PIEŠŤANY – Výstava automobilových veteránov a prezentácia historických motocyklov, bicyklov a detských kočíkov. Druhá júlová sobota sa niesla v znamení tradičných Piešťanských zlatých stúh a naša redakcia bola ako inak pri tom.
Po letnej prestávke vám opäť prinášame obľúbené návraty zo zaujímavých podujatí, ktoré sme pre vás v uplynulom období zmapovali. Akcií na ktorých sme sa zúčastnili bolo neúrekom, takže sa máte na čo tešiť. 😉
V predošlej reportáži sme vás zobrali na júnovú prehliadku remorkéra Šturec. A hoci by sme na tejto lodi dokázali stráviť aj celé hodiny a nerušene pozorovali čulý ruch v areáli prístavu, už druhý rok po sebe hral čas ako na potvoru proti nám. Aby sme stihli zmapovať viacero podujatí v priebehu dňa, museli sme pridať plyn a sťaby rýchloloď Meteor dokumentovali dopoludňajšiu exkurziu v réžii STM-Múzea dopravy. Stačilo by sa však zapojiť do hlbšej debaty s lodníkmi a celý presun na hlavnú stanicu a nadväzný program by bol viac ako ohrozený. Veď to sami určite dobre poznáte. Máme čas, máme čas, stále máme čas. Hop a už je neskoro. 😀 Tentokrát sme ale všetko zdokumentovali včas a aj napriek meškaniu mestskej hromadnej dopravy rýchlik neodišiel bez nás. Nasledujúca zastávka: Piešťany.
Ani sme sa nenazdali a boli sme na Kúpeľnom ostrove. Našim cieľom však nebol liečebný pobyt, ani vychýrené kúpanie v bahne, ale ďalší ročník tradičného veteránskeho podujatia. Rýchlo sme z ruksaku vytiahli potrebnú techniku a hor sa na fotenie. No skôr ako sme naplno prepadli svojej vášni, sa ako na potvoru k slovu prihlásil hlad. A keďže s prázdnym žalúdkom a suchým hrdlom sa po svete chodiť nedá, zaradili sme spiatočku a vrátili sa na pešiu zónu, aby sme v jednom z gastronomických zariadení doplnili potrebnú energiu. Cesnaková polievka a po roku opäť legendárna sviečkovica. Či to bolo kvôli brusnicovej omáčke, alebo šarmantnej čašníčke s dobre tvarovanými pohoriami, ktorá si na našej obsluhe dávala poriadne záležať, nevedno. Isté je len to, že sa nám vôbec nechcelo opustiť rajon, a tak sme si k pol litrovej Kofole objednali ešte jednu Panakotu. A urobili sme dobre. Počas našej obednej prestávky sa totiž prehnal mestom poriadny lejak. Mohli sme síce rýchlo vyhlásiť súťaž Miss mokré tričko, no to už by sme sa k starej technike asi nedostali. 😛 Vypili sme teda ďalší pohár lahodného nápoja a s ustupujúcim dažďom sa vybrali späť do terénu.
Podmienky na dokumentáciu síce z počiatku neboli úplne ideálne, no dobrý fotograf si musí poradiť v každej situácii.
Aj napriek sychravému počasiu bolo možné na tejto akcii obdivovať veľké množstvo osobných i úžitkových automobilov domácej i zahraničnej produkcie. Prvá republika a obdobie pred rokom 1918 žiaľ boli zastúpené vo veľmi malom počte. Akcií je ale veľmi veľa a konkurencia nikdy nespí. Je však iba na organizátoroch či a ako sa vysporiadajú s touto skutočnosťou. Čo už. Aspoň že jednotlivé exponáty boli vzorne označené. Inak povedané – keď nie Lucka, aspoň Katka. 🙂
Za každým jedným vozidlom sa ukrýva viac či menej zaujímavý príbeh. Stačí sa len opýtať jeho majiteľa. Napríklad červený automobil Aero 500 s prezývkou Cililing niekto odcudzil, no napokon sa opäť vrátil k svojmu vlastníkovi. 😎
Nie každý si ale so sebou zobral vhodnú fototechniku. Aby však domov neodišiel s prázdnymi rukami, mohol si v jednom zo stánkov zakúpiť magnetky, hrnčeky i kalendáre s dopravnou i nedopravnou tematikou. Aj keď cena bola o niečo vyššia, pozorný zberateľ si mal z čoho vyberať. O pár metrov ďalej boli v ponuke aj rôzne druhy občerstvenia a kto chcel, mohol si dopriať aj zmrzlinu či chutný koláčik.
