BREZOVÁ POD BRADLOM – V sobotu 4. mája 2019 sa pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika konali celonárodné spomienkové slávnosti na Bradle, súčasťou ktorých bol aj sprievodný program na Košariskách i v Priepasnom. Národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. pri tejto príležitosti vypravila mimoriadny vlak z Bratislavy cez Trnavu a Jablonicu do Brezovej pod Bradlom vedený rušňom 754 069-3 „Okuliarnik“, mesto zase zabezpečilo bezplatnú autobusovú dopravu na Bradlo.
Určite nám dáte za pravdu, že pripraviť tak významné podujatie akým sú spomienkové slávnosti na Bradle, nie je jednoduché. Treba totiž komunikovať s predstaviteľmi štátu, pripraviť sprievodný program, zabezpečiť verejnú dopravu i dostatok voľných parkovacích miest. Brezová pod Bradlom sa na túto udalosť roka „pripravovala“ niekoľko mesiacov dopredu. Ako sa však neskôr ukázalo, niektoré veci mesto podcenilo.
V sobotu ráno panovala na bratislavskej hlavnej stanici pokojná atmosféra. Vonku vládlo sychravé počasie a podľa meteorológov malo dokonca počas dňa aj pršať. Skrátka nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v tento deň na Slovensku konali nejaké celonárodné spomienkové slávnosti. Akousi výnimkou bola len 6-vozňová súprava mimoriadneho vlaku do Brezovej pod Bradlom vedená rušňom 754 069-3 „Okuliarnik“ pristavená na 3. nástupišti. A hoci staničný rozhlas informoval o odchode tohto vlaku, cestujúca verejnosť oň veľký záujem nemala. Niet sa čomu čudovať. Veď ZSSK tento vlak propagovala len 2 dni pred akciou, kedy sa začal aj predaj cestovných lístkov a na železničných staniciach o tomto vlaku nič nevedeli.
Ďalší cestujúci k nám síce pristúpili na Vinohradoch, no na celkovú obsadenosť vlaku to vplyv nemalo. Predpokladali sme, že v Trnave vlak zaplnia aj ľudia z ostatných častí republiky. No opak bol pravdou. Pristúpilo len zopár cestujúcich. „V utorok som si chcel na stanici kúpiť lístok, ale nevedeli mi ho predať,“ sťažoval sa jeden starší pán. „Aj ja som sa viackrát pýtal na tento vlak a tvrdili mi, že o žiadnom vlaku do Brezovej nič nevedia,“ doplnil ďalší z cestujúcich. „Je to hanba, takto si uctiť Štefánika. Nevedia tam zabezpečiť ani poriadnu dopravu,“ pridala sa staršia pani. „Dopočul som sa, že ZSSK chcú vo väčšej miere robiť aj mimoriadne jazdy, no ani túto nevedeli poriadne spraviť,“ povedal nám jeden zo železničných nadšencov.
Počas 20-minútovej prestávky v Trnave bolo nutné posunovať s lokomotívou na opačný koniec vlaku. Zákaznícke centrum ZSSK bolo ešte zatvorené a tak sme si aspoň na informačnej tabuli overili prípoje na tento spoj. Osobný vlak z Galanty prišiel o 06:53 a regionálny rýchlik zo Žiliny o 07:15.
Pohli sme sa zo stanice. Z celkovej kapacity cca 600 miest, bolo obsadených len 110. Vo vlaku, ktorý na počesť generála Štefánika nebol ani symbolicky vyzdobený, sa cestujúci o programe celonárodnej spomienkovej slávnosti nedozvedeli. Letáčiky s kompletným programom osláv vrátane cestovného poriadku vlaku a bezplatných autobusov by ste v ňom totiž hľadali márne. A kto si program nepozrel dopredu, musel si výlet plánovať za pochodu.
