BRATISLAVA – Kto by to bol povedal, že nemožné sa nakoniec predsa len stane realitou. Po neplánovanej prestávke spôsobenej pandémiou Covid 19, ktorá na dva roky zarezala organizovanie veľkých hromadných podujatí, sa v priestoroch starého rušňového depa Bratislava – Východ uskutočnil tradičný celoslovenský zraz historických železničných vozidiel, na ktorom sa pravidelne zúčastňuje aj naša redakcia. Ak ste teda zvedavý, aká bola atmosféra, v nasledujúcom článku sa dozviete viac.
Toto nepochybne zaujímavé železničné podujatie sa neoficiálne začína už v piatok v popoludňajších, resp. podvečerných hodinách, kedy do areálu výstaviska postupne prichádzajú zúčastnené vozidlá z rôznych kútov republiky, pripravujú sa stánky s občerstvením i suvenírmi a rozdeľujú sa posledné pokyny pre organizátorov. Kto si chce teda spraviť zopár podvečerných záberov vybraných vozidiel, je tento deň pre neho ako stvorený. Nie, že by sme vás odrádzali od účasti na oficiálnom podujatí, ale ak tieto fotky následne ukážete svojim známym, či rodinným príslušníkom, ktorí sa nakoniec rozhodnú tejto akcie zúčastniť, tak prečo nie. 😉 Dávajte si však veľký pozor, aby ste sa organizátorom neplietli pod nohami.
Na akcii Rendez 2022 sa podľa plánov mali zúčastniť parné 310.433, 475.196, 477.013, 486.007, 498.104, 555.3008 a 556.036; motorové rušne T 211.0823, T 458.1079, T 478.1201, T 478.2011, 749.248-1, T 478.3109, T 478.3300, T 678.012, T 679.1168 a T 679.1312; motorové vozne M 131.1443, M 152.0004, M 152.0160, M 152.0625, M 152.0636, M 240.0039, M 262.0128, M 274.004 a M 286.0018 a elektrické rušne E 499.047, E 499.062, E 669.2133 a S 458.007. No tak ako pán Tunega, už vám prišli všetci čo mali?
Asi najväčší záujem verejnosti je o sobotnú časť akcie, ktorá v tento deň trvá až do neskorých nočných hodín. Ešte posledné prípravy vrátane zoraďovane vlakových súprav a brány výstaviska sa môžu otvoriť širokej verejnosti. Dopoludňajšia časť programu sa niesla v znamení sychravého počasia. Vonku bolo chladno a mierne pršalo. No kto si so sebou zobral pršiplášť, dáždnik, či nejakú vetrovku, určite neskončil ako zmoknuté kura.
Aj keď čo väčšina rušňov bola radená na mimoriadnych vlakoch z Nitry, Malaciek, Dunajskej Stredy a Petržalky, o sprievodný program v areáli výstaviska rozhodne nebola núdza. Detskí návštevníci kreslili a vyfarbovali obrázky vlakov a vozili sa na miniatúrnej železnici. V ponuke boli aj obľúbené spolujazdy na stanovišti parného rušňa 310.433 a motorovom vozíku, výstavy železničných modelárov občianskeho združenia Vláčikovo, Klubu Modrý Horizont, Klubu železničných modelárov Vrútky a Bratislava, či predaj suvenírov najmä so železničnou tematikou v podobe magnetiek, modelov, pohľadníc, hrnčekov, tričiek, knižných publikácií, DVD, i hračiek pre deti.
Organizátori však nezabudli ani na tých, ktorí si počas dňa potrebovali dobyť kalórie. V ponuke boli stánky s najrôznejším občerstvením ako hranolky s horčicou a kečupom, klobása, langoše, cigánska, slepačí vývar, kapustnice, palacinky, pivo, kofola, hroznovka, napolitánky, chrumky, chipsy, či džúse pre deti. Skrátka každému čo žalúdok a hrdlo ráči. To viete pri celodennom dokumentovaní jednoducho treba nabrať druhý dych. A potom, že mašinka nevezie samých ožralých. 😛
S úderom 11-tej hodiny sa v priestoroch trubkárne o slovo prihlásil C. a k. komorný dychový orchester, ktorý prítomným návštevníkom zahral najznámejšie melódie z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie. Verejnosti dobre známym muzikantom to šlo tak dobre, že si na konci vyslúžili potlesk, ako po niektorom predstavení v národnom divadle. Nuž a to je už čo povedať.
