Návraty: 17. november si v Dojči opäť pripomenuli s humorom a nadsázkou

DOJČ -Vystúpenie Záhoráckeho divadla, ukážka zásahu esembákov na náhradnej triede, historické vozidlá, originálne transparenty a prejavy známych osobností, štrngotanie kľúčami, či Modlitba pre Martu v záhoráckej úprave. To všetko ste mohli zažiť, ak ste sa v nedeľu 17. novembra zúčastnili 3. recesívneho podujatia.

Celá akcia začala krátko po 13-tej hodine príhovorom moderátorky, ktorá prítomných ľudí v krátkosti oboznámila s vývojom v Československu v rokoch 1948 – 1989. Po jej príhovore Záhorácke divadlo prednieslo úryvky z humorného predstavenia Život jedného vinára viažuce sa k štátnemu prevratu a znárodneniu, pražskej jari a normalizácii, ako aj k novembru 89.

V tom čase sa už na Náhradnej triede formoval dav ľudí, ktorý prišiel pokojne protestovať proti krivde a nespravodlivosti. Protest však vyvolal nevôľu komunistov a tak proti davu ľudí museli zasiahnuť príslušníci verejnej bezpečnosti. Tí proti ľuďom použili nie len obušky, ale aj dymovnicu a hasičskú i vojenskú techniku. Účastníci pokojnej demonštrácie sa snažili esembákov premôcť. No aj napriek odhodlaniu bojovať za slobodu a demokraciu, zapáleným sviečkam a spievaniu legendárnej Modlitby pre Martu, verejná bezpečnosť zvíťazila. V nasledujúcich dňoch však už zvíťazil ľud.

Zásah príslušníkov Verejnej bezpečnosti

Po skončení ukážky sa na tribúne prítomným ľuďom prihovorili rôzne známe osobnosti medzi ktorými nechýbali ani miestny Václav Havel, prezident Záhoráckej Svojpomocnej Sebestačnej Republiky Pavol Nemec “Lelin”, doc. Páleník z Ekonomického ústavu akadémie vied, ako aj Richard Sulík. Tí všetci sa zhodli na tom, že významné udalosti našich dejín si treba pripomínať.

Tretí ročník recesívneho podujatia v Dojči oslovil všetky vekové kategórie. Malí i veľkí, starí i mladí, každý z nich si prišiel zaspomínať na obdobie kedy sa nedalo slobodne študovať, či cestovať do zahraničia. O tom, že o takéto podujatia je zo strany verejnosti záujem svedčí aj každoročne stúpajúca návštevnosť.

A aký je odkaz 17. novembra pre mladú generáciu? “V novembri 1989 prišla zmena a zasvietila nádej novej demokracie. Každý seriózne uvažujúci človek musí zaplakať nad tým, kde sa podela kvalita života, kde ostala demokracia? Slovensko sa premenilo a je čas podotknúť, že nie zavinením druhého alebo z ideológie, ako to bolo zväčša v histórii, ale z vlastnej zrady politickej elity, ktorá už 24 rokov bačuje na Slovensku. Slovenská republika  je krajina, v ktorej dnes už nie je  zaručená demokracia, súdnictvo a prokuratúra ako hlavné elementy demokracie, sú v rukách politických elít a mafiánskych zoskupení, v kauze ako je napríklad Gorila. Privatizácia sa nekonala, ale bola to v skutočnosti špekulantská organizovaná lúpež tisícročia na národe a krajine. SR je rozkradnutá, zadlžená, kde národ ktorý žil sedliacky život, sa dostal do polohy žobráka. V monarchii vládne kráľ, na Slovensku mafia. Politici zabudli, že majú slúžiť občanom a záujmu štátu. Tí kresťanskí politici sú antikresťanskí, tí sociálni sú antisociálni, ako by ich jedna mater mala. O štátoch demokracie vieme, že bohatá vrstva tam vznikala niekoľko generácií, no na Slovensku vznikla po novembri 1989 za pár rokov. Tí zbohatli na úkor chudobného národa, národ ožobračili a zadlžili na ďalšie generácie. Ministri sa dnes čudujú, ako môže vyžiť dôchodca z 280 €. Lebo Pán minister už má naplánované ísť si užívať dôchodok mimo Slovenska a otvorene hovorí, že Slovensko musí mať bohatú vrstvu. Treba mu pripomenúť, že taká vrstva sa tvorí cez prácu a nie cez zlodejstvo. Prokuratúra, súdy, polícia, sú nefunkčné a poprepájané s gaunermi. Nie sú to politici, ale skôr sluhovia finančných skupín. Slováci zabúdajú, že politici nenesú žiadnu zodpovednosť za svoje činy ako je kradnutie. Mladi ľudia odchádzajú zo Slovenska ako kedysi chlebové generácie. Odcházajú za prácou a po príchode späť domov sú všetci skromní. Týmto potvrdzujú, že na Slovensku život nemá budúcnosť. Po 24 rokoch je to obžaloba o to závažnejšia, že krajina pred pár rokmi bola hospodársky sebestačná. Tí, čo vytvorili generačné hodnoty v krajne, tých gauneri dnes okradli alebo okrádajú, postavili si paláce z krvi tragédií a zúfalstva národa. Aj takéto spomienky sa niesli na 24. výročí recesistickej slávnosti na 17. novembra októbra 2013 v Dojči”, hovorí Stanislav Skala, organizátor tohto podujatia.

Dojčanský akčný výbor touto cestou ďakuje Záhoráckemu divadlu a Divadelnému súboru Svatopluk z Hodonína, ČR za kultúrny program, ktorý  prispel na akcii sedemnásteho novembra v Dojči. Ďalej ďakuje dobovým policajným zložkám z Lozorna pod vedením pána Čižmára a ich spriazneným kolegom z ďalších slovenských miest a obcí, Policajnej historickej společnosti z Brna, ČR. Ďakujeme za príhovor pánovi doc. Páleníkovi z Ekonomického ústavu akadémie vied, pánovi Sulíkovi, poslancovi Národnej rady SR,  speváčke Jarmilke z Hodonína, organizátorom tohoto podujatia a každému kto priložil ruku k dielu a hlavne všetkým ľuďom, ktorí sa akcie zúčastnili.

A nezabudnite, že v obci Dojč na Záhorí si s humorom a nadsázkou môžete zaspomínať nie len na udalosti 17. novembra, ale aj na typické oslavy 1. mája. Organizátori týchto osláv však už teraz uvažujú nad tým, že v budúcnosti si takýmto spôsobom zaspomíname aj na iné míľniky našej histórie.

Vypočujte si:

Modlitba pro Martu

Príhovor Václava Haavla

 

Text: Jaroslav Filo
Foto: Ján Csizmazia
Audio: Patrik Špačinský

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.