Návraty: Noc múzeí a galérií s hokejovou atmosférou

BRATISLAVA – V sobotu 19. mája 2012 sa na celom Slovensku uskutočnila tradičná noc Múzeí a galérií, ktorá sa opäť tešila veľkému záujmu návštevníkov. Väčšina múzeí a galérií bola otvorená až do polnoci a pre svojich návštevníkov pripravila bohatý sprievodný program.

Na Rendez s Albatrosom:

Na Hlavnej stanici už od skorého rána bolo počuť známe pískanie parnej lokomotívy 498.104 „Albatros“, ktorá bola na čele mimoriadneho vlaku na trati Bratislava-Hlavná stanica – Bratislava-Lamač – Bratislava-Hlavná stanica – Bratislava-Východ. O 10:15 sa preplnený vlak vybral preplnený vlak vybral na jazdu do areálu Múzejno-dokumentačného centra na Rendezi. A hoci bol plný už z Hlavnej stanice, ďalšia várka ľudí nastúpila v Lamači. Tu bol priestor aj pre fotenie vlaku s netradičným parným rušňom. „Dobrý deň, lístok do múzea už máte?“ pýtal sa ľudí na nástupišti Samuel, ktorý je na Rendezi veľkým pomocníkom. „Pomaly nastupujte do vlaku, o 2 minúty máme odchod“, upozorňoval človek z vlakovej čaty. Vlak plný cestujúcich sa o 10:40 pohol z Lamača do areálu železničného múzea na Rendezi. Cestou však opäť zastavil na Hlavnej stanici, kde vystúpilo oveľa viac ľudí ako nastúpilo. Niektorí ľudia teda zrejme mali v pláne iba o jazdu parným vlakom bez návštevy múzea.

Po príchode na Rendez bolo najväčšou atrakciou otáčanie Albatrosa na točni, ktorý následne robil jazdy na stanovišti rušňovodiča pre malých i veľkých návštevníkov. Veľkému záujmu sa tešili aj jazdy na osobnej a nákladnej drezine, či prehliadky múzea s odborným výkladom. Vo švíkoch praskalo aj modelové koľajisko, kde z dôvodu veľkej návštevnosti a malých priestorov museli regulovať vstup.

Každý kto prišiel do areálu železničného múzea, mohol získať prvé informácie o tohtoročnom celoslovenskom zraze historických železničných vozidiel, ktorý sa uskutoční 23. a 24. júna. No ako to už býva, väčšina ľudí odchádza z Rendezu prvým historickým motorovým vlakom a ani tento rok nebol výnimkou. Mimoriadny vlak zložený s motorového vozňa M 26.007 a prívesného vozňa odchádzal z areálu múzea o 12:30 a n rozdiel od minulých rokov bol uvedený aj v cestovnom poriadku.

Akousi kapacitnou posilou k nostalgickým vlakom bol historický autobus na mimoriadnej linke 152 medzi Novým mostom a Východným. Ten premával počas dňa v 2-hodinových intervaloch a rovnako ako parný vlak budil záujem verejnosti. Dopravný podnik avizoval, že do železničného múzea nasadá RTO-čku. Na naše veľké prekvapenie však namiesto nej vyšla do ulíc ŠL 11 patriaca bratislavskému klubu historických autobusov.

Hokejová atmosféra v Múzeu dopravy:

Bohatý program počas Noci múzeí aj Múzeum doprav v ktorom bolo už od rána neobyčajne rušno. No ľudí v ňom bolo menej ako v minulom roku. No rovnaký problém mali aj iné múzeá, lebo Slováci dali prednosť hokeju. ale k nemu sa ešte dostaneme.

K zaujímavostiam z múzea nepochybne patrila výstava bicyklov „Príbehy dvoch kolies“. Návštevníci tak mali možnosť obdivovať rôzne tipy starých, no ešte stále krásnych bicyklov a nové automobilové veterány. Vzhliadnuť však mohli aj výstavu „Lesné železnice v Čechách a na Slovensku, ktorá sa teší záujmu návštevníkov. „Pozri sa, tu je bohatý program už od rána. Teraz bude premietanie nových filmov o železnici„, zhovárali sa dve staršie pani pred vchodom do múzea. Spomínanie premietanie filmov o železnici bolo opäť v réžii Ivana Wlachovského z portálu VLAKY.NET.

