KOŠICE – Okružné jazdy historickou Karosou B 732, prehliadka múzea letectva, či jazdy parným, alebo motorovým vlakom na detskej železnici v Čermeľskom údolí. Druhá prázdninová nedeľa bola v metropole východu bohatá na dopravné zaujímavosti. Stačilo si len vybrať.
Ako sme už v predchádzajúcej reportáži spomínali, sobotný deň sme strávili mapovaním Tatranského Oldtimera, populárneho zrazu historických vozidiel v Tatranskej Lomnici. A keďže sme chceli byť na tomto podujatí takpovediac až do odjazdu posledného účastníka a polovica víkendu bola ešte pred nami, rozhodli sme sa spojiť príjemné s užitočným a vybrali sa mapovať ďalšie východoslovenské podujatie.
Do metropoly východného Slovenska sme osobným vlakom, v ktorom si bolo možné oddýchnuť a dobiť potrebnú techniku, dorazili včas. Po nájdení toho správneho podchodu sme sa následne presunuli do predajne občerstvenia, v ktorej sme si okrem kávy dopriali aj niečo ľahké pod zub. S prázdnym žalúdkom sa totiž oddychovať nedá. Alebo áno? Čo čert nechcel, staničnú budovu ako na potvoru po polnoci zatvárali a tak sme sa chtiac-nechtiac museli presunúť do nočných ulíc. Prechádzka historickým centrom bola pri tom veľmi zaujímavá. Z jedného podniku sa v pravidelnom taktovom intervale ozývalo staré známe tuc-tuc-tuc-tuc, alebo ak chcete rovnaká a monotónna melódia, ktorá sa v nekonečnom časovom intervale opakovala až do záverečnej. Nie, že by sme chceli niekoho uraziť, ale na toto môžu tancovať akurát tí, ktorí dostali od pána Boha hudobný hluch. 😆 Alebo že by si pred vstupom do prevádzky dali poriadnu dávku Diazepanu? 😆 O niečo ďalej nás zaujali mladé slečny v polorozopnutej blúzke a štekloch na nohách, ktoré sa v mierne unavenom stave so slovami Mama ja už som dospelá potácali niekam do neznáma. Komický bol aj unavený spoluobčan, ktorý sa postavil uprostred pešej zóny a riadil dopravu, ako aj istý mladý muž, ktorý s mobilom v ruke prešiel popri nás a nechal nás pozdravovať od svojich kamarátok. Nuž tak toto nevymyslíš, to sú nočné Košice. 😛
A keďže sa pri Dóme svätej Alžbety v noci nič zaujímavé nedialo, posedeli sme si na čerstvom vzduchu a vrátili sa späť na železničnú stanicu. Po menšom odpočinku v čakárni pre cestujúcich prerušenom policajným orgánom a rannou kávou s drobným občerstvením sme sa pomaly vybrali na miesto určenia. Holá-holá, veteránska akcia nás volá. 😀
No hoci sme na Námestie osloboditeľov dorazili s dostatočným časovým predstihom, reálne hrozilo, že na prehliadku múzea letectva nachadzajúceho sa na samotnom okraji mesta budeme musieť ísť pešibusom. Našťastie sme ale v hodine dvanástej našli tú správnu zastávku a urýchlene nastúpili do hranatého autobusu. Po krátkej dokumentačnej fotke a zvítaní sa s vodičom sme rýchlo zaujali svoje miesta a zážitková jazda za leteckou históriou sa mohla začať. Škoda len, že na prvej jazde bol retrotobus takmer prázdny. Ale stým už asi nič nenarobíme.
Ani sme sa nenazdali a boli sme v areáli múzea. Zatiaľ čo šofér autobusu riešil s personálom múzea zopár organizačných vecí, my sme si rozvrhli prehliadku tejto zaujímavej kultúrnej inštitúcie tvorenej expozíciou cestnej a leteckej dopravy.
Skôr ako by niekto povedal švec, zmyzli sme v dvoch halách venovaných cestnej doprave, v ktorých môžete obdivovať celkovo 30 historických osobných i nákladných automobilov, 8 motocyklov a početnú zbierku dobových bicyklov. Väčšina z týchto exponátov je v pojazdnom stave a zúčastňuje sa na rôznych veteránskych podujatiach. Zo vzácnejších vozidiel sa tu prezentuje polocabrio TATRA 57 z roku 1932, Praga Picollo z roku 1934, JAWA Minor Roadster, raritný CITRÖEN z roku 1939, 6 valcový CHEVROLET z roku 1940, Opel Kapitan z roku 1950 (jediný pojazdný na Slovensku), predvojnová ČZ JAWA – pérák a ďalšie.
