KOŠICE – Symbolické obnovenie trolejbusovej dopravy, jazdy historických vozidiel, či výlet parným vlakom v Čermeľskom údolí. Aj taký bol Košický trolejbusový deň, ktorý sa uskutočnil v sobotu 22. júna 2019.
Prvé úvahy o zavedení trolejbusovej dopravy pochádzajú ešte z 50. rokov minulého storočia v súvislosti s výstavbou Východoslovenských železiarní. Reálne sa ale o trolejbusoch začalo hovoriť až v roku 1982, kedy bola Dopravoprojektom Bratislava vypracovaná Koncepcia rozvoja MHD v SÚ Košice. Jeho zadávateľom bol Dopravný podnik mesta Košíc, n. p., ktorý do návrhu požadoval aj zapracovanie variantu zavedenia trolejbusovej trakcie. Zároveň sa vypracoval aj Generálny dopravný plán SÚ Košice, ktorý bol ešte v tom istom roku schválený.
Spracované a schválené materiály sa stali podkladom pre spracovanie Investičného zámeru trolejbusovej trate Sídlisko Dargovských hrdinov – Sídlisko KVP v Košiciach, ktorý spracoval Útvar dopravného inžinierstva mesta Košíc v máji 1982. Košickí dopravní inžinieri okrem nich vychádzali aj z územnoplánovacích dokumentácií sídlisk Dargovských hrdinov a KVP, rôznych dopravných prieskumov z rokov 1981 a 1982, ako aj z vykonávacích projektov stavieb trolejbusovej dopravy v Prešove. Predmetom návrhu investičného zámeru bolo spojenie dvoch nových sídlisk lokalizovaných v členitom svahu a opačných koncoch aglomerácie vo východo-západnom profile.
Pre výstavbu trolejbusovej trate bolo na východnej strane mesta určené v tom čase dokončované sídlisko Dargovských hrdinov a na západnej strane rozostavané sídlisko Košického vládneho programu a priľahlá mestská časť Myslava. Tieto trasy boli vedené v dotyku s centrálnou mestskou zónou, kde bolo na niekoľkých uliciach plánované zriadenie pešej zóny s absolútne vylúčenou automobilovou dopravou.
Dňa 27. septembra 1993 bola o 13:00 slávnostne otvorená trolejbusová doprava v meste. Do prevádzky sa uviedla trať o dĺžke 5 900 m a napájacím napätím 750 V, na ktorej začala jazdiť linka č. 70 na trase Lingov – Hlinkova – Dom kultúry VSŽ (dnes Mlynská bašta) s vozidlami Škoda 15 Tr 10/7. Zázemie pre trolejbusy bolo vybudované v rámci jestvujúcej garáže Hornádska, konkrétne hala s údržbovou základňou, odstavná plocha vedľa haly a meniareň.
V ďalších rokoch sa trolejbusová doprava postupne rozširovala (1995: Dom kultúry VSŽ – Námestie osloboditeľov, 1998 a 1999: Námestie osloboditeľov – Magistrát mesta Košice – Sídlisko KVP, Lechkého /dnes KVP, Kláštor/ a Sídlisko KVP, most – Myslava, Grunt). Počas pravidelnej prevádzky premávali trolejbusy nie len na linke č. 70 (zrušená od 1. apríla 2005), ale aj na linkách č. 71 (Lingov – Námestie osloboditeľov od 6. decembra 1995; od 19. októbra 1998 predĺžená až na Sídlisko KVP, Kláštor), 72 (Lingov – Námestie osloboditeľov – Myslava, Grunt od 7. mája 1999) a 73 (Námestie osloboditeľov – Magistrát mesta Košice – KVP, kláštor od 2. augusta 2008) a nočnej N71 (od 16. októbra 2007). Pre úplnosť ešte spomenieme, že od 2. decembra 2000 do 1. marca 2006 boli na linke č. 71 zavedené nočné spoje, ktoré premávali v dňoch pracovného pokoja v hodinovom intervale od 00:00 do 04:00. Okrem vozidiel Škoda 15 Tr sa v uliciach mesta objavili aj trolejbusy Škoda 14 a 15 TrM. Trolejbusová sieť však stále nie je dokončená. Plánovala sa výstavba trate z Námestia Maratónu mieru cez Vojenskú na sídlisko KVP i trolejová spojka na železničnú stanicu.
