NÁVRATY | Na podujatí 500 km slovenských sa prezentovala aj legendárna Slovenská strela

BRATISLAVA – Ešte sme ani poriadne nestihli vytriediť fotky z rendezáckej akcie a už do hlavného mesta smerovali ďalšie veterány. Hoci sa jedná o motoristickú akciu, uplynulý rok bol niečím výnimočný. Cestné vozidlá totiž po koľajniciach sprevádzala legendárna Slovenská strela, ktorá bola vyrobená v roku 1936. Škoda len, že sa pre následné vojnové udalosti a zmenu politického systému sériovej výroby a prípadných vylepšení už nedočkala.

Poďme ale pekne po poriadku. Štvrtok 27. júna 2022 bolo vonku poriadne teplo. Na oblohe nebolo takmer ani jedného mráčika obláčika a kto mohol, išiel sa schladiť na kúpalisko, alebo aspoň niekde do tieňa. V podvečerných hodinách sa ale mnohí z nás chtiac-nechtiac presunuli na Hviezdoslavovo námestie, aby tam privítali legendárne automobily rôznych rokov výroby. No ako už pri niektorých podujatiach býva zvykom, na úvod sa o hudobné slovo prihlásila swingová kapela Funny Fellows. Prípadná fotka, či video z ich vystúpenia sa nám však z neznámych dôvodov nezachovali.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ak zvládnete náročnú jazdu z Tatranskej Lomnice, príjazd do cieľa už bude iba brnkačka. No opak je pravdou. Skôr ako odstavíte svoje auto a dáte si niečo lahodné do žalúdka, čaká vás ešte zopár zdanlivo jednoduchých povinností. Ak nechcete mať na svojom konte žiadne trestné body, musíte prejsť povinnou prejazdovou kontrolou. Následne vás čaká cieľová rovinka s odpoveďami na otázky zvedavej moderátorky, po ktorej sa môžete presunúť na voľné priestranstvo a zaparkovať podľa pokynov organizátora. Uf, uf, no tak to už áno.

Účastníci podujatia pred zatočením do cieľovej rovinky

Kým sa na Mostovej ulici objavilo prvé auto, v bezprostrednom okolí cieľa sa zhromaždilo množstvo domácich i zahraničných návštevníkov, ktorí sa prišli pozrieť na toto podujatie. Rodiny s deťmi, i tí skôr narodení, dievčatá i mládenci, tí všetci už s kamerou, či fotoaparátom v ruke netrpezlivo čakali jednotlivé posádky, aby čo najlepšie zachytili ich príjazd do cieľa. Alebo žeby iba na niekoho čakali? Či už je to tak, alebo onak, dávajte si ale pozor, aby vám nikto nevbehol do záberu.

Do cieľa prichádza luxusné Hispano Suiza

V pohotovosti bola aj moderátorka podujatia, aby fundovane vyspovedala jednotlivých účastníkov. No ako to už chodí – času málo a vozidiel veľa. A tak sa občas stalo, že o niektorých veteránoch sme sa dozvedeli pomerne strohé, ba dokonca žiadne informácie. No ale s tým už asi nič nenarobíme. Oveľa väčším problémom však bolo ostré slnko, ktoré nám ako na potvoru robilo nemalé starosti pri fotení. Na druhej strane je však pravda, že jednotlivé posádky si z toho ťažkú hlavu vôbec nerobili. Už iba pár metrov a ide sa na pivo. 😉

Prezraďte nám, aká bola cesta?

Hovorí sa, že občas aj motyka vystrelí, a to nielen v pozitívnom slova zmysle. No čo už narobíte, keď sa vám ako na potvoru tesne pred cieľom pokazí auto? Asi nič. Odstavíte ho nabok a veríte, že sa vám vzniknutý problém čo najskôr podarí odstrániť. Ajaj. Ešte že to bola iba ojedinelá záležitosť.