Železnice v archívnych dokumentoch bol názov ďalšej výstavy, ktorú ste predtým mohli obdivovať aj v Slovenskom národnom archíve. Tá bola situovaná v priestoroch Veterán Café“, ktoré predtým neboli využívané. A práve v týchto priestoroch ste mohli vzhliadnuť aj súkromnú zbierku modelov vozidiel mestskej dopravy v rôznych veľkostiach. Nechýbali medzi nimi ani historické električky GANZ, trolejbusy MAN-Siemens, Škoda T 11, či Škoda-Sanos.

Na prvom peróne boli pristavené historické vozne Albatros klubu RD Bratislava. Prvý slúžil ako reštauračný vozeň, v druhom bolo umiestnené modelové koľajisko tzv. bratislavský uzol. Pred týmto vozňom ste si mohli kúpiť aj zaujímavé suveníry so železničnou tematikou a zakúpiť si lístok na jazdu albatrosom do Bojníc. Po prvej koľaji premávala počas dňa drezina, ktorá vozila malých i veľkých návštevníkov múzea.

Od 18-tej hodiny mal byť hlavnou atrakciou múzea aj parný rušeň Albatros, ktorý mal voziť malých a veľkých návštevníkov na stanovišti rušňovodiča. Ten však do múzea nakoniec prišiel až okolo pol deviatej a jazdy robil až od deviatej. Na Rendezi totiž v tomto období nemajú žiadny prevádzkyschopný parný rušeň. Uhranka čaká na revíziu kotla a Mazutka je vo Vrútkach, kde bude jednou z atrakcií pripravovaného Dňa detí. Jedinou možnosťou teda boli jazdy s Albatrosom. Ako nám povedal riaditeľ múzea Peter Maraky, múzeum toho roku nedostalo na jazdy Albatrosu ani cent. Rendezáci sa preto rozhodli pomôcť múzeu a okrem svojich jázd zaplatili aj za večerné jazdy v múzeu. Aj preto múzeum súhlasilo s tým, aby bol albatros na Rendezi až do záverečnej. „O 20:00 odchádza z Rendezu posledný mimoriadny vlak, ktorý bude ťahaný s Albatrosom. Ten sa po príchode na Hlavnú stanicu presunie k nám do múzea“, dodal Maraky.

Vráťme sa ale k hokeju. Múzeum dopravy sa rozhodlo priblížiť návštevníkom dramatický hokejový zápas medzi Slovenskom a Českom a do Haly B s prezentáciou cestných vozidiel umiestnilo nie len malú obrazovku, ale aj rádio, cez ktoré bolo možné počúvať nervydrásajúci priebeh tohto zápasu. Fanúšikom hokeja neostali nič dlžní ani albatrosáci, ktorí vo svojom reštauračnom vozni na veľkoplošnej obrazovke pustili česko-slovenské hokejové derby. Nostalgický vozeň, skvelé občerstvenie a komorná atmosféra ponúkla návštevníkom múzea zaiste príjemný hokejový zážitok. Celé múzeum v napätí čakalo či sa naši hokejisti dostanú do finále.

Lákadlom Noci múzeí aj jazdy so šesťnápravovou električkou Tatra K2:

Aj tento rok pripravil bratislavský dopravca pri príležitosti Noci múzeí a galérií vyhliadkové jazdy historickými električkami, trolejbusmi a autobusmi, ktoré premávali od rána až do neskorých nočných hodín. Historické električky premávali cca od 10-tej do polnoci po trase historickej linky číslo 6, t.j.Karlova ves – Šafárikovo námestie a späť pričom zastavovali aj na mimoriadnej zastávke Národné divadlo zriadenej pred divadlom na Hviezdoslavovom námestí. Okrem tradičných vozidiel DPMB ≠38 ČKD Tatra T2 ≠ 215 však bratislavský dopravca do premávky nasadil aj šesťnápravovú električku ČKD Tatra K2 ≠317 z roku 1969. Táto električka sa dochovala s koženkovým interiérom s pôvodnou kabínou vodiča bez dopytu a digitálneho systému BUSE, ktoré sa neskôr do týchto električiek začali montovať. A hoci sa električka tešila záujmu priazni fanúšikov dopravy, v premávke dlho neostala.