V rokoch 2007 a 2012 sa otvorene hovorilo o zrušení trolejbusovej dopravy, ale pre nesúhlas verejnosti sa od tohto zámeru upustilo. Od roku 2013 sa však na niektorých poradiach denných liniek začali objavovať nízkopodlažné autobusy a o niečo neskôr už trolejbusy premávali iba v pracovných dňoch. Klincom do rakvy sa stala až modernizácia električkovej trate na Štúrovej ulici, pre ktorú bola úplne uzavretá aj priľahlá cestná komunikácia. Trolejbusy sa v pravidelnej premávke posledný krát objavili 30. januára 2015.
Od tohto dátumu „z prevádzkových dôvodov nepremávali“, respektíve boli vedené ako „dočasne odstavené“. Dopomohla tomu aj politika bývalého primátora Richarda Rašiho (Smer-SD), ktorý namiesto sľubovaného rozvoja trolejbusovej dopravy spolu s mestským zastupiteľstvom a vedením dopravného podniku presadil jej nahradenie autobusmi a elektrobusmi. Symbolicky návrat trolejbusov do ulíc mesta prišiel až 10. marca tohto roku v súvislosti s projektom Dobrého trolejbusu. Voz 14 TrM #2003 premáva každú nedeľu od 13:00 do 17:00 v hodinovom intervale na linke č. 70 Lingov – Námestie osloboditeľov a späť.
Aj keď má súčasné vedenie mesta záujem o návrat trolejbusovej dopravy do ulíc mesta, jeden trolejbus do výpravy nestačí. A hoci sa v dielňach dopravného podniku zrenovoval aj kĺbový trolejbus Škoda 15 Tr #1001, dve vozidlá vo výprave sú žalostne málo. Pomocnú ruku vedeniu mesta podal magazín Československý Dopravák, ktorý Košiciam za symbolické 1,- € dlhodobo prenajal trolejbus Škoda 15 Tr #1000. Toto vozidlo bolo pôvodne odkúpené z Chomutova kvôli rozlúčke s trolejbusmi Škoda 14 Tr v Opave (9. a 10.11.2018). Po nej už ale pre neho nebolo využitie a jednou z možností bol aj jeho predaj na náhradné diely. Zmena nastala až po komunálnych voľbách, keď sa nové vedenie Košíc rozhodlo vrátiť trolejbusy do ulíc mesta. Keďže sa na oprave vozidla podieľali dobrovoľníci z celého Česka a Slovenska, projekt dostal symbolický názov Československý trolejbus. Dobrovoľníci, ktorí na vozidle odpracovali viac ako 600 hodín, väčšinou cez víkendy a večery niekedy aj 22 hodín denne, ho natreli do historického červeno-krémového náteru a dostal aj pôvodný erb mesta Košice. Trolejbus bol do metropoly východného Slovenska privezený v sobotu 1. júna 2019, aby sa v závere mesiaca oficiálne predstavil verejnosti.
Ale poďme pekne po poriadku. V sobotu 22. júna 2019 bolo na hlavnej železničnej stanici v Košiciach rušnejšie ako inokedy. Z nočných rýchlikov Zemplín a Poľana, i z prvých ranných vlakov vystupovalo viacero rodín s deťmi i dopravných nadšencov, aby sa zúčastnili na niektorej z dopravných akcií, ktoré sa v tento deň konali na Východnom Slovensku. Prvým námetom na výlet bola jazda nostalgickým vlakom vedeným parnou lokomotívou 431.032 “Ventilovka” do Hanušoviec nad Topľou, ktorý zorganizovali nadšenci z občianskeho združenia Detská železnica Košice. Okrem motorového vozňa M 152.0450 sa po prvý krát predstavili zrekonštruované vozne BC 51 56 59 80 233-1 (lôžkový) a Ce 3-3542.
Požiarny vlak s cisternovým vozňom RH 10472 a prívesným vozňom Baafx 95 56 4 011 624-4 bol vedený motorovým rušňom 720.039-7. Okrem unikátnych Hanušovských viaduktov mohli účastníci akcie zavítať do jedinečného Archeoparku a nahliadnuť do života ľudí v dávnej minulosti a pozrieť si skutočnú tavbu skla na peci z 9. storočia. Nemenej atraktívna však bola aj prehliadka tunajšieho barokového kaštieľa a stredovekého kostola s tajomnou symbolikou a sakrálnym podkladom. Súčasťou akcie bola aj kyvadlová jazda do Čierneho nad Topľou a späť i predaj upomienkových predmetov.