V rámci prehliadky vás určite zaujme aj dioráma približujúca dobovo-nostalgický pohľad do opravárenskej garáže s autodielňou z 50-tych rokov minulého storočia, s typickým „varštatom“ vybaveným starým servisným náradím používaným pri konštrukcii a oprave motorových vozidiel. Druhá dioráma s dobovým bojovým vozidlom a historickými uniformami zo 60-tych rokov minulého storočia približuje vojenské prostredie pri nácviku bojovej akcie. Zberateľskou raritou je vzácna kolekcia prilieb z I. a II. svetovej vojny a zbierka plynových masiek.
Dobovú atmosféru dotvárajú rôzne exponáty zo zbierok Slovenského technického múzea približujúce dané historické obdobie. Škoda len, že z priestorových dôvodov nie sú ideálne podmienky na dokumentáciu vybraných exponátov a jednotlivé vozidlá nie sú zoradené podľa vývojového obdobia tak ako je tomu v sesterskom múzeu v Bratislave.
Najväčším lákadlom pre návštevníkov múzea je nepochybne rozľahlá vonkajšia i vnútorná expozícia, ktorá na ploche 7100 m² dokumentujúce počiatky letectva do roku 1945, vývoj letectva a leteckej techniky po 2. svetovej vojne, galériu lietadiel, leteckú prístrojovú techniku a leteckú konštrukciu. V múzeu sa nachádza až 500 unikátnych exponátov a ich prehliadka vám zaberie aj dobré dve hodiny.
V krytej hale je umiestnených vyše dvadsať exponátov vzácnych historických leteckých piestových, radových, hviezdicových, vzduchom a vodou chladených motorov z rokov 1915 – 1945 vyrábaných pred prvou svetovou vojnou až po koniec druhej svetovej vojny v Rusku, Rakúsko-Uhorsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a Československu. Modely a repliky lietadiel Blériot XI francúzskeho konštruktéra Louisa Blériota, ktoré rýchlosťou 64 km/h, vo výške 76 metrov po niekoľkých pokusoch za 37 minút preletelo prvýkrát „English Channel“, Deperdussin, Demoiselle, Spad-7, dvojplošníkov Avia BH-11 a Avia B-534 v mierke 1:1 vo farbách československého letectva a leteckej jednotky umiestnenej v Spišskej Novej Vsi, zreštaurovaný Messerschmitt Bf 109 G14/AS výrobného čísla 784993 a pilotná kabína Messerschmittu 110, ktorá je z veľkej časti osadená pôvodnými prístrojmi dokumentujú cestu vývoja konštrukcie lietadiel, oblasť aerodynamiky a mechaniky letu.
Bohato ilustrované zdokumentovanie histórie lietania pokračuje prvým uskutočneným letom človeka, ktorý sa uskutočnil 21. novembra 1783. V areáli múzea môžeme obdivovať aj stíhací dvojplošník Spad S.XIII. francúzskeho konštruktéra a priekopníka letectva Louisa Béchereaua, samonosný dolnoplošník s celokovovým krídlom Z-37 „Čmeliak“, lietadlo Caproni CA-33, niekdajší vládny špeciál JAK-40, vojenské lietadlá L-39, Mirage III RS (Švajčiarsko), Mirage IIIE (Francúzsko), Lockheed F-104S Startfighter (Taliansko), Northrop NF-5FA (Grécko), Mc Donell Douglas F-4F Phantom (Nemecko), stredoplošník Saab J-35 Draken (Rakúsko), Saab J 37 Viggen (Švédsko), SU-15MT (Ukrajina), Nanchang Q-5 (Čína), Polikarpov PO-2 (U-2) „Kukuruznik“ (Rusko) a Antonov An-2 (Rusko), ľahké dopravné lietadlá L-200 „Morava“, Mil MI-2 a MIG-21, vrtuľníky Sud-Aviation SE 3130 Alouette II, Bell UH-1 Iroquois (Huey; USA), či vetroň L-13 „Blaník“, Väčšina zbierkových predmetov sa do múzea dostala vďaka osobnej angažovanosti niekdajšieho primátora Košíc a prezidenta Slovenskej Republiky Rudolfa Schustera, ktorému sa tieto letúne podarilo získať ako dary prezidentov a vlád z rôznych krajín sveta. Treba si však uvedomiť, že ich údržba je značne finančne náročná.
Neodmysliteľnou súčasťou expozície je aj početná zbierka vzácnych leteckých motorov ako napríklad Austro-Daimler (1916), Salmson Canton-Unné (1916), M-11D ruského konštruktéra A. D. Švecova (1928), Tatra HN 504 (T-100) (1928), ZOD 360 (1933), Walter Scolar (1936), Rolls-Royce Merlin (1940 – 1945), BMW – 801 (1942 – 1944), Junkers Jumo 004 a ďalšie technické unikáty, ktoré určovali vývoj letectva vo svete, ako aj súbor vrtúľ v rôznych štádiách výroby, ktoré z veľkej časti pochádzajú z nemeckých lietadiel z obdobia druhej svetovej vojny.
