TATRANSKÁ LOMNICA – Výstava historických vozidiel v miestnom parku, prehliadka Múzea Tatranského národného parku, koncert skupiny Karel Gott Revival.Sk, či jazdy historickou električkou GANZ #22 „Kométa“ s prívesným vozňom T.E.V.D. #16. Aj takto sa dala stráviť druhá prázdninová sobota v regióne Vysoké Tatry.
Ako to už býva pri našich vzdialených výpravách zvykom, na cestu z Bratislavy sme sa vydali nočným rýchlikom do Humenného. No keby nebol medzi Trenčínom a Popradom povinne miestenkový, ktovie či by sa nám pošťastilo voľné miesto na sedenie. Cesta vlakom ubehla pomerne rýchlo. Čo to sme zajedli, zapili a trochu aj pospali. Do cieľa našej cesty sme prišli včas. Po rannej káve zo staničného automatu, ktorá chutila ako vyvarené ponožky 😀 sme sa radšej v záujme vlastného zdravia presunuli na nástupište Tatranských elektrických železníc, odkiaľ sme následne pokračovali v ceste do Tatranskej Lomnice.
Do rekreačného strediska sme dorazili tesne po východe slnka. No keďže sa tu o takomto čase ešte nič podozrivé nedialo a okrem ranných bežcov po areáli parku ešte väčšina ľudí žila spánkom spravodlivým, využili sme čas na prechádzku tatranskou prírodou. A urobili sme dobre, lebo káva začala pozitívne účinkovať na naše tráviace ústrojenstvo. 😛
Po úvodnom pobyte na čerstvom vzduchu sme sa pomaly presunuli na parkovisko pred Hotelom Sorea Urán, odkiaľ sa s úderom deviatej hodiny mali posádky historických vozidiel vydať na spanilú jazdu do kúpeľov v Červenom Kláštore. No čo návštevník mieni, to organizátor mení. Deň pred akciou totiž došlo k predĺženiu jazdy až do Poľska a tým aj k posunutiu štartu na skorší čas. Keby sme sa preventívne okolo ôsmej hodiny nemotali v blízkosti parkoviska, z ranného dokumentovania veteránov by nebolo nič. A hoci výjazd vozidiel vyzeral dosť skromne a nekoordinovane, nakoniec sa z toho predsa len vyvinula poriadna akcia. Ale veď nepredbiehajme.
Ani sme sa nenazdali a po historickej technike nebola ani stopa. Na trávnatej ploche pred hotelom ostala len dvojica vozidiel bez posádky, ktorá pravdepodobne dospávala bujarý večer. 😆
Po „povinnej“ zastávke v predajni so suvenírmi sme sa vybrali na prehliadku Múzea Tatranského národného parku, ktoré 1. apríla 1957 založila vtedajšia Správa TANAP-u ako jednu zo svojich organizačných zložiek Nadviazala tak na tradície Uhorského karpatského spolku, ktorý v roku 1883 založil v Poprade Karpatské múzeum. A hoci táto inštitúcia na nás pôsobila ešte v mierne socialistickom duchu, rozhodne stála za našu návštevu. Pred vstupom do samotnej expozície sme mali možnosť preskúmať medvedí brloh a bližšie tak spoznať kúsok zo života našej najväčšej šelmy. Keby sme patrili k detským návštevníkom, možno by sme sa doňho boli aj zmestili. 🙂
Hlavná expozícia múzea sa nachádza na dvoch podlažiach rozdelených do štyroch tematických celkov. V rámci individuálnej prehliadky sme sa mali možnosť oboznámiť s geologickom stavbou, faunou i flórou Západných, Vysokých a Belianskych Tatier, s históriou vývoja ochrany prírody vo Vysokých Tatrách, s činnosťou Horskej služby a súčasným výskumom na území národného parku, s históriou osídľovania územia Tatier a vplyvom ľudských aktivít na ich prírodné prostredie a hmotnou i duchovnou kultúrou ľudu z podtatranských a tatranských obcí.
Najväčším magnetom pre malých i veľkých návštevníkov sú unikátne diorámy zachytávajúce prostredie, v ktorom žijú ikonické živočíchy Tatier ako kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý či hlucháň hôrny. Medzi vystavovanými exponátmi nechýba ani žiabronôžka severská, skryto žijúci kôrovec, ktorý prežil od ľadovej doby až do dnešných čias len v jedinom tatranskom plese.
Ešte zopár magnetiek a turistických vizitiek na pamiatku a hor sa za ďalšími aktivitami. Za normálnych okolností by sme si dopriali prechádzku pestrofarebnou botanickou záhradou, no hodinky na mobile nám ako na potvoru ukazovali čas obeda. A tak sme iba letmo nakukli do čarovného sveta rastlín a pobrali sa dať si niečo lahodné pod zub.