Ďalšou možnosťou bola jazda Gemerským expresom 812 + 012 do Muráňa a Slavošoviec, ktorý v tento deň ukončil svoju tohtoročnú premávku. Je však na škodu veci, že počas letných prázdnin už premávať nebude. Nahradí ho totiž Ľadový expres do Dobšinskej ľadovej jaskyne.
No zatiaľ čo niektorí ľudia spoznávali krásy východného Slovenska, iní ostali priamo v metropole východu, aby sa aspoň jeden deň v roku mohli odviezť všetkými prevádzkyschopnými trolejbusmi. Vozidlá 14 TrM #2003 a 15 Tr #1000 a #1001 premávali v 30-minútovom intervale po trase pôvodnej linky č. 70 z Lingova na Námestie osloboditeľov a späť, pričom obojsmerne zachádzali do vozovne na Hornádskej ulici. Tu bolo možné absolvovať prehliadku areálu pod vedením ľudí z Československého Dopraváku, alebo prestúpiť do historických autobusov smerujúcich na Čermeľ. Kto by však vo vozovni očakával nejaké chuťovky, mýlil sa. Okrem autobusov, ktoré pravidelne zasahujú do každodennej premávky a podobajú sa na seba ako vajce vajcu, tam nič zaujímavé nebolo. Jedinou výnimkou bol iba retrobus čakajúci na svoj odchod.
Dopoludnia spočiatku jazdili trolejbusy poloprázdne, popoludní sa už situácia výrazne zmenila. Radosť zo symbolického návratu trolejbusovej trakcie pri tom nemali len dopravní nadšenci, ale aj rodiny s deťmi i samotní vodiči. Ak videli niekoho s fotoaparátom v ruke, pokojne počkali, kým si spraví fotku a potom sa pohli zo zastávky. Ak si chcel niekto z cestujúcich vo vozidle spraviť na danej zastávke spraviť fotku, oznámil to vodičovi a voz na neho pekne počkal. Na vozoch 15 Tr sa síce počas dňa objavili menšie technické problémy, všetky vozy vydržali v premávke až do skončenia akcie.
Kto sa už nasýtil trolejbusov, mohol nasadnúť do niektorého z historických autobusov a spraviť si malý výlet za detskou železnicou v Čermeľskom údolí. Na mimoriadnu linku „A“ boli nasadené vozy Škoda 706 RTO CAR, Karosa ŠD 11, či legendárny Ikarus 280.08A #4082, ktorý sa teší veľkej obľube verejnosti. Niet sa čo čudovať. Veď v rokoch 1975 – 1990 do Košíc bolo dodaných až 102 takýchto autobusov, ktoré premávali aj na linkách z nových sídlisk do železiarní. Okrem tohto typu sa zakúpilo aj 25 Ikarusov 280.10 v linkovom prevedení a 17 modernejších Ikarusov 280.87, ktoré boli dodané pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, vďaka čomu dostali prezývku „Pápežáky“.
Aby sa s legendárnymi retrobusmi mohlo odviezť čo najviac cestujúcich, bol na tejto príležitostnej linke zavedený 20-minútový interval. V praxi to teda znamenalo, že nie každý spoj priamo nadväzoval na železničku. Prípoj k prvému a poslednému vláčiku však paradoxne nebol zabezpečený vôbec.
Košická detská historická železnica sa každoročne teší veľkému záujmu verejnosti. Nie je to však len kvôli jazde vlakom, ale aj nadväznou ponukou služieb pre cestujúcich. Nuž a inak tomu nebolo ani 3. júnovú sobotu. Kto prišiel s historickým autobusom na údolnú stanicu v Čermeli v dostatočnom predstihu, mohol si čakanie na vlak spríjemniť nákupom rôznych suvenírov s motívom železničky (knihy, magnetky, pohľadnice, výpravky, kúpeľné oblátky a podobne), alebo si v susednom stánku vybrať z bohatej ponuky občerstvenia.
Staničný rozhlas v pravidelných intervaloch informoval o odchodoch vlakov, histórii železničky i bezpečnostných pokynoch pre cestujúcich. A kto chcel, mohol sa povoziť na drezine s ručným pohonom.