Expozíciu leteckej prístrojovej techniky, ktorá návštevníkovi približuje vývoj prístrojov a systémov lietadiel od počiatku až po koniec 20. storočia, reprezentujú unikátne systémy na kontrolu motorov, navigačné, záchranné a špeciálne registračné systémy, systémy pre kontrolu činnosti a bezpečnosti i palubné systémy. Jedinečnú atmosféru múzea dotvárajú aj rôzne letecké panely, modely lietadiel, nákresy, dobové fotografie, rozsiahle popisy a ďalšie exponáty súvisiace s históriou a súčasnosťou letectva.
Okrem vstupenky si pri pokladni môžete zakúpiť aj rôzne suveníry vrátane knižných publikácií a magnetiek.
Mohli by sme o tejto inštitúcii písať pomerne veľa, no najlepšie je absolvovať túto prehliadku osobne. Múzeum je otvorené denne okrem pondelka v pracovných dňoch od 09:00 do 16:00, cez víkendy a sviatky od 10:00 do 17:00. Základné vstupné je 8,- €. Od 30. októbra 2023 však platí v múzeu sezónna uzávera a do 15. novembra 2023 je táto inštitúcia otvorené len pre objednané skupiny. Podrobnejšie informácie môžete nájsť TU. Ak ste to teda nestihli doteraz, príležitosť budete mať až v nasledujúcom roku.
Poďme ale z oblakov späť do reality všedného dňa. Múzeum letectva žiaľ v súčasnosti nie je obsluhované žiadnou autobusovou linkou, čo sa nepochybne odzrkadľuje aj na jeho návštevnosti. Najbližšou zastávkou je Letisko, ktorú obsluhuje linka 23. Tá však cez víkendy a sviatky premáva v „atraktívnom“ dvojhodinovom intervale a aby toho nebolo málo, z konečnej zastávky musíte ísť niekoľko desiatok minút pešo. Symbolickou zmenou k lepšiemu boli mimoriadne jazdy historickou Karosou B 732, ktorá v nedeľu 9. júla 2023 zabezpečovala pravidelnú dopravu návštevníkov z centra mesta do múzea. Výstup cestujúcich bol pred hlavným vchodom, nástup priamo v areáli. A keďže hranatý autobus má svoje čaro a prehliadka múzea by bola pre nás v horúcom počasí na jeden hlt veľmi úmorná, dali sme si cca 35-minútovú prestávku v podobe okružnej jazdy legendárnym retrobusom. Ukázalo sa však, že nie každému sa chcelo v takom teple voziť autobusom a pobehovať po areáli múzea. Najväčší nápor cestujúcich sme zaznamenali až v popoludňajších hodinách, keď sme sa pomaly zberali na cestu domov. Každý z pasažierov dostal od vodiča autobusu aj pamätný cestovný lístok, ktorý však z dôvodu uplatnenia 1,- € zľavy zo vstupného musel odovzdať pri pokladni múzea. Nuž byrokracia má vždy prednosť. 😛 A pritom by úplne stačilo preukázať sa týmto lístkom, dať na neho pečiatku, alebo podpis a počet návštevníkov z retrobusu si odškrtávať perom na papier.
Kto sa neponáhľal domov, mohol sa ešte zastaviť na prehliadku sídelnej budovy Slovenského technického múzea, alebo sa odviezť historickým vlakom Košickej detskej historickej železnice. A kto mal už múzeí a dopravnej nostalgie plné zuby, mohol sa schladiť na niektorom z miestnych kúpalísk a obdivovať mladé slečny v pestrofarebnom plážovom oblečení. My sme sa však ocitli na opačnej strane barikády a namiesto kúpania sme sa museli presunúť na staničné námestie. Posledný štandardný vlakový spoj do hlavného mesta totiž odchádzal zhruba o hodinu a potrebovali sme ho stihnúť.
Len čo sme vystúpili z pravidelnej električkovej linky, rýchlo sme sa presunuli do predajne z občerstvením, kde sme kúpili proviant na cestu a točenú čokoládovú zmrzlinu. A potom už prišiel čas na nástup do pravidelného expresu do Bratislavy. No hoci sme boli po celom víkende poriadne unavení a značnú časť jazdy sme venovali zaslúženému odpočinku, domov sme sa vracali s bohatými zážitkami, niekoľkými suvenírmi a obrovskou porciou fotografii. Mohlo by sa zdať, že po dvojdňovom výlete bude redakčným výjazdom koniec. No opak je pravdou. Ak preto chcete vedieť či ešte vedú šíny do Radošiny, ako bolo na nostalgickej jazde v Bylniciach, či na Anenskej púti v Lednických Rovniach, ste na správnej adrese.
Autor: Jaroslav Filo
Video: STM-Múzeum letectva
Expozícia cestnej dopravy
Expozícia letectva
S Karosou do Múzea letectva
Be the first to comment