Keď sú v posádke aj šarmantné slečny

O pár minút neskôr prišla na rad tá dlho očakávaná chvíľa. Posledné zúčastnené vozidlo prešlo definitívne cieľovou rovinkou a zaparkovalo podľa pokynov organizátora. V tej chvíli sa odstránili všetky zábrany a my sme si konečne mohli nafotiť jednotlivé veterány do najmenších detailov. Cvak, cvak. Cvak, cvak. S 12-obrázkovým filmom by sme asi veľkú dieru do sveta neurobili. Alebo áno? 😀

Odstavené veterány na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave

No ako to už pri takýchto akciách býva zvykom, niektorí ľudia nám ako na potvoru každú chvíľu vbehli do záberu. A tak nám neostávalo nič iné ako bezmocne čakať, alebo sa zatiaľ presunúť k ďalším vozidlám. Čas totiž plynul ako voda a s úderom 20-tej hodiny prišlo k uzatvoreniu celého areálu.

Rozprávajú sa o veteránoch, alebo o zajtrajšom počasí?

Je síce pravda, že priestor na fotenie bol aj v priebehu piatku a sobotného rána, no naša redakcia mala už v tieto dni úplne iné plány. Súčasťou podujatia totiž bola aj prezentácia motorového vozňa M 290.002 “Slovenská strela”. Ten sa najprv v priebehu stredy presunul z múzea Tatra Kopřivnice do Tatranskej Lomnice, odkiaľ sa štvrtok vydal na jazdu do Bratislavy. No ako sa hovorí – organizátor mieni, ale staručký veterán mení. Slovenská strela totiž mala pred akciou ako na potvoru technické problémy s motorom, a tak sa hľadali iné alternatívy ako ju prepraviť na Slovensko. Hoci sa pôvodne uvažovalo s využitím Modrého šípa, nakoniec sa ako hnacie vozidlo zvolil motorový rušeň 750.202-4 “Okuliarnik”. Ten ťahal legendárny motorový vozeň až do bratislavskej Rače, odkiaľ už posledný úsek cesty symbolicky prešiel vlastnou silou. Kto sa ale pri fotení tejto jedinečnej technickej pamiatky v jednotlivých mestách spoliehal na vopred zverejnený cestovný poriadok riskoval, že nakoniec odíde naprázdno.

Slovenská strela na tratiach ŽSR (autor: Nino Belovič)

Organizátori držali v napätí aj fanúšikov čakajúcich v Bratislave. Posádka Slovenskej strely ešte krátko pred jej príchodom do Múzea dopravy váhala, na ktorej koľaji ju bude vhodnejšie vystaviť. Situáciu v období intenzívnych príprav celej akcie organizátorom mierne skomplikovali aj opakované vykoľajenia osobných vlakov na koľajisku bratislavskej hlavnej stanice. Súvisiace poškodenie trate na určitý čas znemožnilo vjazd, resp. výjazd z niektorých koľají v areáli múzea. Z pohľadu fotenia by síce bola pre motorový vozeň najvhodnejšia tretia koľaj, “no v hodine dvanástej” ho ale nakoniec odstavili pri peróne múzea.

Motorový vozeň M 290.002 “Slovenská strela” oddychuje na prvej koľaji v STM-Múzeu dopravy

Na tretej koľaji bol pre zmenu odstavený motorový rušeň 750.202-4 “Okuliarnik” pri ktorom sa počas výstavy taktiež pristavili návštevníci múzea.

Okuliarnik pózuje pred objektívom fotoaparátov

V piatok ráno sa v priestoroch múzea stretla partia dopravných nadšencov, ktorá sa rozhodla preskúmať tento motorový vozeň do najmenších detailov. A spravila dobre. Mala totiž jedinečnú príležitosť nahliadnuť do interiéru tejto unikátnej technickej pamiatky. Stačilo si aspoň na pár minút sadnúť na niektoré z čalúnených sedadiel, začítať sa do dobového menu Medzinárodnej spoločnosti lôžkových vozňov a veľkých európskych expresných vlakov a rázom ste sa preniesli do obdobia prvej republiky. Škoda len, že nás tento vozeň symbolicky neodviezol aspoň do Lamača a späť.