No asi najväčší záujem verejnosti bol o komentované predvádzanie jednotlivých exponátov na točni, ktorého sa už tradične zhostil dlhoročný železničiar a moderátor podujatia Ivan Kožehuba. No ešte predtým ako mu aspoň symbolicky odovzdáme slovo, nám všetky mašinky hromadne zapískajú na pozdrav. V tej chvíli sa táto slávnostná atmosféra dala do slova a do písmena krájať ako nejaká torta. Ľudia do posledného miesta zaplnili priestor v okolí točne a s fotoaparátom, kamerou, či mobilom v ruke sa snažili zdokumentovať jednotlivé exponáty do najmenších detailov. Haló pane, s tým ďalekohľadom toho asi veľa nenafotíte. 🙂
Zatiaľ čo nám skúsený moderátor hovoril rôzne zaujímavosti o vybraných exponátoch, jednotlivé posádky sa ich snažili čo najlepšie odprezentovať. Niekto vypustil kúdol dymu až tak, že vyrobil zatmenie slnka nad Račou, iný poriadne zapískal a boli aj takí, ktorí dali motor do čo najväčších otáčok. Hotová paráda. Veď napokon posúďte sami. Škoda len, že táto atmosféra sa nedá úplne priblížiť aj pre sluchovo znevýhodnených čitateľov. 😥 Aspoň že počasie s nami začalo spolupracovať.
Nie nadarmo sa hovorí – lepšie raz vidieť, ako stále o tom písať. 🙂 Nasledovalo ešte povinné presúvanie rušňov cez točňu do vystavovateľnej polohy a potom sme si už mohli pozrieť jednotlivé exponáty do najmenších detailov. Samozrejme, že ľudí bolo veľa a na dobrú fotku sa niekedy čakalo aj dobrých pár minút. Aj preto je fotenie len pre silné povahy a to nehovoríme o hmotnosti. Pre hmotnostne zdatnejších ľudí je aj štveranie do kabíny parného rušňa ťažší ako výstup na Mont Everest. 😀 Ale späť k foteniu. Prednosť samozrejme majú rodiny s deťmi, no ak na podujatie príde široko rozvetvená rodina, máte dvojhodinovú prestávku na pivo s kamarátmi. Len aby vás medzitým niekto nepredbehol.
Po dobrej prezentácii určite padne vhod aj trochu hudobného oddychu. Tentokrát v podaní swingowej kapely Funny Fellows, ktorá nám rázom rozprúdila krv v žilách.
Ďalším lákadlom bola menšia výstava historických automobilov veterán klubu Tatra 141. Veď nie nadarmo sa hovorí, že Tatra nezná brata.
Veľkým magnetom pre malých i veľkých návštevníkov boli aj mimoriadne jazdy parných a motorových vlakov po Bratislave a jej okolí. Ako prvá sa predstavila dvojica parných rušňov 310.23 a 486.007, ktorá odviezla záujemcov do železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto a späť.
Historická motorová súprava M 274.004 + M 262.0128 + M 240.0039 + Bix + M 286.0018 zase odviezla železničných nadšencov do Zohora a Rohožníka. Škoda len, že 99% z jazdy boli iba v motoráku.
No veľkému záujmu sa tešila aj podvečerná jazda parným vlakom s dvojicou rušňov 475.196 a 556.036 do Petržalky a Devínskej Novej Vsi. Nečudo, keď nás počas jazdy skontrolovala aj šarmantná sprievodkyňa. Pozor sadze! Okno sa zatvára. Uf, uf. Zase raz prídeme domov vyúdení ako slanina. 😛
Po návrate do areálu výstaviska vládla pokojná atmosféra. Nápor verejnosti utíchol a na podujatí postupne ostali už len tí najvernejší. Ešte jedno pivo, či pohár kofoly a pomaly sa pripravujeme na záver prvého dňa tohto podujatia. Jednotlivé kluby si tak isto spravili vytúžené leháro a s plechovkou v ruke besedovali so svojimi známymi. Isté osoby by si však pri tom mali dávať pozor na pripálenú cibuľu. 😛
A keď sa slnko vybralo na zaslúžený odpočinok a nad areálom výstaviska sa rozprestrela tma, so statívom v ruke sme postupne zaujali svoje miesta a snažili sme sa o čo najlepšie fotky vybraných exponátov pod rúškom noci. No ako to už býva zvykom, nie všetko vždy ide podľa plánu. Parné mašiny boli zoradené tesne za sebou a nedali sa všetky poriadne zdokumentovať. Niektorí návštevníci zase mali fotoaparát s pevným objektívom a boli nasrdení, keď im niekto vbehol do záberu. Nič to. Pomaly nastal čas poberať sa do svojich príbytkov.
