Motocykle čias minulých 15: In memoriam Gustáv Ulický

02 prototyp s trecim valcekomHistória slovenských motocyklov a mopedov bola vždy spojená s konštruktérmi pôsobiacimi v Považskej Bystrici v Považských Strojárňach, kde sa tieto približovadlá vyrábali. Motocykle, ktoré schádzali z výrobných liniek vždy ovplyvnili veľké množstvo obyvateľov bývalého Československa a tiež obyvateľov súčasnej Českej a Slovenskej republiky a to nehovorím o zahraničí, kam sa tieto vyvážali a aj vyrábali.

Každý produkt vo svojej dobe bol hitom. Prvým považským fenoménom bol dvojpiestový Manet M90. Druhým fenoménom bol nezmar Pionier, tretím to bola Babetta a nakoniec ostatné Korádo. Bohužiaľ nedávno 7. apríla 2014 zomrel „Pán“ konštruktér Gustáv Ulický považovaný za otca tretieho fenoménu, za otca „BABETTY„.

V Považských Strojárňach pracoval viac ako 40 rokov. Ako mladý konštruktér začínal v kolektíve konštruktérov v roku 1957 na výkresovej dokumentácii modernizovaného Pioniera 555. Neskoršie pri skútroch Manet a Tatran. V roku 1965 pracoval v kolektíve na motore Pioniera – 20 – ky a s rokom 1966 sa naplno prejavil pri vývojových prácach na mopede M 228 ako vedúci kolektívu konštruktérov. Je autorom projektu 1 – stupňového motora pre prvé Babetty. Vývojári svoje dieťa dotiahli až k sériovej výrobe a nazvali ho Babetta. Podnetom pre meno im bol muzikál: „Kdyby tisíc klarinetů“ a pesnička „Babetta šla do sveta“. Do povedomia pán Ulický teda vošiel ako „Otec Babetty„, aj keď sa tak sám necítil, pretože výsledok práce na každom približovadle bol produktom celého kolektívu konštruktérov a ich spolupracovníkov.

Gustav Ulický pri krste svojej knihy
Gustav Ulický pri krste svojej knihy

Vývoju sa venoval stále a jeho rukopis niesla aj motorová píla zo strojární (jej koncepcia rozbehovej spojky sa používala v 1 – stupňových Babettách) a taktiež pohonná jednotka PA-50 z neskoršej výroby malej poľnohospodárskej techniky na Považí. Aktívny bol aj po roku 1986, kedy vznikali prototypy nástupcov Babetty 207. Boli to dvojrýchlostné mopedy Babetta 210, výroba ktorých prebiehala v  Kolárove (ZVL Kolárovo). Dvojstupňový motor však už bol dielom ďalšej skupiny motorárov. Bol jedným z prvých, ktorí sa po roku 1989 snažili o obnovenie výroby motocyklov v Považských strojárňach. Jeho úsilie a taktiež úsilie ostatných konštruktérov a ich spolupracovníkov nakoniec vyústilo do výroby mopeda Korádo.

Babeta 207 100 s odpruženými kolesami
Babeta 207 100 s odpruženými kolesami

Mimo babettovej sféry záujmu ako jeho profesionálnej činnosti sa venoval aj publikačnej činnosti. Publikoval v socialistických printových médiách. Najčastejšie to boli motoristické periodiká: Svět Motorů, Stop, Automobil, či  MOT. Po páde železnej opony sa v mediálnom priemysle vyšpecifikovali čisto motocyklové printové periodiká a mimo nich pokračovali aj tie bývalé socialistické. Čo sa vlasne dialo vo výrobných podnikoch socialistického priemyslu sa čítania chtiví motorkári dozvedali až po vydávaní českého časopisu Motocykl a slovenských časopisov Moto!fan, Svet Motocyklov, či štvrťročníka Motomagazín.

Cenné informácie v týchto časopisoch od pána Ulického sa týkali histórie motocyklov vo svete a hlavne sa venoval motocyklovej výrobe na Slovensku. O tom, že exitovali exportné verzie motocyklov a mopedov z Považia sa v minulom režime publikovalo len sporadicky, boli totiž nielen atraktívnejšie, ale niektoré aj výkonnejšie (prezentoval som už také Pioniere). Čo keby si tak niekto z domácich zmyslel prevádzkovať exportné prevedenie nejakého Pioniera, či Babetty. To by vtedajších jazdcov  ťažko ponaháňali chlapci z V-tej B. Zohnať sa s obtiažami síce dali, no za devízy v TUZEX-e alebo v zahraničí. Ich fotky boli pre bežných mladíkov a nie len nich doslova modlou.

Športová verzia pre USA
Športová verzia pre USA

Každý z mojich vrstovníkov takého Pioniera (hlavne Golden Sport Mustanga) pre USA chcel a každý chlapec z mladšej generácie chcel sedlať Babettu (s motocyklovou nádržou) tiež pre USA. Práve pán Ulický síce po rokoch, teda s odstupom desaťročí, v časopisoch hlavne Babetty svojimi článkami priblížil. Vrcholom jeho publikačnej činnosti bola kniha „História vývoja a výroby jednostopových motorových vozidiel v meste Považská Bystrica“. Túto knihu vydalo „Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici“ s podporou ministerstva kultúry a Trenčianskeho samosprávneho kraja. Kniha je originálnou nostalgickou spomienkou na zašlú slávu svetových produktov z Považia od vtedajšieho vývojára a konštrukréra. Mapuje vývoj a už zaniknutú výrobu motocyklov a mopedov v dnes už neexistujúcich Považských Strojárňach. Je to veľmi vzácna 130 stranová plnofarebná publikácia, pretože vyšla v náklade len 1500 kusov a pán Ulický ju napísal vo veku 80 rokov.

Titulná strana knihy o motocykloch z Považských Strojární
Titulná strana knihy o motocykloch z Považských Strojární

Jeho druhou veľkou láskou bola hudba. Hudobné dianie zmapoval vo svojej druhej knihe: História hudobnej kultúry mesta Považská Bystrica.

Gustáv Ulický sa narodil 9.12.1931 v Považskom Chlmci. Celý život ako lokálpatriot sa venoval zveľadeniu a podzvihnutiu kultúrnej a hudobnej úrovne mesta Považská Bystrica a svojimi konštruktérskymi a ostatnými profesionálnymi aktivitami prispel k uznaniu celého Slovenska ako jedného zo solídnych výrobcov malých motocyklov nielen v Európe, ale na celom svete.

Česť jeho pamiatke.

Nekrológ som napísal v plodnej spolupráci s pánom Metzkerom a spúšťačom bol nedávny dokument odvysielaný v RTVS pod názvom Fetiše socializmu – Kaskadéri doby. Medailón bol venovaný motocyklom a mopedom z Považia. Pán Ulický sa natáčania nezúčastnil pre zhoršujúci sa zdravotný stav a čo je horšie odvysielania sa už nedožil.

Použité fotografie a text voľne spracovaný sú použité z archívnych materiálov konštruktéra Zdena Metzkera.

Autor: Gilbert

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.