V palácoch najvyššie postavených osobností spoločnosti, osobitne v rezidenciách panovníckych rodín, bývalo zvykom používať prvé poschodie len na reprezentačné účely. Bývalo sa, spávalo sa v menej okázalo zariadených priestoroch, najčastejšie v malých komôrkach, ktoré sa dali dobre vykurovať. Prečítajte si ďalšiu časť cyklu Pamätníci histórie venovanom histórií Bratislavy, ktorý týždeň o týždeň pre vás pripravujú Bratislavské noviny.
Ostatní členovia rodiny, najmä deti, boli ubytovaní na vyšších podlažiach, ak palác vyššie podlažia nemal, tak v zadných traktoch. Tam bývali aj priestory pre služobníctvo, aby bolo blízko k hospodárskym priestorom ako kuchyniam, práčovniam, komorám s potravinami, skladom paliva. Nebolo výnimkou, že služobníctvo spávalo na povale v komorách oddelených drevenými doskovými priečkami, kde sa vôbec nekúrilo. Osobní sluhovia ako komorníci, dojky, vychovávatelia a učitelia detí spávali obyčajne v miestnostiach priamo susediacich s miestnosťami panstva, často na provizórnych lôžkach.
V rezidenciách panovníkov sa pod francúzskym vplyvom od 17. storočia ujal zvyk rozdelenia reprezentačného podlažia („piano nobile“) na dva rady miestností, ktoré sa stretávali v spoločnej manželskej spálni. Boli to akoby dva byty, jeden používal manžel, druhý jeho manželka. Do každého bol prístup podľa možnosti osobitným schodišťom. V spoločnej spálni nikdy nikto nespával. Bola to reprezentačná sála, kde napríklad francúzsky kráľ prijímal ranných hostí, alebo kde (vo Viedni) ukázali návštevníkom novonarodeného princa či princeznú. Niekedy tam novorodenca aj pokrstili, najmä ak hrozilo, že sa nedožije ďalšieho dňa.
Celý článok si môžete prečítať tu: http://www.bratislavskenoviny.sk/pamatnici-historie/panovnicke-pary-mali-dva-osobitne-byty.html?page_id=155256
Be the first to comment