Bicykel je vozidlo, ktoré zamestnáva fantáziu ľudského spoločenstva od dávnominulých dôb, kedy človek na základe svojich vtedajších prírodných skúseností vytvoril prvé koleso. K vytvoreniu vozidla s dvoma kolesami za sebou prešla ale dosť dlhá doba. Ľudstvo najskôr preskákalo „konské“ obdobie, kedy bol kôň ťažnou silou, ale aj dopravným prostriedkom. Až keď sa človek bez koňa mienil preháňať po zemi v podobnej sediacej polohe ako dovtedy, črtali sa prvé konštrukcie praotcov ekologických vozidiel.
Najskôr to boli kostitrasy vyrobené z dreva zručnými výrobcami vozov zvaných rebriňáky. Kolesá mali kovové obruče a boli bez pedálov. Jazdec sa pohyboval odrážaním nôh. Takéto „draisiny“, ktoré prvý zostrojil Karl von Drais (1817) a jemu podobní fanatici, z ktorých každý preferoval svoju koncepciu, boli ale nepohodlné a preto vznikali prvé tricykle na pedálový pohon, podotýkam že pedále ovládali tiahlami zadné koleso. Tento vývoj sa ukázal ako zrelý na zánik a tak nastala éra ktorej pomohol pán Dunlop a James Starley so svojím dieťaťom celokovovým vysokým bicyklom s gumovými obručami v ráfkoch (I870). Tieto vozidlá boli typické jedným veľkým kolesom, spravidla predným (pod názvom „ordinary“), ktoré bolo vybavené pedálmi a jedným maličkým stabilizačným. Kategória „xtraordinary“ zahrňovala ostatné koncepcie s opačnou pozíciou kolies alebo komplikovanými pákovými prevodmi a prvými pásovými brzdami. Toto riešenie tiež nebolo to pravé orechové, tak po viacerých úspešných či neúspešných rozličných riešeniach a laborovaní s rámami boli na svete bicykle s rovnakými kolesami nazvané „bezpečníky“. Tieto boli a sú typické reťazovým prevodom, brzdami a rozmanitými koncepciami rámov. Táto éra začala v 80-tych rokoch 19. storočia. Najskôr ako perličky, ale dnes nutnosťou v používaní boli prvé maximálne komplikované prevodovky niekedy až s niekoľkými retiazkami (okolo roku 1897) a odpružené predné a zadné vidlice (okolo roku 1890). Bohužiaľ z ekonomického hľadiska boli v tej dobe nepoužívané. Dnes sa športový cestný (napr. Favorit) či terénny bicykel (napr. BMX, RMX, horský a ďalšie) bez týchto vtedajších perličiek nezaobíde.
Dnes už raritou sú bicykle pre viacej osôb sediacich za sebou “ tandem“ či vedľa seba (okolo roku 1890).V dnešnej uponáhľanej dobe je v krátkych vzdialenostiach najrozumnejším prostriedkom práve bicykel. Zo žiadneho vozidla nemôžete vidieť pasúce sa stáda plachých sŕn, poľných zajacov, či rodinku bažantov na vychádzke, ktoré ráno do práce vídam, pokiaľ ich pravda nevyplašia uponáhľaní motoristi. Považujem za potrebné toto spomenúť, pretože čítať, či počuť nikdy nie je viacej ako vidieť na vlastné oči. Myslím si, že dlhodobá výstava bicyklov v Malokarpatskom múzeu v Pezinku od 16. apríla do 2. júna 2002 pod názvom „Storočie bicykla“ privodila každému spomienku na momenty kedy takmer každý z nás prvýkrát absolvoval svoje prvé metre na bicykli bez pomocných koliesok a bez pevnej ruky rodiča, či staršieho súrodenca.
Tak, ako som už naznačil bicykel je tichý, „nenáročný“ spoločník na premiestňovanie sa v priestore. Keď tak spomínam, tak sprevádza ľudskú populáciu už tretie storočie. Spomienku na staré zašlé časy nám ľuďom zaťaženým práve na historické predmety umožňujúce pohyb dopredu, či už to sú v zime lyže a po zbytok roka bicykle pripomínajú práve výstavy z oblasti dopravy. Takže Pezinok mimo produkcie kvalitných vín prezentuje sa aj výstavou historických bicyklov. Autor výstavy pán Peter Pavčo pojal svoju expozíciu ako prehľad vývoja tohoto ekologického vozidla. Exponáty zahŕňajú nielen samotné bicykle od draisin cez ordinary až po bezpečníky a pretekárske stroje, ale aj predstavujú dobové doplnky počnúc karbidovým, či elektrickým osvetlením (zdroj prúdu dynamo), zvončekmi ovládanými retiazkou na riadidlách umiestnenými nad predným kolesom alebo zvončeky systému JOJO.