Cestou sme ešte natrafili na historické hasičské vozidlá, ktoré sa spokojne vyhrievali na letnom slnku a o pár minút neskôr sme už sedeli v jednej z gastronomických prevádzok a čakali na objednanú stravnú jednotku. Vyprážanú pneumatiku tváriacu sa ako domáci langoš so syrom a cesnakom sme z preventívnych dôvodov zamenili za o niečo chutnejší guláš s chlebom a Colou. A hoci tá porcia nebola úplne na päť hviezdičiek, goralská muzika konečne ukončila v našom žalúdku svoj koncert. 😆
Nie každému sa však chcelo v tomto horúcom letnom dni chodiť po múzeu a následne hľadať vhodné gastronomické zariadenie. Boli aj takí, ktorí sa už zavčas rána obliekli do turistického oblečenia a vybrali sa do prírody. Niekto pešo, iný na bicykli, každý podľa svojho gusta. Asi na tom aj bude kus pravdy, lebo tatranské električky počas celého dňa vozili veľké balíky cestujúcich a na lanovku sa taktiež čakalo aj dobrého pol kilometra v rade. „Brázdim medzi osadami sem a tam. Brázdim medzi osadami sem a tam. Medzi osadami, osadami, brázdim medzi nimi sem a tam.“ 😀
Ale späť k nášmu výletu. Ešte sme sa ani poriadne nevykotúľali z obeda a už sme na železničnej stanici videli staručkú Kométu, ktorá v pravidelných intervaloch vozila návštevníkov medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. No len čo sme spravili zo dve-tri fotky, sprievodca zapískal a elegantná dáma na koľajniciach sa pobrala na odjazd. Uf, uf. Tak toto bolo naozaj o fúz. 🙂
Deň sa prehupol do druhej polovice a na nás ako na potvoru mierne doľahla únava. Presunuli sme sa teda do neďalekého parku, sadli si na jednu z voľných lavičiek a započúvali sa do svetoznámych hitov Karla Gotta a Heleny Vondráčkovej v podaní hudobnej skupiny Karel Gott revival.sk. Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, o tento koncert bol zo strany verejnosti tak veľký záujem, že voľné miesta na sedenie sa rýchlo minuli a mnoho ľudí muselo dokonca stáť. Nevadí. Hlavné je, že každý z nich dodržiaval pitný režim. Niekto s čistou vodou, iný s pivom či kofolou.
Čas plynul ako voda a tento nezabudnuteľný koncert sa pomaly chýlil k svojmu záveru. No zatiaľ čo si obyvatelia i návštevníci Tatranskej Lomnice ešte vychutnávali posledné skladby, my sme sa už voľky-nevoľky vzdialili ďalej od pódia a pustili sa do mapovania príjazdu historických vozidiel. Aj keď to ráno na prvý pohľad vyzeralo všelijako, nakoniec z toho bola poriadna pastva pre oči. Veď napokon posúďte samy.
Ešte sme ani poriadne nenafotili všetky prichádzajúce veterány a niektoré z nich už ako na potvoru štartovali svoje motory. Nikto z účastníkov ale našťastie domov neodchádzal. Po skupinkách štyroch až piatich vozidiel sa iba presunul na voľnú plochu pred pódium, aby prítomnému publiku hrdo odprezentoval svoju techniku.
Aby sme sa o jednotlivých vozidlách dozvedeli viac informácií, úlohy moderátora sa zhostil jeden z fundovaných organizátorov. Automobily i motocykle vyrobené do roku 1945 sa v pravidelnom intervale striedali „na javisku“, kde sme si ich spolu s posádkami v dobovom oblečení mohli nafotiť do najmenších detailov. Mobily, tablety a fotoaparáty cvakali čo im spúšte stíhali a niektorí diváci pri tom potichu šomrali. Áno je pravda, že vidieť nejaký zadok namiesto auta, či motocyklu nie je to pravé orechové, no na druhej strane väčšina fotiek nablýskaných veteránov sa skôr či neskôr aj tak objavila na internete. 😉 Pozor, fotím! Ale choď už s tým dokelu a nezavadzaj. 😆
Symbolickým vyvrcholením podujatia bol príjazd 78-ročnej elegantnej pani na legendárnom motocykli značky BSA, ktorá nám ochotne priblížila históriu tejto značky. Klobúk dole.
Prezentáciou historických vozidiel sme boli až natoľko zaujatí, že by sme nestihli posledný denný vlak do hlavného mesta. No aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, všetko išlo podľa plánu. Po skončení prehliadky sa nám totiž ušiel veľký rezeň s domácim chlebom a uhorkou ku ktorému sme ako druhý chod dostali chleba so šmaľcom. Dali sme si ešte veľký pohár kofoly (točená zmrzlina už nebola) a hor sa na do Starého Smokovca. Aby sme vo večerných hodinách urobili niečo aj pre naše zdravie, vybrali sme sa pešo v ústrety tatranskej prírode. Škoda len, že sme museli stihnúť nasledujúcu električku do Popradu. Inak by sme sa totiž určite doplazili až na Hrebienok. Čo už. Možno nabudúce. Tak určiteeee. 🙂
Polovica víkendu bola ešte pred nami, a tak sme namiesto čakania na nočný rýchlik radšej nasadli do osobného vlaku a presunuli sa do metropoly východného Slovenska. Nasledujúci deň sa tam totiž konali okružné jazdy historickou Karosou B 732, ktorá odviezla záujemcov na prehliadku Múzea letectva. No keďže staničná budova v Košiciach je v noci ako na potvoru zatvorená, po večernej káve sme sa vybrali na potulky uličkami centra mesta. A čo bolo ďalej, to vám rozpovieme zase nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Múzeum TANAP-u a okolitá príroda
Tatranský Oldtimer a iné historické vozidlá
Be the first to comment