Na druhý deň k nám už bolo počasie milosrdnejšie. Vonku bolo horúco a na oblohe nebolo ani jedného mráčika obláčika. No ako to už býva zvykom, návštevníkov bolo o poznanie menej ako v predošlý deň. Veď ako by aj. Niektorí boli v kostole na svätej omši, iní boli doma a pripravovali nedeľný obed. No boli aj takí, ktorí sa na toto podujatie vybrali znova, lebo z predošlého dňa si takmer nič nepamätali, alebo zistili, že vo svojom zariadení nemali film. 😛
Ak bolo nejakej slečne už poriadne horúco, stačilo ísť iba pod vodný žeriav a razom ste boli svieži ako rybička. Pozor ale na priesvitnosť oblečenia. 😛 Nie, nebojte sa. My muži, sme neboli vôbec diskriminovaní. Či ako to bolo uvádzané po skončení večerného zákazu vychádzania v roku 2021? 🙄 Vonku môžeme byť aj po 21:00, no ženatí muži sa aj naďalej riadia pokynmi svojej manželky. 😀
Návštevníci zo vzdialenejších končín mohli do areálu podujatia pricestovať mimoriadnymi vlakmi z Hlohovca, Galanty a Petržalky. Nuž to máte tak. Ráno vás na výstavisko v plnej paráde dovezie para, no večer už idete domov po vlastných – bez parády i bez peňazí. Preboha. Veď to sú galeje. 😀
Skôr ako sa o slovo prihlásilo pravé poludnie, sa o dobrú náladu postaral C. a k. komorný dychový orchester. Kapela hraj!
Ani druhý deň v ponuke nechýbala prezentácia historických železničných vozidiel na točni, ktorá bola tentokrát zameraná viac pre deti. Kto si teda niečo nestihol zachytiť objektívom kamery či fotoaparátu, mal ešte malú šancu na reparát. Nie nehorí. To iba Mazutka zadymila na plné obrátky. 🙂
Sprievodný program bol rovnaký ako v sobotu, no bolo potrebné rátať s tým, že v popoludňajších hodinách sa už stánkari začnú pomaly baliť a jednotlivé kluby sa pripravovať na odchod. Ale žiadny stres.
Niekto sa započúval do lahodných tónov swingového koncertu Funny Fellows, iní si doprial malé občerstvenie, či zakúpil niečo zo širokej ponuky suvenírov.
Symbolickým vyvrcholením dňa bola okružná jazda do železničnej stanice Bratislava-Petržalka s dvojicou parných rušnou 498.104 a 424.247. No tak nekecať a nasadať. Mimoriadny osobný vlak už odchádza.
Nesmieme však zabudnúť ani na bezplatnú kyvadlovú dopravu v podobe súpravy historických motorových vlakov, ktorá v pravidelných intervaloch vozila návštevníkov medzi areálom podujatia a železničnými stanicami Bratislava-Vinohrady a Bratislava-hlavná stanica. Stačilo sa iba presunúť k východu za Vodárenskou vežou, nasadnúť do niektorého z vozňov a o pár minút ste už boli v cieli, odkiaľ ste mohli ďalej pokračovať mestskou hromadnou dopravou, alebo niektorým z pravidelných vlakov do blízkych i vzdialenejších častí našej republiky.
Dopravný podnik podnik Bratislava, a. s. pri tejto príležitosti mimoriadne vypravil električkovú linku číslo 7 s historickými vozidlami ČKD Tatra T3SUCS #7819 + #7820 a ČKD Tatra K2 #317 (v sobotu) a ČKD Tatra T2 #215 a ČKD Tatra T3 #275 (v nedeľu). Zaujímavosťou je, že na rozdiel od minulých rokov historické električky opätovne premávali v hodinovom intervale, tak ako pri prvých ročníkoch tohto podujatia a ich druhá konečná sa z centra presunula na Hlavnú stanicu.
