Terénny nákaldný automobil Praga V3S (Vojenský trojtonový špeciál, ľudovo nazývaný vetrieska, vejtřaska nebo VSka) sa začal vyrábať roku 1953 a bol určený hlavne pre armádu. Cestná verzia Praga S5T vznikla o tri roky. Automobil sa vyrábal až do 80. rokov 20. storočia.
Svojou konštrukciou patrila Praga V3S k nejlepším terénnym nákladným vozidlám svojej doby. Vďaka originálnej konštrukcii nápravových prevodoviek (nápravy sú umiestené vysoko nad osou otáčania kolies) má veľkú svetlosť podvozku i pri relatívne malom priemere kolies. Tato konštrukcia na jednej strane zajisťuje dobrú priehladnosť terénom, ale na druhú stranu obmedzuje maximálnu rýchlosť na 60 km/h.
Vzduchom chladený dieselový motor je sice pomerne hlučný, ale spoľahlivo funguje i v extrémnych tepelných podmienkach (s výnimkou obtiažnych štartov za nízkých teplôt – motor tentokrát eště neobsahoval dekompresor a žhaviace sviečky). Pre uľahčenie štartovania v zimních podmienkach sa vozidlá vybavovali nastrekovacím zariadením JIKOV 132 pre vstrekovanie ľahko zápalnej smesi (éter) do sacíeho potrubia.
Všetky kolesa sú vybavené kolovými redukciami, obe zadné nápravy máju uzávierky diferenciálov, predná náprava nemá uzávěrku, ale má předný náhon. Pri zaradení redukcií a 1. prevodovom stupni je stúpavosť až 75 % (bez vleku). Tuhé výkyvné zadné nápravy umožňovali prekonávanie terénnych nerovností, bez toho by auto stratilo stabilitu. Deset šípových kolies (vzadu su štyri dvojmontáže, v predu dve jednoduché montáže) zamedzovalo vozu zapadnúť do mäkkej pôdy. V3S teda nemal žiadny problémna lesnej a polnej ceste, na ktorých sú hlboké koľaje. Niektoré vojenské V3S mali pod korbou umíestnený naviják.
Spotreba je 30 l nafty na 100 km, palivová nádrž má objem 120 l. Brodivosť je 80 cm. Akumulátory su dva (12 V, 125 Ah), novšíe stroje boli vybavené zásuvkou pre pomocné napájanie spúštča. Užitočná hmotnosť vozu je 5 t na spevnenom povrchu a 3 t v teréne alebo 22 vojakov. Niektoré Pragy V3S mají vyklápacie čelné okna (staršia séria), ktoré slúžili pri jazde v hustej hmle, a strešný poklop. Špeciálna upravená Praga V3S (opancierovaná) tvorila základ samohybného 30 mm protilietadlového dvojkanónu vz. 53/59, známého pod krycím názvom Ještěrka.
Voz disponuje hlavnou a prídavnou prevodovkou. V hlavnej prevodovke sú k dispozici štyri stupne pre jazdu vpred, jeden stupeň pre jazdu vzad. Prídavná prevodovka je dvojstupňová (cestný prevod a redukovaný prevod pre terén). Prevodovka nen synchronizovaná, riadenie je nutéo prrevádzať s dvojitým vyšlápnutím spojky pri vzostupnom riadení a pri zostupnom je potrebné použiť ešte medziplyn. Vedľa sedačky šoféra sa zapíná terénna redukcia, predný náhon a naviják. Uzávierky sú ovládané mechanicky táhlom.
Motor je radový, vzduchom chladený šesťvalec Tatra 912-1 o objeme 7412 cm s priamým vstrekom paliva a ventilovým rozvodom OHV. Výkon motoru je 98 koní pri 2000 otáčkach za minútu. Olejový filter je lamelový, jeho čistenie je ovládane táhlom od spojky. Vzduchový filter je kovový (typ cyklón), ľahko čistitelný a musí byť plnený olejom, rovnakým ako je v motore. Naftový filter je umiestený za motorom. Výkon motoru je cez prevodovku predávaný na nápravy cez štyri kardany. Pod každým třmenem musí byť pe zaistenie upínanícej matice plechová podložka. Kardany majú teleskopickú časť, na ktorej musia byť manžety a musia byť namazané. Kardany pre poslednú nápravu sú dva a sú zalomené v domčeku na strednej náprave. Konštrukcia z bezpečnostných dôvodov nepripúšťala vyššiu rýchlosť z hľadiska mechanickej pevnosti kardanových hriadeľov. Nebezpečné bolo jazdiť z kopca bez zaradenia rýchlosti a dosiahnuť tak vyššiu rýchlosť. Pri rýchlosti nad 85 km/hod dochádza k uvolneníu kardanu. Keď sa toto stalo v smere jazdy, zapríčinilo sa utrhnutie hriadeľu o cestu a doslova katapultovala vozidlo. Hlavne vojenskí šoféri boli dôrazne varovaní a upozorňovaní na túto skutočnosť.
Autor: Patrik Špačinský
Zipár fotiek:
Videozóna:
Praga v3s 2
Vetrieska
Praga v3s
Tajný projekt Praga V3S
Pridajte prvý komentár