Pohľad na usporiadanie sedadiel v Slovenskej strele
Menu v Slovenskej strele

Bola že to pastva pre oči. Dokonale zrekonštruované stanovište motorvodiča prezentovalo jednoduchý systém ovládania z 30-tych rokov minulého storočia. Interiér Slovenskej strely bol rozdelený na fajčiarsky a nefajčiarsky oddiel s usporiadaním sedadiel 2 + 2 s menšími stolíkmi bordovej farby. Nad oknami so snehobielymi záclonkami sa nachádzali poličky na ľahšiu batožinu. Podlaha bola pokrytá PVC v kockovanej červeno-bielej kombinácií, na ktorom sa v stredovej uličke nachádzal bordový koberec. V strede vozňa sa nachádzala malá kuchynka na prípravu jednoduchého občerstvenia pre cestujúcich. Pán hlavný! Kohúta na smotane s kompótom a krígľom piva si prosím. 😛

Stanovište motorvodiča

Na oboch čelách vozňa bolo umiestnené označenie príslušného smeru jazdy. Zatiaľ čo vetranie oddielu pre cestujúcich bolo zabezpečené otvárateľnými posuvnými časťami bočných okien, na stanovišti motorvodiča sa dvojica bočných okien otvárala smerom von. No čo vám budeme hovoriť. Zážitok priam na sto rokov.

Detailný záber na otváranie okien na stanovišti motorvodiča

Nuž a ako by to vyzeralo, keby sa pred týmto unikátnym motorovým vozňom neodfotili “všetci účastníci zájazdu”. Úsmev prosím! Fotíme. 😉

Spoločné foto jednoducho musí byť

Malou upútavkou na toto podujatie bola maketa Slovenskej strely vystavená pred východom na perón múzea.

Maketa Slovenskej strely ako upútavka na výstavu

Dopoludňajšia časť programu sa v múzeu dopravy niesla v znamení oficiálnych príhovorov zástupcov Múzea Tatra Kopřivnice, PPA Controll a ministrov Slovenskej a Českej republiky pri príležitosti českého predsedníctva Európskej únie. S príhovormi a politikou vás nebudeme zaťažovať, no pri pohľade na mladé hostesky sme razom pocítili ten pravý a nefalšovaný hrejivý pocit na srdci. Fantázii sa jednoducho medze nekladú. Kašlite na poéziu a berte si chlebíčky kým vám ich neskonfiškuje konkurencia. 😛

Múzeum dopravy má na pekné hostesky nos. Čo myslíte?

 

A keď už bolo všetko zjedené a dopité a oficiálna prehliadka Slovenskej strely bola na konci, slávnostná delegácia nastúpila do pristavených historických autobusov Setra S 6 a Škoda 706 RTO Lux, aby sa presunula na ďalšiu časť programu na Hviezdoslavovom námestí.

Historický autobus Sestra S 6 ona návšteve STM-Múzea dopravy

Slávnostná ceremónia bola za nami a šarmantné hostesky postupne vystriedali prví návštevníci, ktorí sa prišli pozrieť na Slovenskú strelu. No čo návštevník nechcel a zamestnanec múzea nemohol ovplyvniť, tento jedinečný skvost na koľajach sa ako na potvoru dalo pozrieť iba z vonku. Je síce pravda, že do interiéru bolo možné nahliadnuť aj cez okná z prvého perónu, no to ani zďaleka nie je to pravé orechové. A pri tom by stačilo, aby niekto z pracovníkov kopřivníckeho múzea ostal na výstave a dohliadal na pohyb návštevníkov v interiéry vozňa. Tí však na obed Slovenskú strelu zamkli a pravidelným vlakom sa vrátili do Českej republiky. Ach jaj. Toľká skrivodlivosť.

Prví záujemcovia o prehliadku legendy na koľajniciach

A aby toho nebolo málo, ako na potvoru vonku svietilo ostré slnko a zábery na túto unikátnu technickú pamiatku boli presvetlené. Nuž čo už. Aspoň, že nám nikto pri vstupe do múzea nezobral film z fotoaparátu. 😀

Slovenská strela sa vyhrieva na slniečku v areáli bratislavského múzea dopravy

Nebol to však jediný problém, ktorý číhal na širokú verejnosť. Ak ste si totiž plánovali zakúpiť nejaké suveníry s motívom Slovenskej strely, mali ste jednoducho smolu. V ponuke totiž boli iba plagáty v dobovom štýle za 50,- € o ktoré pravdepodobne moc veľký záujem nebol. Naše združenie na tento nedostatok našťastie rýchlo zareagovalo a ponuku suvenírov rozšírilo aj o magnetky a hrnčeky s týmto unikátnym vozňom.

