BRATISLAVA – Bratislava sa lúči s hranatými trolejbusmi, hranaté trolejbusy sa lúčia s Bratislavou. Aj takto by sa dali charakterizovať posledné jazdy s ikonickými vozidlami, ktoré sa v nedeľu 5. novembra 2023 po 33. rokoch lúčili s cestujúcimi. No hoci ráno poriadne pršalo, počasie sa nakoniec umúdrilo a s hranatými trolejbusmi sa prišlo rozlúčiť nespočetné množstvo ľudí. Veď napokon posúďte sami.
Na úvod pár viet z histórie. V rokoch 1990 – 2002 bolo do hlavného mesta dodaných celkovo 38 vozidiel typu 15 Tr, pričom 22 z nich už bolo v modernizovanej verzii charakterizovanej zmenou dizajnu čela vozidla, elektronickými informačnými transparentmi, novším dizajnom sedadiel s plyšovým poťahom a osadením tlačidiel na otváranie dverí cestujúcimi. Z kratšej verzie 14 Tr bolo v rokoch 1981 – 1991 dodaných 115 kusov. Ďalších 12 vozidiel vzniklo modernizáciou starších vozidiel za využitia novej karosérie.
Legendárne trolejbusy Škoda 14 Tr #6278 a 15 TrM #6635 – #6638 sa v posledný deň pravidelnej premávky objavili na „historickej“ linke číslo 212, na ktorej v 90-tych rokoch minulého storočia začínali svoje pôsobenie v hlavnom meste. Na konečnej zastávke pri Zimnom štadióne ich už netrpezlivo čakalo množstvo dopravných nadšencov i rodín s deťmi, aby si vychutnali posledné jazdy s týmito legendami. No len čo sa tam objavil jeden z ikonických trolejbusov, vyrojila sa z neho poriadna masa cestujúcich. V tej chvíli nám už nebolo viac treba. Vytiahli sme svoje fotoaparáty, mobily i tablety a fotili čo nám sily stačili.
Po cca 11-minútovej prestávke sme sa vybrali na jednu z posledných jázd k Vojenskej nemocnici. No hoci sme boli už od začiatku poriadne preplnení, na nácestných zastávkach k nám pristupovali ďalší obyvatelia a návštevníci mesta. Bolo ich dokonca až tak veľa, že by medzi nimi neprekĺzla ani šedá myška. Ak by sa jednalo o spoje bežnej linky, väčšina z nás by určite šomrala nad úrovňou cestovania. No v tomto spoji bol značný nápor verejnosti tolerovaný. Stručne povedané – kto sa nevozí s nami, vozí sa proti nám. 😀 „Ja som týmito trolejbusmi pravidelne cestovala do zamestnania,“ zaspomínala si jedna z cestujúcich. „My sme sa s nimi vozili do školy a dosť často to bolo aj vo večerných hodinách,“ pridala sa partia študentov. „Sú to trolejbusy môjho detstva a preto som chcel svojim deťom ukázať ako sa u nás cestovalo v poslednej dekáde minulého storočia,“ dodal jeden z oteckov. Pre deti a mládež sú tieto trolejbusy charakteristické vysokou podlahou, piskľavým zvukom a syčaním pri otváraní dverí.
Cestou sme stretávali vysokú koncentráciu fotografov, ktorí sa snažili zvečniť hranaté trolejbusy na rôznych miestach na trase. No ten kto fotí, ten sa nepovozí a kto sa vozí, nič nenafotí. 😛 Medzi účastníkmi akcie neboli len obyvatelia Bratislavy, ale aj dopravní nadšenci z iných kútov Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka i Rakúska. Ak ste ale niekomu z nich chtiac-nechtiac vbehli do záberu, mali ste o „vľúdne slovo“ viac ako postarané. Aj keď bola táto akcia celkom slušne propagovaná, niektorí obyvatelia mesta vôbec nechápali čo sa deje.
Oficiálnym centrom rozlúčky sa stala konečná zastávka pod Červeným mostom pri niekdajšej Vojenskej nemocnici, kde si bolo možné nafotiť ikonické vozidlá do najmenších detailov, sadnúť si do kabíny vodiča, spraviť si selfie, alebo sa odfotiť s kamarátmi, či rodinnými príslušníkmi.
V stánku dopravného podniku sa okrem hodnotnej publikácie Trolejbusy v Bratislave predávali aj kľúčenky, frisbee, tričká s nákresom trolejbusu 15 Tr a „plagáty“ s identickými nákresmi v bielom a čiernom prevedení. Škoda len, že na nich neboli aj fotky vozidiel v rôznych náteroch (červeno-krémový, červeno-bielo-tmavosivý, Little Big City a celočervený). No ten, kto očakával nejaké kalendáre, magnetky, pexeso, či pohľadnice, ostal poriadne sklamaný.