Balzamom na dušu nadšencov sú dobové reklamné plagáty či fotografie, ako aj samostatné exponáty zámkov, nosičov, všakovakých držiakov, alebo viacerých druhov svetiel na bicykle. Pre moju maličkosť pútavým bol pohľad do interiéru dobovej opravárskej dielne s práve opravovaným rámom s raritným kĺbovým prevodom namiesto klasického reťazového (okolo roku 1930). Takýto prevod bol naposledy použitý na experimentálnom celoplastovom bicykli firmy Du Pont (okolo roku 1985). Exponáty zahrňujú aj rekordný kovovo-drevený bicykel amatérskeho konštruktéra M. Povalu, ktorý vo vtedajšej prvej ČSR na ňom absolvoval v roku 1922 diaľkovú trasu medzi obcou Putzov na Orave a hlavným mestom Prahou. Hneď pri vstupe do prvej miestnosti expozície vás dva ordináry a červeno lakovaná draisina prekvapia svojim dôsledne zrenovovaným stavom a ako chronologická následnosť im spoločnosť robia zrenovované bezpečníky roverového typu. Tvrdú realitu našej doby vám pripomenie pohľad na depozit, ktorý si privodí návštevník hociktorej dedinskej stodoly, teda nesmierna vrstva prachu na bicykloch, prehnité pneumatiky so zaschnutým možno niekoľkoročným blatom a všetky kovové časti napadnuté hrdzou na deduškovom bicykli, ktorý si pamätá prvé krôčiky vašich rodičov. Druhej miestnosti dominuje spomínaný kovovo-drevený bicykel s reťazovým prevodom, ktorého reťaz vyrobil zrejme neznámy zručný dedinský kováč. Spoločnosť mu robí pracovný bicykel s malým predným kolesom, aby nad ním trónil prútený alebo kovový kôš (ktorý sa nezachoval). Bicykel spevnený kovovou platňou (s reklamou) slúžil pravdepodobne na rozvoz zeleniny, pekárskych výrobkov alebo potravín začiatkom 20-teho storočia.
Samostatná sekcia zaberajúca ďalšiu expozičnú miestnosť je venovaná druhej polovici 20-teho storočia, teda bezpečníkom. Sú tu vozidlá v pánskom, ako aj v dámskom prevedení v rôznom štádiu renovácie a v rôznych desaťročiach ich vzniku. Súčasťou tejto sekcie sú amatérsky upravené pretekové bicykle vychádzajúce z vtedajšej produkcie. Škoda, že manufaktúrne vyrábané stroje z povojnového obdobia sú zastúpené len fotografiami. Dominantou pretekových bicyklov je športové továrenské náradie Favorit nášho úspešného pretekára J. Veselého, ktorý na ňom reprezentoval ČSSR na pretekoch Praha-Varšava a Pretekoch Mieru, pričom získal nespočetné množstvo medailí zo vzácnych kovov. Čerešničkou na torte je aj jeho výstroj – dresy a obuv. Nie každý vníma cyklistiku ako „zdraviu prospešný systém presunu“ (na väčšine ciest s nasadením vlastného života), ale nezainteresovaný si pod cyklistikou predstavujú jazdu na modernom horskom bicykli ako relax alebo ako recesiu na starom vehykli. O tom, že cyklistika je aj šport radšej ani neuvažujú.
Je na škodu veci, že dnešní automobilisti cyklistu vnímajú ako prekážku v cestnej premávke a ignorujú aj jeho potrebu celého priestoru na pravej cesty polovici cesty. Obiehanie cyklistu sa deje niekedy tak ignorantsky, že ani protiidúce vozidlo im nezabráni vo svojom zámere a cyklistu vytlačia na krajnicu a dokonca povýšenecky trúbením si vynucujú právo predbehnutia aj tam kde to predpisy nedovoľujú. Vo vyspelom svete sú bežné cyklistické chodníky, ktoré ale u nás sa objavujú veľmi sporadicky a keď aj tak nie sú tam kde ich cyklisti najviac potrebujú. Pezinok patrí k tým mestám, ktoré majú vytýčenú cyklistickú trasu vedúcu z centra mesta až k areálu zdravie na Kejde, lenže to je málo. Napríklad hlavný ťah na Bratislavu nie je cyklistom priaznivo naklonený. Jazda po vozovke je nebezpečná a po chodníku pre chodcov plynule nemožná. Pred viacerými obchodmi chýbajú stojany na bicykle a aj keby boli, tak ich asi cyklista nepoužije, lebo by mu v tom bránili parkujúce autá. V tomto smere majú prakticky obecné, či mestské zastupiteľstvá veľké rezervy. Bohužiaľ podobný prístup zaznamenávam aj zo spoločenstva cyklistov, ktorí si z nevedomosti, alebo zo zvyku neuvedomujú, že tam kde je cyklistický chodník patrí v prvom rade im a nepatria tam chodci, či ľudia promenádujúci sa trebárs so svojim psíčkami, ktoré ocikavajú všetky stĺpy, stromy a podobné stojace veci. Na tomto fakte mi najviac vadí to, že majiteľom takýchto miláčikov vôbec nevadia ich exkrementy a nemienia ich odpratať. Situáciu voči histórii bicykla zachraňujú zanietení renovátori starých bicyklov, ktorí ale nemajú medzi obyvateľmi taký punc ako veteránisti, ale sú aktívni v každoročnom usporadúvaní cyklistických pretekov pre mládež a deti školopovinného veku. Spoločenstvo Victória Veteran Cycle Club dúfam, že bude mať v budúcnosti bohatú členskú základňu a medzi ich rarity nebudú patriť len tandemové bicykle, ale aj plne funkčné ordináry ako aj ich repliky. Najmodernejšie odpružené nielen horské bicykle s mnohostupňovými prevodovkami sú vecou prestíže väčšiny ľudí, ale nikdy by neexistovali, keby človek na začiatku 18-teho storočia nevymyslel ich koncepcie. Preto tvrdím, že NAJMODERNEJŠIE VECI TREBA HĽADAŤ V MINULOSTI alebo HISTÓRIA NEPOZNÁ POJEM DEFINITÍVNY KONIEC.
Autor: Gilbert
Be the first to comment