Nákladný malý „uhliak“ prevážal sypké materiály, predovšetkým uhlie do tatranských osád. Jeho číslo ani pôvod však nie sú známe. Jediným z mála záchytných bodov môže byť rok vyznačený na venci nápravy – 1913. Podľa pamätníkov „malý uhliak“ za sebou ťahali električky r. EMU 28.0 a aj EMU 26.0 Kométa. S „veľkými uhliakmi“ do jednotlivých vlečiek v Novom Smokovci, Novej Polianke či Vyšných Hágoch zachádzali pochopiteľne výkonnejšie vozne – „veľké Ganzy“, či legendárna Škoduľa EMU 49.001. V súprave vlaku boli tieto vozne radené väčšinou brdárskymi plošinami k sebe, aby mohol jeden brzdár ovládať brzdy na dvoch vozňoch. Pri tomto kaskadérskom manipulovaní sa mnohokrát stávali často ťažké pracovné úrazy. Doba brzdárov na TEŽke je preč a s ňou aj nákladná vozba, dnes je uhliak vozidlom v zbierke MDC a členovia Veterán klubu ho udržiavajú vo vystavovateľnom stave.
Zdroj: VKŽ Poprad
Foto: Železničné múzeum SR
Be the first to comment