Krátko po tretej hodine popoludní sa totiž na zastávke Námestie Ľudovíta Štúra pokazila a aj napriek veľkým snahám na jej spojazdnenie musela byť nakoniec odtiahnutá do vozovne.

Ostatné električky to však zvládli a až do polnoci sa tešili veľkému záujmu cestujúcich. Tabuľka s číslom a trasou linky, prívetivý personál a jazda no trase historickej linky so sebou priniesli neopakovateľnú cestovnú atmosféru. „Nikto nenastupuje, môžete ísť ďalej“, vravela sprievodkyňa Betka v tridsaťosmičke počas nočnej jazdy električky, keď na zastávke nebolo ani jedinej živej nohy.

Posledné odchody električiek z Karlovej Vsi (o 23:10 a 23:40) boli riešené trochu netradične. Tridsaťosmička išla len po Šafárikovo námestie, odkiaľ pokračovala s cestujúcimi až po Železničnú stanicu Vinohrady. Ďalej išla ako služobný spoj do vozovne Krasňany. T2-jka išla cez Šafárikovo námestie až po improvizovanú zastávku Národné divadlo, odkiaľ pokračovala ako služobný spoj do vozovne Krasňany.

Do premávky sa však zaradili aj historické trolejbusy Škoda 9 Tr HT ≠53 a ≠152, ktoré premávali na linke číslo 212 s trasou Zimný štadión – Vojenská nemocnica a späť. Historický autobus Karosa ŠM 11 ≠3350 zase premával na mimoriadnej linke 29S od zastávky Nová budova SND cez Slovenské národné múzeum, nábrežie a Devínsku cestu k Vodárenskému múzeu a ostrovu Síhoť. A hoci sa tento autobus pokazil, podarilo sa ho včas opraviť. Dopravné spojenie historickým autobusom medzi slovenským národným múzeom a Vodárenským múzeom vrátane ostrava Sihoť tak ostalo zachované. Treba však dodať, že autobus premával o čosi dlhšie ako v minulom roku.

Hokejový ošiaľ v historických vozidlách:

Po skončení hokeja sme sa rýchlo presunuli na zastávku Slovenská akadémia vied, odkiaľ sme mali v pláne pokračovať historickým trolejbusom k Zimnému štadiónu. Len čo sme prišli na zastávku, prišla ≠152 do ktorej sme rýchlo nastúpili. V tomto trolejbuse vládla celkom obyčajná atmosféra. Iná situácia bola v ≠53, do ktorého sme neskôr prestúpili. Práve do tohto trolejbusu totiž nastúpila početná skupina slovenských fanúšikov, ktorí vo vozidle vytvorili tú pravú hokejovú atmosféru. „Slovensko, Slovensko, héja, héja, héja Slovensko a iné hokejové pokriky sa rázom niesli celým trolejbusom. Rovnaká situácia bola aj v historickej električke DPMB ≠38, kde sme okrem skandovania hokejových pokrikov počas jazdy na plné hrdlo spievali hymnu slovenského hokeja Nech Bože dá! Neviem ako túto situáciu vnímala sprievodkyňa Betka, no z nášho pohľadu išlo o neopakovateľnú hokejovú atmosféru.

A hoci v historických vozidlách to večer žilo hokejom, hokejoví fanúšikovia sa v týchto vozidlách správali naprosto slušne a kultivovane.

Na návšteve Múzea colníctva:

Záverečné minúty tohtoročnej Noci múzeí sme prežili v novootvorenom Múzeu colníctva, v ktorom sme sa mali oboznámiť s históriou colníctva na území Slovenska. Nechýbali v ňom však ani pamätné pečiatky a nekompromisní colníci, ktorí každú hodinu chodili po Starom moste a rozdávali originálne pečiatky z rokov 1938 – 1946.