každoročného Posledného tankovania. Bohužiaľ, alebo vďaka rozkolom vo vnútri usporiadateľského klubu sa nakoniec Posledné tankovanie nekonalo. Milo ma ale prekvapil fakt, že ešte v sezóne 2014  v podkarpatskej vinárskej oblasti vzniklo spoločenstvo ľudí naladených na veteránsku vlnovú dĺžku. Vznikol okolo pánov Binderových veteránsky klub, ktorý má slabosť na samohyby značky Tatra. Veterán Tatra Club Šenkvice vo svojej úvodnej sezóne (2015) dal o sebe vedieť hneď dvoma výstavami, ktoré som skromne nazval „Šenkvice Zero“ a „ Šenkvice Uno“.

Druhá akcia bola zhodou okolností v termíne zaniknutého Posledného tankovania. Bol som spokojný, pretože som absolvoval obidve akcie. V tejto sezóne ma milo páni Binderoví zas prekvapili. Naviac ako bonus boli otvorení k spolupráci nielen s veteránistami, ktorých miláčikovia jazdia výlučne po cestách, ale aj s veteránistami, ktorých miláčikovia sú oveľa majestátnejší a jazdia po koľajniciach. OZ Veterány.EU v tejto sezóne usporiada nostalgické jazdy „Motorákom do Karpát“. Sú to akcie, ktoré nadväzujú na minuloročné podujatie, kedy nostalgický vláčik po dlhom čase (od zrušenia trate) zavítal do Brezovej pod Bradlom. Vtedy bola trasa vybraná z Bratislavy cez Kúty a Jablonicu.

V tejto sezóne sa ale trasa zmenila. Potešiteľný fakt je, že sú naplánované tri jazdy na 25.06., 20.08. a  03.09. 2016. Motorová súprava by mala byť zložená z dvoch motorákov M262, nákladného vagóna (plného bicyklov), bufetového vozňa a bežného prvorepublikového vozňa s dreveným interiérom. Mimochodom na stavbe motorákov M262, týchto koľajových veteránov, sa podieľala dosť veľkou mierou aj značka Tatra (podvozky a neskoršie aj karosérie, či motorové skrine).

Prvá jazda po zmenenej trase sa teda už udiala 25. júna 2016. Súprava bola vypravená z Múzea dopravy v Bratislave a namierila si to na Trnavu, odtiaľ do Jablonice s konečnou v Brezovej pod Bradlom.

21 na konci supravy bola 262 004-ka
Mimoriadny motorový osobný vlak na konečnej stanici v Brezovej pod Bradlom

Na úseku Bratislava – Trnava boli dve fotozástavky a to v Pezinku a v Šenkviciach. Práve šenkvická desaťminútovka je na celom podujatí spoločný bod, kde sa stretli cestné a koľajové veteránske vozidlá. Na železničnej vlečke šenkvického závodu v ktorom kedysi sídlila Palma, kde sa plnil stolový palmácky olej do fliaš a plechových nádob, kde sa vyrábali jedlé tuky ako Palmarin, či mydlá, členovia Tatraklubu pristavili svojich miláčikov. Bolo to milé nostalgické skĺbenie histórie na kolesách s gumovými obručami a bez nich. Podobne tomu bolo aj na minuloročnej akcii, kedy podobné stretnutie bolo nielen v Brezovej pod Bradlom, ale aj v Hradišti pod Vrátnom.

01 veterany sa predstavuju Tatra 57
Výstava automobilových veteránov značky Tatra na železničnej stanici v Šenkviciach

Bol som rád, že som bol účastný tohto spoločného desaťminútového fotenia s príjemným šteklením pri srdci. Dúfam, že podobné šteklenie nemali len tí, ktorí si fotografovali vystavené, či pristavené veterány zo všetkých uhlov, zo všemožných aj veľmi nepohodlných pozícií. Toto šteklenie zrejme prežijú znova pri prezentácii svojich fotoúlovkov. Podotýkam, že autá boli medzivojnové kabriolety Tatra 57 v plnofunkčnom stave a podobne plnofunkčná bola aj vlaková súprava v ktorej pasažieri okrem zážitku z vezenia sa v nostalgickom vlaku mali aj kultúrny zážitok z country hudby, ktorá milo dopĺňala rytmické klopanie kolies na koľajničné spoje.

Detail na páku kúrenia a chladenia
Detail na páku kúrenia a chladenia

Tento zážitok mal ale pre mňa dosť nepríjemný háčik, nemohol som si aj ja vychutnať zážitok z jazdy. Vynahradil som si to, keď som dobehol vlak až v Brezovej pod Bradlom. Vyfotil som si interiér vagónov, pavlače spájajúce vagóny, či bufetový vozeň a samozrejme na každom konci vlaku jeden motorák. Podebatoval som s organizátormi a stevardmi z každého vagóna. Jedného v dobovej železničiarskej uniforme som vyfotil v rámci výstavy Šenkvice Uno. Bohužiaľ som musel pokračovať na Moravu, ale o tom nabudúce.

Autor: Gilbert

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.