ŠENKVICE – Uvoľňovanie protipandemických opatrení dáva možnosť organizovať tradičné podujatia v termínoch na ktoré sme boli dlhoročne zvyknutí. Výnimkou nie je ani Aprílové štartovanie, ktoré každoročne otvára novú veteránsku sezónu. A hoci sa počtom účastníkov nejedná o veľkú akciu, o dobrú atmosféru rozhodne nie je núdza.
Uplynulú sobotu k nám počasie nebolo veľmi prívetivé. Ranný dážď síce neskôr ustal, no aj naďalej bolo veterno a pomerne chladno. Majiteľov a sympatizantov historických vozidiel to našťastie neodradilo a vychutnali si deň s historickou technikou. Naša redakcia bola samozrejme pri tom. Keďže mapovanie takýchto akcií je v prípade využitia verejnej dopravy pomerne komplikované, vydali sme sa do jednej z malebných malokarpatských obcí autom. Oplatilo sa. Ešte sme ani poriadne neopustili Bratislavu a už sme na ceste uvideli prvých účastníkov motoristického podujatia.
Cestou k nám pristúpil ďalší kolega a o pár minút neskôr sme už boli v Šenkviciach. Odstavili sme auto na priľahlom parkovisku a krátko pred deviatou hodinou už obdivovali prvé veterány. Na malom námestí obdĺžnikového tvaru, ktoré zaiste slúži aj ako trhovisko, v tom čase ešte veľa vozidiel nebolo. A keďže mnoho návštevníkov z počiatku od prehliadky historickej techniky odradilo počasie, mali sme dobré podmienky na fotenie.
Ďalší účastníci priebežne prichádzali a neveľké priestranstvo pri obecnom úrade sa postupne zapĺňalo najrôznejšími vozidlami uplynulých desaťročí. Spomenúť môžeme napríklad Citroën 11B (1956), Škodu Spartak (1957), Simcu 1200 S (1969), Tatru 603 (1969), Fiat 500L (1970), Mini cooper (1972), Škodu 110R cupe (1973), Trabant 601 combi (1978), Wartburg 353W (1978), či VAZ 21011 (1979), motocykle JAWA 50 (1959), ČZ 175/450 (1961), JAWA 350/360 (1968) a ďalšie. Škoda len, že väčšina z nich nemala za oknom popisky so základnými informáciami o danom type vozidla. 🙁
Zatiaľ čo sa niektorí majitelia ešte na poslednú chvíľu registrovali, iní si pred jazdou starostlivo kontrolovali motory svojich nablýskaných tátošov. Každý z nich sa chcel totiž po zimnej prestávke predviesť v čo najlepšej paráde. A našli sa aj takí, ktorí s mapou v ruke sedeli za volantom svojich štvorkolesových miláčikov a podrobne študovali trasu veteránskej jazdy. Zapichnúť vozidlo pri najbližšom šenku by síce mohlo byť pre niekoho veľmi lákavé, no z pohľadu verejnosti nie veľmi atraktívne. Veď ako by to vyzeralo, keby do ďalšej obce z viac ako 50tky veteranistov prišli iba štyria. 😆
Štart prvej tohtoročnej jazdy sa nezadržateľne blížil. Motory jednotlivých posádok pracovali na plné obrátky a záujem ľudí o prehliadku zúčastnených vozidiel začal prudko narastať. Chodili pomedzi vystavené exponáty a snažili sa ich zdokumentovať do najmenších detailov. No kto si pred odchodom z domu dostatočne neskontroloval svoju fototechniku, riskoval, že namiesto fotiek odíde z akcie úplne na prázdno s dlhým nosom. 😀 Najortodoxnejší fotografi sa postupne rozmiestnili pozdĺž štartovacej rovinky, aby získali exkluzívne zábery z výjazdu vozidiel. 3, 2, 1, 0, fotíme. 🙂
Ešte posledné inštrukcie organizátorov a s úderom 10-tej hodiny sa účastníci akcie vydali na svoju prvú tohtoročnú jazdu cez malebné dedinky Bratislavského a Trnavského kraja okresov Pezinok a Trnava. Ich výjazd bol oproti iným podujatiam tak rýchli, že sme ani poriadne nestíhali stláčať spúšť na svojich zariadeniach. Rýchlosťou blesku prefrčali popri nás a po odbočení na hlavnú cestu už po nich neostalo ani zrnko prachu.
Než sme sa spamätali, na malom námestí už bola iba hŕstka vozidiel, ktorých majitelia sa so štartom veľmi neponáhľali. Zaiste sa pri tom držali známeho hesla „Prví budú poslednými a poslední prvými“.