Ďalšia 20-minútová prestávka nás čakala v Jablonici. Pokiaľ sa niekto rozhodol cestovať do Brezovej pod Bradlom od Kútov, musel tu na náš vlak čakať dobrú hodinu. Z jablonickej stanice sa poslucháčom Rádia Regina naživo prihlásil aj redaktor Martin Jurčo, ktorý okrem iného kritizoval slabú propagáciu a nevyužitie potenciálu vlakovej dopravy.
Ani sme sa nenazdali a z trate Trnava – Kúty sme odbočili na malebnú trať Sváka Ragana. Míňali sme železničné priecestie v Jablonici, kde motoristi s úžasom sledovali, čo za vlak sa presúva po tejto trati. Vidieť tu osobný vlak je veľkou vzácnosťou a takáto súprava hádam do Brezovej pod Bradlom určite nešla. Železničné zastávky v Jablonici i Osuskom sme prešli bez zastavenia. Cestou sme videli viacerých fotografov, ktorí dokumentovali prejazd nášho mimoriadneho vlaku. O tom, že sezónna doprava na tejto trati by určite našla uplatnenie svedčí aj fakt, že v Hradišti pod Vrátnom z vlaku vystúpilo zopár cestujúcich, ktorí sa rozhodli spraviť si výlet po okolí železnice.
Míňame železničnú vlečku Dolný Štverník a pomaly sa blížime do koncovej stanice v Brezovej pod Bradlom, na ktorej sa doslova a do písmena zastavil čas.
Pokojná stanička začala ožívať až po príchode mimoriadneho vlaku. Zatiaľ čo niektorí cestujúci rýchlo prestupovali do bezplatných autobusov do centra mesta a na Bradlo, iní sa najprv občerstvili v malom stánku na parkovisku pri staničnej budove.
Množstvo ľudí však zaujala súprava Legiovlaku zložená z vozňov poľnej pošty, těplušky, zdravotného, filmového, veliteľského, štábneho, obrneného, predajného, krajčírskeho, kováčskeho i ubytovacieho vozňa a dvoch plošinových vozňov. V každom zo 14-tich vozňov bola pre návštevníkov pripravená zaujímavá expozícia prezentujúca každodenný život a boje československých legionárov vo Francúzsku, Taliansku a v Sovietskom zväze.
Táto unikátna výstava prilákala nielen tých skôr narodených, ale aj rodiny s deťmi, ktoré sa aj vďaka nej mohli oboznámiť s dôležitou súčasťou našich dejín. Ak mal niekto v rodine predka, ktorý bol legionár, vo vlaku získal základné informácie a prítomní legionári mu pomohli s objasnením rodinnej histórie. A kto chcel, mohol tento projekt podporiť dobrovoľným finančným príspevkom, či kúpou suvenírov.
Po prehliadke Legiovlaku, z ktorého sa poslucháčom rádia Regina naživo prihlásil aj redaktor Martin Jurčo, sme rozmýšľali ako ďalej. Bezplatný autobus išiel až cca za 20 minút a tak sme sa do centra mesta vybrali pešo. Na Námestí generála Milana Rastislava Štefánika medzitým prebiehal slávnostný nástup jednotiek ozbrojených síl SR spojený s udeľovaním ocenení, ktorému predchádzalo vystúpenie Matice slovenskej v Národnom dome Štefánikovom.
Po krátkom zastavení na námestí sme mali v pláne presunúť sa na sprievodný program v obci Košariská. Najbližší autobusový spoj však išiel až o 12:49 a posilový autobus z mesta tam aj napriek nášmu upozorneniu zabezpečený nebol. A tak nám neostávalo nič iné, ako sa spolu s ďalšími návštevníkmi vybrať do tejto obce pešo. Chceli sme sa zapojiť do fakľového sprievodu na Mohylu symbolizujúceho životnú púť Štefánika, no vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nám to žiaľ nepodarilo.
Obed v miestnej reštaurácii sme pre nedostatok času zavrhli a pokračovali sme ďalej na Bradlo. Počas celej cesty sme stretávali množstvo automobilov i zájazdových autobusov smerujúce na niektoré zo záchytných parkovísk. Asfaltovú cestu neskôr vystriedala lesná cesta, ktorá neraz preverila naše topánky. Ľudí tu bolo ako na prvomájovom sprievode 😀 , no aj napriek tomu sme prišli na Mohylu včas.