Cestujúca verejnosť si tu mohla vyzdvihnúť aj letáčiky so stručnými informáciami o týchto vozidlách a pamätné cestovné lístky, ktoré si bolo možné označiť na rozlúčkových jazdách. Ak ste si ale návštevu tohto stánku nechávali na poslednú chvíľu, riskovali ste, že odídete domov s prázdnymi rukami.
Zatiaľ čo pri jazde k Vojenskej nemocnici sa premávalo cez prestupný uzol na Patrónke, na spiatočnej ceste sa využila manipulačná trať po Záhoráckej ulici, na ktorej sa trolejbusy v súčasnosti objavujú už len sporadicky. No keďže trolejbusová stopa na túto ulicu nie je v obratisku napojená na ostatné trolejové vedenie, museli si vodiči prehadzovať palice ručne.
Bitka o hranaté trolejbusy však nebola len zo strany verejnosti, ale aj medzi vodičmi, ktorí si chceli poslednýkrát zasadnúť do kabín týchto vozidiel. „Staré Škodovky mi budú veľmi chýbať. Mali málo elektroniky, jednoduché ovládanie, výborné jazdné vlastnosti v lete i zime a prípadné závady si vodič vo väčšine prípadov dokázal opraviť aj sám. Od nových vozidiel zatiaľ nevieme, čo môžeme v zime očakávať,“ povedal nám jeden z vodičov.
Lúčiace sa trolejbusy mali za predným čelom žltočierne tabule s číslom a trasou linky, ktoré však modernizované vozidlá reálne nikdy nemali. No zatiaľ čo na plastovej tabuli boli končené zastávky uvedené pod pôvodným názvom, na elektronických transparentoch boli zobrazené súčasné názvy.
Aby si cestujúci nemuseli hľadať odchody linky 212 na internete, boli na zastávkach vyvesené cestovné poriadky v dobovom prevedení. No keďže do vozidiel nikto nenahral služby, na digitálnych tabuliach sa nezobrazovali reálne, ale plánované odchody tejto linky. Vo vozidlách sa nehlásili zastávky a na vnútorných transparentoch BUSE sa zobrazovala iba konečná zastávka a číslo linky, ktorá sa občas zamenila za slogan Ďakujeme 15 Tr.
No hoci linka 212 premávala v pravidelnom 15-minútovom intervale, jej premávka bola ukončená cca o 16:00. Posledné spoje z Vojenskej nemocnice išli ako dojazd do Depa Hroboňova. Či ale všetky trolejbusy na tejto trase aj reálne brali cestujúcich, vám s určitosťou povedať nevieme. Minimálne voz #6278 však nešiel naprázdno a bol plný nadšencov dopravy.
Vyvrcholením podujatia malo byť bližšie nešpecifikované prekvapenie so začiatkom o 20:10 na Hodžovom námestí. Prekvapenie však nakoniec nebolo úplným prekvapením, keďže ho dopravca na svojej facebookovej stránke deň pred akciou nakoniec prezradil. Na prvom večernom spoji linky 44 boli nasadené vozidlá 15 TrM #6636 a #6637, ktoré sa z Depa Hroboňova poslednýkrát vypravili do ulíc Bratislavy. Nemožno sa preto čudovať tomu, že oba trolejbusy boli úplne preplnené a po príchode na Kolibu sa obratisko rázom zaplavilo fotografmi. Ako by nie. Bola to totiž posledná príležitosť na večerné fotky hranatých trolejbusov.
Dve minúty po dvadsiatej hodine sme sa vydali na definitívne poslednú jazdu mestom. Podľa cestovného poriadku sme síce mali ísť až na Búdkovú, no realita bola úplne iná. Na Hodžovom námestí totiž malo prebehnúť odovzdanie žezla novým trolejbusom. Marketingovo to síce na prvý pohľad môže znieť veľmi dobre, no samotnú realizáciu nikto nedotiahol dokonca. Po príjazde k prezidentskému palácu žiaľ nikto z cestujúcich nevedel, čo sa bude diať. Bežná verejnosť, ktorá sa potrebovala presunúť z bodu A do bodu B, tak bola viac ako zaskočená, keď si zrazu musela prestúpiť do iného trolejbusu. Za voz #6636 sa pristavila novučičká Škoda 27 Tr Solaris #6726, ktorá odviezla cestujúcich na Búdkovú ulicu. Voz 15 TrM sa cez Štefánikovu, Pražskú, Stromovú, Limbovú a Lovinského ulicu vrátil do Depa Hroboňova.