Rýchlo sme nasadli do nášho auta a hor sa za veteránmi. Cestou sme sa ešte zastavili na drobné čokoládovo-kávové občerstvenie a po niekoľkých minútach sme už vchádzali do Svätého Jura. Auto sme odstavili na najbližšom možnom parkovisku a presunuli sa na námestie na Prostrednej ulici, kde už zúčastnené vozidlá hrdo pózovali pred objektívmi fotoaparátov. Rodiny s deťmi, mládežníci, ľudia v strednom veku i tí skôr narodení. Fotili sa pred vybranými exponátmi a obdivovali precíznu prácu našich predkov. Každý z nich mal pri tom svojho favorita, to svoje vozidlo, ktoré mu najviac prirástlo k srdcu.
Starobylé námestie s historickými budovami a elegantné veterány nás preniesli v čase o niekoľko desaťročí späť. Nemožno sa preto čudovať, že záujem verejnosti bol oproti Šenkviciam oveľa väčší. A hoci obyvatelia i návštevníci mesta s nadšením obdivovali jednotlivé exponáty a dokumentovali ich z rôznych uhlov pohľadu, snažili sa byť k sebe ohľaduplní a nebehať jeden druhému do záberu. I keď aj tu sa občas aj majster tesár utne a do fotky nám niekto vbehne. 😀
Minúty plynuli rýchlosťou svetla a čas odjazdu sa nezadržateľne blížil. Niektorí vodiči ešte besedovali s ľuďmi pred svojimi vozidlami, iní už s naštartovanými motormi sedeli na svojich miestach a čakali na štart. No skôr ako sa rozbehli na obed v Šenkviciach, primátor mesta Ing. Šimon Gabura sa prihovoril organizátorom a prítomným návštevníkom a ocenil majiteľov vozidiel Packard a Jeep Willis. „V mene obyvateľov nášho mesta ďakujem organizátorom za prekrásnu prehliadku historických vozidiel a budem veľmi rád, ak nás svojou účasťou poctíte aj nabudúce.“
Ani sme poriadne nestačili zaujať svoje miesta a konvoj vozidiel sa za typického vrčania motorov a ešte typickejšieho zvuku klaksónov pomaly pohol z námestia. Nenechali sme preto nič na náhodu a fotili sme čo nám sily stačili. Cvak, cvak, cvak, cvak, cvak.
Keďže v Šenkviciach sme už mali všetky zúčastnené vozidlá dostatočne zdokumentované a vonku bolo ešte stále pomerne chladno, zakotvili sme v jednej z pezinských reštaurácií a pri dobrom obede, chladenom pive a kofole ako ufrflaní penzisti rozoberali doterajší priebeh akcie. Nie, nebojte sa. Až na malé detaily sme museli vyjadriť spokojnosť. Svedčí o tom aj fakt, že sme si po hlavnom jedle ešte dopriali malý dezert v podobe vanilkového pudingu s piškótou a lesným ovocím. Škoda len, že nám ho nedali do polievkovej misky. Nuž, čo už. Ani to pivo navyše nebolo úplne od veci. 😀
Po výdatnom obede sme ešte vypustili „paru“ a nesmelo vykukli von. Počasie sa žiaľ nezmenilo a keďže fotiek z akcie sme mali viac než dosť, s ťažkým srdcom sme sa vydali na ústup. Rozlúčili sme sa s našim kolegom a vracali sa späť do hlavného mesta. Tešili sme sa, že si doma rýchlo sadneme k počítaču a vzájomne si poposielame svoje fotky. No to by sme neboli ultra veteranisti, keby sa aspoň jeden z nás v hodine dvanástej nerozhodol pokračovať v ďalšom mapovaní tohto podujatia. Nechýbalo veľa a táto spontánna akcia takmer skončila fiaskom. Počasie a verejná doprava so mnou našťastie začali spolupracovať, vďaka čomu som do malebnej malokarpatskej obce Doľany dorazil včas. Vystúpil som z autobusu a rýchlo sa pobral za vystavenými vozidlami. Ani vo sne by ma nenapadlo, že každá jedna minúta mi bude vzácna. Ak by som to tušil, boli by ste už v závere tejto reportáže. 😛
Podľa programu podujatia som mal síce ešte na fotenie zhruba polhodinu k dobru, no realita bola úplne iná. Účastníci akcie totiž odrazu naštartovali svoje motory a pomaly sa pohli z parkoviska. Celé sa to zbehlo tak rýchlo, že na zdokumentovanie odjazdu prvých vozidiel už nebolo času. Veľká časť z nich totiž bola zoradená na hlavnej ceste a ako na potvoru postupne odchádzala do cieľa akcie vo Vinárstve Šenkvice. Prosím pozor, vínečko sa podáva. 😀 Ako „čínskemu fotografovi“ mi preto neostávalo nič iné, ako neustále držať prst na spúšti fotoaparátu. V tej chvíli bol totiž pre mňa každý jeden záber vzácny. Alebo som tam vari 75-minútovú cestu autobusom meral zbytočne?
