Návraty: S motorákom v ústrety Slavošovskému tunelu

P1400518KOŠICE, SLAVOŠOVCE – Klub historických koľajových vozidiel pripravil pre železničných nadšencov počas letných prázdnin niekoľko zaujímavých akcií. V júli jazdu do Dobšinskej ľadovej jaskyne a v závere augusta nemenej zaujímavú jazdu do Slavošoviec v ústrety dostavanému železničnému tunelu, po ktorom nikdy neprešiel vlak.

Dvadsiateho ôsmeho augusta sme sa o 23:40 vydali rýchlikom 615 Zemplín z Bratislavy až do metropoly východného  Slovenska. V preplnenom vlaku až do Žiliny nebolo voľné miesto na sedenie a tak sme si krátili čas pozorovaním okolitej krajiny. Neunikla nám ani nová železničná zastávka Beluša, ktorá vrámci modernizácie železničného koridoru nahradila pôvodnú železničnú stanicu. Po príchode do Košíc sme sa rozhodli využiť čas do odchodu nostalgického vlaku a pozrieť si okolie stanice. Na Námestí osloboditeľov sme mali v pláne nafotiť košické trolejbusy. No zistili sme, že na trolejbusových linkách jazdia cez víkendy a sviatky autobusy.

Vrátili sme sa teda späť na stanicu, kde medzi časom na 1. nástupište pristavili historický motorový osobný vlak v zložení motorový vozeň M 131.1538 „Ľubka“ + prívesný vozeň Clm + motorový vozeň M 131.1125 „Magda“. Staničný rozhlas v pravidelných intervaloch upozorňoval na odchod mimoriadneho osobného vlaku do Plešivca, čo znamená že staničné hlásenie už na stanicu Slavošovce nepamätá. Cestujúcim to však nevadilo a po zakúpení cestovného lístka si rýchlo posadali do našej motorky.

P1400267
Mimoriadny osobný vlak v stanici Košice

Krátko po odchode z Košíc sa ujal slova Ľubomír Lehotský, ktorý informoval cestujúcich o programe našej jazdy. „Po príchode do Slavošoviec na nás čaká krátky kultúrny program. Po jeho skončení sa s vláčikom vrátime na zastávku Slavošovce – obec, kde nás už bude čakať Praga V3S, ktorá bude robiť kyvadlovú dopravu k Slavošovskému tunelu. Nie je to ale ďaleko, takže si môžete kľudne urobiť aj pešiu vychádzku.“

Cestou do Slavošoviec sme zastavili aj v Rožňave a v Plešivci, kde do našej motorky pristúpili ďalší cestujúci. O dobrú náladu v Ľubke sa počas jazdy staral DJ Terčík, ktorý cestujúcim púšťal tie najznámejšie východniarske ľudové piesne. A kto chcel, mohol ochutnať aj z povestnej Magdovice, ku ktorej Terčík pridal aj ďalší tajomný nápoj – Terčíkovicu. Od šarmantných členiek KHKV ste si zase mohli kúpiť pohľadnice, pexeso, výpravku, či najnovšie číslo časopisu priateľov Košickej detskej železnice R-Žurnál.

P8290850
Na jazde do Slavošoviec KHKV nechýbal ani Terčík

V Slavošovciach nás už čakal miestny folklórny súbor, ktorý nás privítal zmesou ľudových piesní. Po vystúpení z vlaku sme mali možnosť ochutnať rožok s pravým domácim syrom. Ľubomír Lehotský potom cestujúcich z Košíc i domácich obyvateľov v krátkosti informoval o ďalšom programe.

P1400335
Mimoriadny osobný vlak v Slavošovciach

Opäť sme nastúpili do motoráku, ktorý nás odviezol na neďalekú zastávku Slavošovce – obec, kde nás už čakala stará dobrá V3S-ka. Vyliezli sme na korbu a náš improvizovaný autobus sa začal štverať do kopca v ústrety Slavošovskému tunelu pod kopcom Homôľka, na úpätí Stolických vrchov vo výške 744 m n.m. No keďže vonku vládlo príjemné slnečné počasie, niektorí  cestujúci sa rozhodli absolvovať 3 km cestu k tajomnému tunelu pešo.

P1400351
Improvizovaný autobus Praga V3S čaká na odchod k Slavošovskému tunelu

Na Slavošovský tunel nás upozornila informačná tabuľa, v okolí ktorej sa nachádzalo detské ihrisko a altánok. Po vystúpení z nákladiaku nás privítal starosta obce Ing. Štefan Bašták. Tamojší historik M. Sajenko nás oboznámil s históriou tunela, ktorý mal byť súčasťou povestných gemerských spojok. Tie sa začali stavať počas druhej svetovej vojny, keď južné časti Slovenska pripadli Maďarsku. Ich úlohou bolo prepojenie Gemera so severnými časťami Slovenska. Táto oblasť totiž bola napojená iba na južnejšie maďarské trate vo vtedajšom pohraničí a podľa slov miestnych pamätníkov sa Maďari nesprávali práve najprítulnejšie. Keď chceli Gemerčania cestovať na slovenské trate okľukou cez Maďarsko (keďže vtedy k nemu patril aj železničný uzol Plešivec), na maďarskej časti trate nesmeli opustiť vlakové súpravy. Po krátkom exkurze sme sa už za pomoci bateriek vydali na prechádzku tunelom. A keďže v ňom bolo chladno, bolo si potrebné na seba obliecť nejakú mikinu.