Nie všetci návštevníci však mali také šťastie ako my. Podľa našich informácií odišli posledné autobusy z námestia úplne preplnené a veľké množstvo ľudí sa do nich už nedostalo. Tím, ktorým zdravotný stav neumožňoval peší presun na Bradlo teda neostávalo nič iné, ako si oficiálny program pozrieť na veľkoplošnej obrazovke na námestí.
S úderom 13-tej hodiny sa začala oficiálna časť spomienkových slávností, ktorú moderovali Janet Štefánková a Ľubomír Bajaník a naživo ju vysielala verejnoprávna RTVS. Okrem tisícok ľudí z celého Slovenska si generála Milana Rastislava Štefánika prišli uctiť aj vojnoví veteráni, najvyšší ústavní činitelia – prezident Andrej Kiska, predseda parlamentu Andrej Danko, premiér Peter Pellegrini a predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan. Prítomní bol aj viacerí poslanci NR SR aj Európskeho parlamentu, ako aj členovia vlády. Ministerku armád Francúzskej republiky Florence Parly sprevádzali ministri obrany Slovenskej a Českej republiky Peter Gajdoš a Lubomir Metnar. Spomienkový veniec položili aj veľvyslanci Talianska a Ruskej federácie. Za mesto Brezová pod Bradlom sa spomienkových slávností zúčastnil primátor mesta Mgr. Jaroslav Ciran. Všetci rečníci obrátili pozornosť k Štefánikovmu odkazu, hovorili o jeho všestrannosti a zdôrazňovali politický a diplomatický rozmer jeho práce.
Našej redakcii neprislúcha právo hodnotiť vystúpenia jednotlivých predstaviteľov štátu i mesta. Za zmienku ale stojí fakt, že zatiaľ čo primátor Brezovej pod Bradlom privítal najvyšších ústavných činiteľov, prezident Slovenskej republiky pozdravil obyvateľov Košarísk a Myjavčanov a podľa moderátorky RTVS bol hostiteľom spomienkových slávností predseda vlády Peter Pellegrini.
Majestátnu vzdušnú poctu generálovi vzdali aj stíhacie a dopravné stroje v zostave leteckých síl Slovenska, Česka, Francúzska a Talianska. Prvú formáciu viedlo slovenské letectvo symbolicky strojom talianskej výroby C-27 Spartan spolu so stíhačkou Eurofighter Typhoon talianskeho letectva. Nasledovalo trio stíhacích lietadiel Mirage 2000, ktoré do pietnej zostavy nominovalo Francúzsko. Svoje miesto v ďalšej formácii mali zástupcovia Českej republiky s dopravným lietadlom C-295 CASA v sprievode dvoch stíhacích strojov Aero L-159 Alca a záver leteckej piety patril trojici stíhačiek typu MiG 29 zo Slovenska.
Po skončení oficiálneho programu sme sa presunuli späť do Brezovej pod Bradlom. Aby sme sa nemuseli tlačiť v preplnenom autobuse, rozhodli sme sa ísť do mesta pešo. Cestou sme sa ešte zastavili v stánku so suvenírmi, kde boli v ponuke rôzne hrnčeky, mapy, pohľadnice, tričká, magnetky i drobné občerstvenie.
Na Námestí generála Milana Rastislava Štefánika o 16:30 vystúpila folklórna skupina Brezová, ako aj Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu pod vedením Miroslava Dudíka.
Veľkým magnetom pre zberateľov však bola inaugurácia poštovej známky Československé légie a Milan Rastislav Štefánik. Nechýbalo však ani predstavenie komiksu Milan Rastislav Štefánik a vystúpenie speváčky Jany Kirschner.