No nepochybne najväčším zážitkom bola jazda parným vlakom s otvorenými vozňami vedeným rušňom U 29.101 “Krutwig“. Stačilo si iba vybrať vhodné miesto na sedenie a kochať sa malebnou prírodou Čermeľského údolia.
Počas 20-minútovej jazdy sme zastavili v stanici Vpred, na ktorej sa vďaka dobrovoľníkom z detskej železnice v tomto roku obnovila výhybňa. Príjemná sprievodkyňa predávala cestovné lístky, ktoré následne kontrolovali malí sprievodcovia. Každý, kto sa v tento deň preukázal s pamätným lístkom z retrobusu, cestoval za zľavnené spiatočné cestovné. A kto si upomienkové predmety nezakúpil na stanici, mohol tak urobiť aj počas jazdy vlakom.
Po príchode na Alpinku, bolo potrebné vykonať obeh rušňa na opačný koniec súpravy. Po vystúpení z vlaku sa cestujúci mohli občerstviť v neďalekých zariadeniach, alebo si spraviť výlet po niektorej z turistických trás. Tí, čo ostali iba na stanici, mohli obdivovať predné čelá z vyradených „Okuliarnikov“, dobové návestidlá, či pamätník „Miskolc“ v podobe motorového rušňa T 211 s cisternovým vozňom.
Z malebnej železničky sa ale vráťme späť do mesta. Historické autobusy zastavovali na všetkých nácestných zastávkach na trase vrátane zastávky Havlíčkova. Práve tu bol totiž zabezpečený prestup na mimoriadnu električkovú linku E1, na ktorej sa okrem vozidiel Pragoimex Vario LF #701 “Veronika” a Vario LF2 plus (dispozičná záloha) predstavili aj historické vozidlá ČKD TATRA T1 #203 a ČKD TATRA T2 #212. No hoci sú obe električky zvonku pekne zrekonštruované, pôvodný interiér by ste v nich hľadali márne. Mnoho Košičanov tak bolo milo prekvapených, keď zistili, že pôvodne tieto vozidlá vyzerali inak.
Električky typu T1 začali v meste jazdiť od roku 1956, ale z dôvodu nedostatočnej údržby boli už o 10 rokov odstavené z premávky. Voz #203 bol spolu s ďalšími električkami tohto typu predaný do Ostravy, kde mal slúžiť na náhradné diely. Nakoniec bol ale opravený a slúžil ako náhrada za vyhorenú električku T2 #683, po ktorej prevzal aj evidenčné číslo. V roku 1983 sa vrátil do Košíc a po prvotnej oprave bol vystavený na pamätníku pred električkovou vozovňou. Až po ďalšej oprave sa električka vrátila späť do premávky.
V rokoch 1958 – 1990 premávalo v Košiciach až 31 električiek tohto typu ČKD TATRA T2. Pre budúce generácie mal byť pôvodne zachovaný voz #234, no z dôvodu neustáleho ničenia a vykrádania sa stal neopraviteľný a v roku 2004 bol nakoniec zošrotovaný. Do zbierky historických vozidiel bola zaradená električka #212 z roku 1960, ktorá pod číslom 619 slúžila ostravskému dopravnému podniku.
Zo Staničného námestia zase premávala mimoriadna linka E2 s vozidlami KT8D5 #501 (pre technické problémy neskôr premával vozeň #508) a ČKD TATRA T6 #616. Obe príležitostné linky vozili cestujúcich do vozovne na Bardejovskej ulici, kde si bolo možné na dvore podniku pozrieť „trolejbusový cintorín“.
Na organizovanej prehliadke vedenej hovorcom Československého Dopraváku a naším spolupracovníkom Martinom Žarnovickým sa ľudia mohli dozvedieť nie len o histórii trolejbusovej dopravy v meste, ale aj o trolejbuse 15 TrM #1019, na ktorom sa začala vykonávať generálna oprava, no z dôvodu ukončenia prevádzky trolejbusov sa nikdy nedokončila.
Okrem tohto vozidla tu bolo možné vzhliadnuť aj trolejbusy 15 Tr #1004, #1005, #1006, 1010, #1011, #1012, #1013, #1015 a 15 TrM #1020. Tri z nich, ktoré boli v najlepšom stave, si návštevníci mohli pozrieť aj zvnútra. Naskytol sa im však pomerne smutný pohľad na chátrajúce vozy. Zhrdzavený interiér, poškodená podlaha, popraskané sedadlá, demontované označovače cestovných lístkov… Skrátka zub času a parkovanie pod holým nebom urobili svoje. Len zopár vozidiel malo to šťastie, že sa ich podarilo odpredať na Ukrajinu.