P1400370
Informačné tabule pred Slavošovským tunelom

Po 40 minútovej chôdzi sme dorazili do Banskobystrického kraja, kde nás starostka obce Magnezitovce Magdaléna Šeševičková, primátor neďalekého mesta Jelšava Milan Kolesár a predseda Mikroregiónu Magnezit Ján Greguš privítali chlebom, soľou, syrom, vínom i pramenitou vodou.

P1400409
Vchod do Slavošovského tunela z Banskobystrického kraja

Po krátkom občerstvení a príhovore starostu sme pokračovali v ceste po telese plánovej trate budovanej od roku 1941. Po chvíli sme dorazili k menšiemu Koprášskemu tunelu, ktorý sa za minulého režimu využíval ako sklad.

P1400424
V ústrety Koprášskemu tunelu

Našim cieľom bol však  rovnomenný viadukt nachádzajúci sa za týmto tunelom. Ten je už rovnako ako oba tunely kompletne vybudovaný, stačí už len položiť koľajnice. No aj napriek tomu je toto miesto vyhľadávaným cieľom železničných nadšencov a milovníkov prírody.

P1400465
Nádherná scenéria Koprášskeho viaduktu

Zatiaľ čo sa naša skupina vydala po stopách jednej z gemerských spojok, miestny obyvatelia zo Slavošoviec a okolia mohli absolvovať kyvadlovú jazdu historickým motorákom do Štítnika.

Po návrate do Slavošoviec sme mali možnosť zavítať do rodného domu, v ktorom sa 16. marca 1828 narodil známy spisovateľ, národný dejateľ, evanjelický farár a zberateľ prostonárodných slovenských povestí Pavol Emanuel Dobšinský. Našej redakcii sa to žiaľ nepodarilo a tak sa do tejto malebnej obce určite ešte vrátime. A keďže po dobrom výlete sme už poriadne vyhladli, v reštaurácii pri železničnej stanici sme si pochutnali na dobrom guláši, ktorý bol však taký horúci, že sme ho v ústach cítili aj na druhý deň. Tí, ktorí sem dorazili skôr, si mohli vyzdvihnúť certifikát o prejdení Slavošovského tunela a spolu s ostatnými si mohli zakúpiť aj nejaké magnetky, či pohľadnice.

P1400537
Rodný dom Pavla Dobšinského

Čas odchodu nášho vlaku sa pomaly ale isto blížil a tak sme spravili ešte niekoľko fotozáberov na stanici. S pocitom príjemne prežitého dňa sme nastúpili do vlaku, ktorý sa vydal na cestu späť. Opäť sme míňali stanice a zástavky, cez ktoré sme väčšinou iba prechádzali. Na spiatočnej ceste personál KHKV rozdával cestujúcim balíček servítok,  ktoré na túto akciu venovali Slavošovské papierne a propagačné materiály o Slavošovciach a okolí.

Do Košíc sme dorazili trošku v predstihu, no zrýchlená jazda nikomu z nás nevadila. Spravili sme ešte zopár fotozáberov a nostalgický vlak sa vydal na jazdu do depa. Po jeho odchode sa cestujúci postupne pobrali do svojich príbytkov a tí čo na túto akciu prišli z iných kútov našej vlasti, si v závislosti od odchodu ich vlaku spravili individuálny program.

P1400540
Nostalgický vlak KHKV po návrate do Košíc

My sme sa však rozhodli prenocovať v Košiciach, aby sme mohli zavítať aj na Košickú detskú železnicu. Ešte v ten večer sme si na košickom letisku prezreli výstavu venovanú histórii ČSA, ktorá sa nachádza vo verejnej časti terminálu letiska. Otvorili ju 16. júla pri príležitosti 90. výročia zavedenia pravidelnej leteckej prepravy do Košíc a potrvá až do konca tohto roka. Chronologicky je rozdelená do 3 základných celkov. Prvý je ohraničený vznikom Československých štátnych aerolínií a rokom 1939, teda vypuknutím prvej svetovej vojny, keď bola činnosť leteckej spoločnosti prerušená. Druhá časť reprezentuje povojnové obdobie rozvoja leteckej spoločnosti od roku 1945 až po rok 1989, kedy prišlo k zásadným politickým, hospodárskym a spoločenským zmenám, ktoré sa odrazili aj na ďalšom smerovaní ČSA. Tretia časť predstavuje novodobé obdobie ČSA.

P1400574
Výstava o histórii ČSA na košickom letisku

Na druhý deň sme zavítali do krásneho Čermeľského údolia, kde sa počas víkendov a sviatkov ozýva pískanie najstaršej úzkorozchodnej parnej lokomotívy na Slovensku Katka. No už teraz Vám môžeme sľúbiť, že do metropoly východného Slovenska sa určite ešte vrátime.

Text a audio: Jaroslav Filo a Peter Vodička
Foto: Peter Vodička a Jaroslav Filo
Video: Jan Garan

Reportáž RTVS v relácii Kvarteto si môžete pozrieť TU.

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.