Tak túto knihu by ste v múzeu hľadali márne

V ponuke bolo aj večerné fotografovanie, v rámci ktorého bolo múzeum mimoriadne otvorené až do 22-hej hodiny. No hoci bol motorový vozeň od perónu osvetlený farebnými reflektormi a “staničné” osvetlenie bolo až na malú výnimku v plnej poľnej, podmienky na fotenie žiaľ neboli ideálne. A pritom by stačilo tak málo. Vojsť do motorového vozňa a zapnúť v ňom vnútorné osvetlenie. Nuž nie každý deň môže byť sviatok. 😛

Večerné fotografovanie, alebo Slovenská strela v “žiare reflektorov”
Múzeum dopravy osvietené reflektormi

Rovnaká situácia sa zopakovala aj v sobotu, keď do múzea tak isto prišlo veľké množstvo návštevníkov. Nezmenilo sa to žiaľ ani v nedeľu ráno, keď sa brány múzea neoficiálne otvorili o polhodinu skôr. Slovenská strela sa totiž pomaly pripravovala na spiatočnú cestu do Kopřivnice, a kto si prehliadku unikátneho motorového vozňa nechával na poslednú chvíľu riskoval, že toho už veľa nezdokumentuje. A nič na tom nezmenil ani fakt, že prvú nedeľu v mesiaci bol vstup do múzea zdarma. Slovenská strela sa riadila podľa osobitného cestovného poriadku.

Pohľad na podvozok motorového vozňa

Keď sa ku Slovenskej strele vrátili múzejníci z Kopřivnice, začali sa diať veci nevídané. Najprv sa otvorila brána pri tretej koľaji a naštartovaný Okuliarnik sa vydal až k zhlaviu hlavnej stanice. Počkal na prehodenie výhybky a po prvej koľaji sa vrátil späť do múzea, kde sa o pár minút neskôr zapojil za Slovenskú strelu.

750.202-4 “Okuliarnik”+ M 290.002 “Slovenská strela” sa pripravuje na odchod z múzea dopravy

Niektorí ľudia do poslednej chvíle verili, že sa aspoň na pár minút dostanú do interiéru tejto unikátnej legendy na koľajniciach. No nikto z organizátorov nad takouto možnosťou neuvažoval. A tak si prítomná verejnosť musela nechať zájsť slinu, alebo si radšej pozrieť nemenej zaujímavú muzeálnu expozíciu. No ešte predtým prišlo symbolické vyvrcholenie celej akcie. Nevšedná historická súprava už mala naštartované motory na plné obrátky, ľudia netrpezlivo stáli na svojich pozíciách a spolu s personálom múzea čakali na tú smutno-krásnu bodku za celým podujatím.

Netradičná súprava sa pripravuje spiatočnú jazdu do Kopřivnice

A potom to prišlo. Motorová súprava sa pohla z priestorov múzea a pomaly sa šinula k zhlaviu stanice a ďalej smerom na Kúty. Každý, kto mal fotoaparát, kameru, či telefón, dokumentoval čo mu sily stačili. Ups. Na vybité zariadenie asi toho veľa nezachytíme. Nič to. Ešte, že máme so sebou ceruzku, farbičky a papier. 😀 Ani sme sa nenazdali a po Slovenskej strele ostalo už iba zopár katalógov s pomerne strohými informáciami, ktoré za pár minút zmizli ako voda na púšti.

A keď sa skončilo aj povinné posunovanie koľajových exponátov múzea, celá akcia bola definitívne za nami. Mnohí návštevníci sa po prehliadke múzea presunuli na okružnú jazdu Cabrio busom, ktorý v rámci letnej premávky historických vozidiel dopravného podniku premával na mimoriadnej linke M. Ale to už je na úplne iný príbeh. Nastal totiž čas presunúť sa na Anenskú púť v Lednických Rovniach. Čítajte naše návraty a dozviete sa viac.

Autor: Jaroslav Filo
Audio: Jaroslav Filo
Foto a video: Jaroslav Filo, Ľubomír Nádaždy a Marián Stanko

500 km slovenských – vozidlá a posádky v Bratislave

500 km slovenských – parkovanie v Bratislave

Slovenská strela v STM-Múzeu dopravy Bratislava

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.