Obnovu trolejbusovej dopravy mal vo volebnom programe súčasný primátor Jaroslav Polaček (nezávislý), ktorý ako jedno z možných riešení vidí nákup ojazdených vozidiel zo západnej Európy. Rušenie trolejbusovej trakcie kritizoval aj bývalý riaditeľ DPMK Igor Reiprich, ktorý stál pri jej zrode. „Bola to fatálna chyba. Aj Praha sa vrátila k tomuto druhu dopravy. Fandím v tomto smere Polačekovi, aj keď aj iní primátori už sľúbili, že ju obnovia a neurobili to.“
Hoci sa v areáli vozovne nachádzali aj ďalšie historické električky, ktoré v súčasnosti nie sú v prevádzkyschopnom stave, ostali ukryté pred zrakmi návštevníkov. A pri tom by stačilo tak málo. Vystaviť pred halou aspoň tie z nich, ktoré sú vo vystavovateľnom stave. Nuž, ale čo možno očakávať od vedenia dopravného podniku, ktoré sa podľa našich informácií snažilo celú akciu bojkotovať.
Po skončení hlavnej časti akcie si dopravní nadšenci mohli spraviť individuálny program. Okrem prehliadky centra mesta s Dómom svätej Alžbety sa bolo možné previezť aj po rýchlodráhe do U. S. Steelu, ktorej provizórna prevádzka sa začala v novembri 1964, alebo si nafotiť mimoriadny parný vlak, ktorý sa vracal z celodenného výletu v Hanušovciach nad Topľou.
Vyvrcholením akcie bola nočná fotojazda s trolejbusom Škoda 15 Tr #1001 z vozovne na Hornádskej ulici cez Lingov a Námestie osloboditeľov späť na do vozovne. A hoci organizátori pôvodne uvažovali aj s vypravením vozidla #1000, dopravný podnik sa nakoniec rozhodol inak. No aj napriek tomu si nadšenci trolejbusovej trakcie mohli nafotiť aspoň jeden trolejbus na viacerých zaujímavých miestach na trase. A bolo iba na nich, či sa zúčastnia na celej jazde, alebo vystúpia na niektorej zastávke.
Košický trolejbusový deň je teda definitívne za nami. No aj keď bol pre dopravných nadšencov veľkým lákadlom, jeho organizácia mala viacero nedostatkov. Na zastávkach i vozidlách mestskej dopravy by ste plagáty na akciu hľadali márne. Ako sme sa však neskôr dozvedeli, na niekoľkých vozidlách bol plagát predsa len vylepený. Za nie najlepšie považujeme aj skoré ukončenie premávky historických vozidiel. Hoci v tomto ročnom období je dlho svetlo, premávka retro vozidiel bola ukončená už okolo 17:00. V neposlednom rade môžeme spomenúť aj absenciu upomienkových predmetov, o ktoré by bol zo strany verejnosti určite veľký záujem. Jedinou spomienkou na túto akciu sú tak vlastné zážitky a fotky v mobile, či fotoaparáte.
Metropola východného Slovenska má vďaka Československému Dopraváku už 3 prevádzkyschopné trolejbusy. A hoci sa už dlhšiu dobu hovorí o ich nasadení na linku č. 71 kde by zatiaľ jazdili ako turistická atrakcia, presný termín ich nasadenia do pravidelnej premávky je zatiaľ neznámy. Jedinou možnosťou na jazdu s trolejbusom je tak aj naďalej iba nedeľný Dobrý trolejbus. Jedného dňa sa však možno dočkáme aj plnohodnotného obnovenia trolejbusovej dopravy.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Fero, Furčan (trolejbusy v pravidelnej prevádzke) a Jaroslav Filo, Peter Greguš, Peter Vodička, Richard Šimulčík a Vladislav Pastucha (Košický trolejbusový deň)
(autor príslušnej fotky z akcie Košický trolejbusový deň je uvedený priamo v jej názve)
Košické trolejbusy v pravidelnej premávke
Trolejbusový deň v Košiciach
Be the first to comment