Myslel som si, že po odchode historických vozidiel, už nemám v obci čo robiť a zvyšný čas do odchodu autobusu, strávim čakaním na zastávke. No opak bol pravdou. Na druhej strane parkoviska, necelé dve minúty od zastávky autobusu, ma totiž už na prvý pohľad zaujala reštaurácia B-Club v netradičnom motorkárskom štýle. Na priečelí budovy, rovnako ako aj vo vonkajších i vnútorných priestoroch gastroprevádzky totiž bola rozmiestnená statická expozícia historických motocyklov a ďalších artefaktov spojených s motorizmom, medzi ktorými nechýbalo ani nevyhnutné náradie na opravu dvojkolesových tátošov. Rovnako zaujímavé však boli aj úlomky z nemeckej stíhačky MESSERSCHMITT zostrelenej v Doľanoch, ako aj ďalšie zaujímavosti z druhej svetovej vojny, ktoré som objavil po vstupe do reštaurácie. Hoci som pre krátkosť času nemal záujem o žiadne občerstvenie, vy si zo širokej ponuky jedálneho, či nápojového lístka určite niečo vyberiete. 😉
Pri dobrom obede, kávičke, zákusku, alebo pivečku vás určite zaujme aj mala výstava dobových rádioprijímačov, gramofónov, legendárnych platní a hudobných nástrojov. Ak budete mať cestu okolo, určite sa tu aspoň na chvíľku zastavte.
Táto zaujímavá prevádzka ma zaujala až do takej miery, že som takmer nestihol najbližší autobusový spoj do Šenkvíc. Ale to by som nebol ja, keby som pri takýchto výletoch nemusel pre krátkosť času utekať. 😆 Deň sa pomaly chýlil k svojmu záveru a ja som mal v pláne zachytiť príjazd veteránov do cieľa podujatia. Uf, uf. Po zimnej prestávke to musel byť pre niektoré vozidlá určite poriadny výkon. Žiaľ človek mieni, ale organizátor mení. Samotné ukončenie veteránskej jazdy totiž prebehlo tak rýchlo, že sa mi ledva podarilo nafotiť posledných pár účastníkov. 🙁 Nuž, aj také je riziko podnikania. 😀 Raz darmo. Jednotlivé časové rozhrania tejto akcie boli iba orientačné a organizátor si vyhradil právo na zmenu programu a času jeho priebehu. Je však viac ako pravdepodobné, že som nebol jediný záujemca o nafotenie vozidiel v cieľovej rovinke. Soudruzi asi niekde udelali chybu. Osobný vlak do Bratislavy som ale našťastie stihol včas. 😉
Reportáž z Aprílového štartovania sa blíži k záveru a tak nastal čas na krátke zhodnotenie tejto akcie. Aj keď sa svojou veľkosťou i sprievodným programom nemôže porovnávať s inými podujatiami, svojou komornou atmosférou zaiste potešila pozorné oko nejedného veteranistu. Majitelia historických vozidiel previedli svojich krásavcov naozaj v plnej paráde a aj napriek spočiatku chladnému a veternému počasiu ďakujeme pánu Jurčovičovi, že na nás počas celej akcie nespadla ani kvapka. Už sme prišli z výletu, z výletu, z výletu, nezmokli sme a sme tu a sme tu. 😀
Komu na tomto podujatí chýbali veterány z obdobia pred 2. svetovou vojnou, môže si do kalendára poznačiť dátum 17.07.2022. Práve vtedy sa totiž uskutoční klubová akcia Prvá republika na ktorej sa predstaví približne 30 vozidiel. Záver sezóny Veterán Tatra klub Šenkvice ukončí októbrovým podujatím Veteránom vinárskym krajom, ktorého sa každoročne zúčastňuje okolo 100 – 120 vozidiel. Nezabudnite však ani na Prvomájovú veterán Tatra rallye v Bratislave, ktorej organizátorom je Veterán klub Tatra 141.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Marián Stanko
ŠENKVICE – ŠTART
SVÄTÝ JUR
DOĽANY
ŠENKVICE – CIEĽ
Be the first to comment