Iná situácia bola v prípade vozidla #6637, ktoré bolo vymenené za Solaris #6729. Obe vozidlá sa na Hodžovom námestí odstavili vedľa seba, aby na pár minút zapózovali pred objektívmi fotografov. No keďže nikto z organizátorov nepožiadal magistrát o krátkodobé vylúčenie individuálnej dopravy a vodiči osobných motorových vozidiel boli viac ako nervózni, Škoda 27 Tr sa pohla cez Palisády a Búdkovú ulicu k Depu Hroboňova. Nasledovalo ešte krátke fotenie vozu #6637, ktoré však narušil príjazd mestskej polície, ktorá riešila blokovanie cestnej premávky. A tak sa aj tento trolejbus po krátkej výmene názorov medzi vodičom a príslušníkom polície pobral ďalej rovnakou trasou ako jeho novší kolega. Podľa hovorcu dopravného podniku Martina Chlebovca vzhľadom na prevádzku ostatných liniek mestskej hromadnej dopravy k vylúčeniu dopravy na Hodžovom námestí nepristúpili. Hoci obe vozidlá boli dostupné aj zo zastávky a cestných ostrovčekov, hlúčik fotografov sa na vlastnú zodpovednosť, nekoordinovane a bez akýchkoľvek reflexných prvkov pohyboval aj po cestnej komunikácii, pričom fotografovanie trolejbusov trvalo príliš dlho.
Posledné vysokopodlažné trolejbusy sa tak po 33. rokoch definitívne v tichosti vytratili z ulíc Bratislavy. Ak by sa však na nevyhnutný čas vylúčila doprava z tejto časti Hodžovho námestia, samotné odovzdávanie žezla, alebo ak chcete tak pomyselnej štafety vozidlám novšej generácie mohlo vyzerať oveľa dôstojnejšie. Oficiálne príhovory predstaviteľov mesta a dopravného podniku, pár slov jedného z vodičov Škody 15 TrM o svojich zážitkoch s týmito vozidlami a odovzdanie žezla (typického predmetu spätého s trolejbusmi) kolegovi so Solarisu so želaním veľa šťastných kilometrov i spokojných cestujúcich, spoločné fotenie, rozlúčková hymna a spoločný potlesk ako prejav vďaky za dlhoročnú službu v uliciach hlavného mesta. Zdá sa vám to nereálne? V susedných Čechách bežná realita. Ďalšou možnosťou by bolo odovzdávanie žezla na konečnej zastávke na Búdkovej ulici, kde by súčasne dorazili vozy 15 Tr z Koliby a 27 Tr z Depa Hroboňova. Zatiaľ čo staré trolejbusy by naposledy zatiahli do vozovne, novšie vozidlá by sa vydali na večerné jazdy na Kolibu. Ak by sa chcel dopravný podnik dôstojne rozlúčiť aj s vozidlami 14 Tr, mohol ich v sobotu vypraviť na mimoriadnu „historickú“ linku – napríklad 214 Rádiová – Šulekova, či 219 Hanácka – Valašská a nedeľa by patrila výhradne vozidlá 15 TrM.
Ako sa však neskôr ukázalo nasadenie Solarisov na večerné poradia linky 44 bola marketingová záležitosť. Keďže v rámci skúšobnej prevádzky s cestujúcimi môžu premávať len na denných linkách, na posledné dva spoje z Búdkovej ulice boli nasadené vozidlá Škoda 30 Tr SOR #6012 a #6013, ktoré následne jazdili na nočných linkách N44, N47 a N72. Nasledujúci deň sa na večerných poradiach linky 44 objavili autobusy SOR NB 18 CITY #2212 a #2210. Inak povedané ekologické trolejbusy nahradili naftové autobusy.
Poďme ale späť k rozlúčkovej akcii. Kto sa počas dňa aspoň na pár minút objavil pred právnickou fakultou Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí, mohol si nafotiť šesticu automobilových veteránov a jeden historický bicykel. V čase našej návštevy však už bolo jedno vozidlo na odchode.
Na záver tohto článku nám neostáva nič iné ako poďakovať hranatým trolejbusom za ich dlhoročnú službu v uliciach Bratislavy, všetkým vodičom, ktorí na nich za tých 33 rokov najazdili nespočetné množstvo kilometrov, dielenským pracovníkom a dopravnému podniku ako takému za zorganizovanie tohto rozlúčkového podujatia. Symbolické poďakovanie patrí aj Miriam Jarošovej a Petrovi Jurčovičovi za vybavenie priaznivého počasia na dôstojnú rozlúčku s týmito legendami, ako aj všetkým obyvateľom a návštevníkom hlavného mesta, ktorí sa prišli rozlúčiť s týmito ikonickými vozidlami. A aký osud čaká tieto vysokopodlažné trolejbusy? Krátke vozidlá 14 Tr #6285, #6310 a #6311 a kĺbové vozidlá 15 TrM #6621, #6632, #6634, #6636, #6637 a #6638 sú ponúknuté na odpredaj. Minimálna kúpna cena jedného trolejbusu je 2 000,- € v prípade krátkeho vozidla a 4 000,- € v prípade kĺbového vozidla. Z každého typu trolejbusu bude zachované jedno vozidlo, ktoré sa bude objavovať v uliciach mesta na nostalgických jazdách.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Michal Jajcaj
Be the first to comment