Na zastávke Detvianska bol zabezpečený prestup na „historické“ autobusy mimoriadnej linky R s vozidlami MAN NG 313 a Karosa B 741 CNG, ktorá v pravidelnom 15-minútovom intervale zabezpečovala kyvadlovú dopravu medzi Račou a zastávkou Rušňové depo I, hoc konečná zastávka bola až na Východnom. Či však tieto vozidlá možno považovať za oldtimery už necháme na vašom uvážení.
Po oba dni nás celým podujatím sprevádzal dlhoročný moderátor a bývalý železničiar Ivan Kožeha, ktorý verejnosť pravidelne informoval o aktuálnom dianí na výstavisku. Nechýbalo ani improvizované „Rádio Rendez“, ktoré svojou hudobnou dramaturgiou prispelo k dobrej nálade návštevníkov. Kedy bol však oficiálny koniec tejto akcie nevedno. Na plagáte táto informácia chýbala, a tak môžeme iba predpokladať, že to bolo v bližšie neurčených podvečerných, resp. večerných hodinách. Predsa len niektoré kluby mali pred sebou dlhú spiatočnú cestu a čím neskôr by opustili areál výstaviska, tým neskôr by dorazili domov. Na druhej strane je však pravda, že niektoré z nich sa z tohto podujatia netradične vracali až v pondelok dopoludnia. Či už je to tak, alebo onak, isté je, že návštevníci odchádzali domov plný zážitkov, skvelých videí, či fotografií a možno aj s nejakými suvenírmi na pamiatku.
No ako to už býva našim zvykom, v závere tohto článku sa ešte v krátkosti pozrieme na malú rekapituláciu. Aj napriek perfektne strávenému víkendu mala táto akcia aj niekoľko nedostatkov. Nakoľko sa z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie mala uskutočniť iba sobotná časť podujatia, mnoho ľudí si už na nedeľu spravili alternatívny program v podobe návštevy kúpaliska, či výletu do prírody. Ďalším nedostatkom boli ostré obraty mimoriadnych vlakov po Bratislave a okolí, kvôli ktorým si vo väčšine prípadov nebolo možné nafotiť historickú súpravu aj na nácestných staniciach na trase. V horšom prípade sme však postupne naberali meškanie, pre ktoré sa v sobotu večer nestihlo posledný motorový vlak z areálu podujatia. No keďže mimoriadny parný vlak po ceste na Rendez zastavil aj na hlavnej stanici, nebola to až taká tragédia. Spomenúť môžeme aj absenciu dvojdňových vstupeniek a kyvadlovej dopravy na nočné fotografovanie, ktorá by zaiste prilákala ďalších návštevníkov. Spestrením tejto lahôdky by nepochybne bolo večerné defilé na točni, či lepšie rozmiestnenie jednotlivých rušňov. Nesmieme však zabudnúť ani na podrobnejšie informácie o premávke historických vozidiel dopravného podniku, ktoré sa na plagáte podujatia nikdy neobjavia a na oficiálnej stránke Železničného múzea Slovenskej republiky je odkaz na internetový portál IMHD.sk. Cestovný poriadok navyše chýbal aj v areáli výstaviska, a tak prípadní záujemcovia o jazdy mimoriadnymi linkami boli odkázaní iba na internet. V tejto súvislosti treba spomenúť, že bratislavský dopravca by mohol pri tejto príležitosti vypravovať skutočné oldtimery a na škodu veci by nebola ani výstava vybraných historických autobusov v areáli podujatia. Ak sa však ešte vrátime k poslednému Rendezu, je na škodu veci, že aspoň v sobotu na poslednú historickú električku do Rače nenadväzovala mimoriadna linka R a posledný spoj z hlavnej stanice išiel ako služobný spoj do Depa Krasňany, hoc v pohode mohol vykonať dojazd s cestujúcimi po stanicu Vinohrady.
Autor: Jaroslav Filo
ATMOSFÉRA PODUJATIA
DOMOVSKÉ A ZÚĆASTNENÉ VOZIDLÁ
OSTATNÉ VOZIDLÁ
PREZENTÁCIA NA TOĆNI
KYVADLOVÁ DOPRAVA A MIMORIADNE JAZDY
NOČNÉ FOTOGRAFOVANIE
Be the first to comment