Na svoje si určie prišli aj nadšenci historických bicyklov a motocyklov, ktorí tu mohli obdivovať niekoľko zaujímavých kúskov. Jednotlivé exponáty však boli na sebe natlačené ako sardinky v olivovom oleji, a tak bola ich dokumentácia veľmi náročná. 😜
Jedným z exponátov bol aj unikátny bicykel s veľkým kolesom a predným i zadným dvojitým riadením vytvorený na strednej škole pre sluchovo postihnutých. 28° koleso, drevené rafiky s 12º kolesami, zachované kužeľové drevené riadidlá, veľmi nezvyčajná „pásková“ brzda, drevený a kovový rám. Skrátka exponát, ktorý len tak nenájdete. Výstavu starých bicyklov mal pod palcom Velo Veterán Klub Tyrnaviavelo Trnava Slovensko so sloganom „cyklistika časov dávno minulých“. Nuž tak teda nasadať a poriadne šliapnuť do pedálov.
Pozorný návštevník mal už síce všetko poctivo zdokumentované, no najzaujímavejšia časť podujatia bola iba pred nami. Pred hotelom Thermia Palace sa totiž v podvečerných hodinách pomaly začínali schádzať vzácni hostia, aby si vychutnali jedinečnú komentovanú prehliadku historických automobilov pod taktovkou dlhoročného moderátora televízie JOJ Janka Mečiara a jeho šarmantnej kolegyne, ktorá všetko poctivo súbežne prekladala do angličtiny.
No ešte predtým ako sa moderátor galavečera ujal slova a privítal pozvaných hostí, obyvateľov i návštevníkov mesta, na scéne sa objavili majitelia dobových detských kočíkov a historických bicyklov, ktorí počas nasledujúcich minút hrdo odprezentovali svoje skvosty. Cvak, cvak, cvak, cvak, cvak. Pozor fotím!. Alebo kamerujem? 🙂
Po úvodnej prehliadke prišli na rad oficiálne príhovory primátora mesta Mgr. Petra Jančoviča, PhD. a organizátorov podujatia. Každý z nich vo svojej reči ocenil prínos tohto podujatia pre rozvoj kúpeľného mesta i celého regiónu a poďakoval sponzorom i partnerom za podporu. Ale veď dobre, no. Nemusia hneď všetci o nás vedieť. 🙂
A potom už prišla tá dlho očakávaná udalosť, okamih na ktorí sme všetci netrpezlivo čakali. Na točňu s červeným kobercom začali postupne prichádzať domáci i zahraniční účastníci, aby sa hrdo odprezentovali so svojimi vozidlami. No hoci so svetelnými podmienkami na fotenie by až taký problém nebol, s predvádzaním jednotlivých exponátov to už bolo inak. Mládenci z točne boli asi niekde na pláži s miestnymi hosteskami, lebo tradičné dynamické ukážky automobilov sa ako na potvoru nekonali. A možno nám organizátori iba chceli vyjsť v ústrety a urobiť všetko preto, aby sme s pohárom červeného neostali cez noc niekde pod stromom, či nebodaj pod pódiom. 😀 Či už to bolo tak, alebo onak, večerná prehliadka nablýskaných veteránov stála naozaj za tri fotky a štyri videá. 😛 Jaj pardon. Zabudli sme, že sa nám takmer vybila batéria a zaplnila pamäťová karta. 😀
K dobrej nálade nepochybne prispeli aj mladé huslistky, ktoré počas celého večera v rámci prestávok zahrali tie najznámejšie skladby z filmov a seriálov ako napríklad Dallas, Fantomas, Ružový panter a ďalšie.
Záver podujatia tentokrát nepatril tradičnému ohňostroju, ale veľkolepej magickej ohňovej šou, ktorá bola hotovou pastvou pre naše oči. Ale veď posúďte sami.
A keď sa obyvatelia i návštevníci mesta pomaly začali rozchádzať a pozvaná smotánka dopíjala svoje čaše, neostávalo nám nič iné ako utekať na vlak. Piešťany ale nie sú Bratislava. A keďže na miestne autobusy sa spoliehať nedá a na stanicu to trvá zhruba 30 minút pešieho času stredného tempa, využili sme jeden z taxíkov, ktorý ako na zavolanie parkoval na neďalekej ulici. S jeho vodičom a nadšencom veteránov, chlapíkom v strednom veku, by sme určite debatovali až do rána, keby sa pred nami neobjavila budova železničnej stanice. Konečná, vystupovať! Zaplatili sme teda čo sme boli dlžní, vystúpili z auta a hor sa na druhé nástupište. Aj napriek niekoľkominútovému meškaniu vlaku sme dorazili domov živí a zdraví. Pred nami síce bola voľná nedeľa, no už o pár dní na to nás čakalo 1 000 míľ československých a otvorenie turistickej sezóny vo Vysokých Tatrách. Ale o tom až nabudúce. 😉
Autor. Jaroslav Filo
Be the first to comment