V stánkoch na námestí si bolo možné kúpiť alkoholické i nealkoholické nápoje, cigánsku, Hot-dog, hranolky, zemiakové placky, cukrovú vatu, či pukance. Kto si však chcel dať nejaký teplý obed, ostal nemilo prekvapený. V meste nebola otvorená žiadna reštaurácia a kto si nekúpil niečo v stánku, musel si vystačiť z balenej bagety na benzínovej pumpe.
V stánku spoločnosti Milana Rastislava Štefánika boli zase v ponuke suveníry spojené so Štefánikom. Okrem kalendárov, hrnčekov či tričiek bol v ponuke aj spomínaný komix a najkrajšie myšlienky generála Štefánika.
V ponuke boli aj špeciálne eurobankovky s nulovou hodnotou vydané na podporu cestovného ruchu, na ktoré sa počas celého dňa čakalo v dlhých radoch ako za socializmu na exotické ovocie. 😀
Hoci popoludní sa na chvíľu vyčasilo, neskôr sa opäť zamračilo a začalo mrholiť. Presunuli sme sa teda do Múzea Dušana Samuela Jurkoviča, v ktorom sa návštevníci mohli dozvedieť viac nielen o tomto významnom architektovi, ale aj o generálovi Štefánikovi, Mohyle na Bradle, či stručnej histórii mesta.
Keďže posledný kyvadlový autobus prišiel na stanicu už 73 minút pred odchodom vlaku, neostávalo nám už nič iné, ako sa na železničnú stanicu presunúť pešo. Cestou sme stretli aj viacero rodín s deťmi, na ktorých už bolo badať od toľkého chodenia únavu.
Tí čo prišli na stanicu skôr, mohli si ešte pozrieť spomínaný Legiovlak, ktorý bol na stanici až do nedele 5. mája. Obyvatelia mesta, ktorí počas dňa na stanicu zavítali však boli sklamaní z toho, že hoci mimoriadny osobný vlak do Brezovej prišiel, oni sa s ním odviezť nemôžu. Mesto ani Železničná spoločnosť Slovensko totiž s kyvadlovou jazdou do Jablonice a späť vôbec neuvažovali. A to aj napriek tomu, že by ju nevyužili len miestni obyvatelia, ale aj návštevníci a turisti, ktorí prišli do mesta neskôr a odchádzali skôr.
Tri minúty po 19-tej hodine sa vydávame na spiatočnú cestu do Bratislavy. Vo vlaku bolo cca 80 cestujúcich, ktorí sa plní pozitívnych i negatívnych zážitkov vracali späť do svojich domovov. No zatiaľ čo v Brezovej pod Bradlom bol nástup a výstup možný z prvých 4 vozňov, v Hradišti pod Vrátnom bol vzhľadom na dĺžku nástupišťa možný výstup a nástup len z prvých dvoch vozňov.
Zastavovanie nášho vlaku bolo rovnaké ako v smere na Brezovú. Zaujímavosťou je, že hoci v ňom bolo dostatok voľných miest, ľudia smerujúci do hlavného mesta doň v Trnave nemohli nastúpiť. Aj napriek tomu, že v Brezovej pod Bradlom bol problém so stravovaním, reštauračný vozeň vo vlaku radený nebol. V mimoriadnom rýchliku, ktorý bol v systémoch ŽSR označený ako osobný vlak, si tak cestujúci museli vystačiť so svojimi zásobami.
Celonárodné spomienkové slávnosti na Bradle boli nepochybne jednou z najväčších udalostí roka. A hoci nie všetko bolo 100% pripravené, obrovský záujem verejnosti ukázal, že Milan Rastislav Štefánik patrí medzi naše najväčšie osobnosti 20. storočia. V júli budúceho roka si v rodnej obci Košariská pripomenú 140. výročie od jeho narodenia. Či sa však na podobné akcie bude dať dostať turistickými vlakmi z Jablonice do Brezovej pod Bradlom, ešte stále nie je známe.
Text: Jaroslav Filo a Peter Vodička
Foto: Peter Vodička, Jaroslav Filo, Matúš Vávrek a Martin Jurčo
Be the first to comment