Po stopích nepoužívaných, zrušených či nedostavaných železničných tratí 27: Úzkorozchodná železnica v Želiezovciach

zeliezovceŽELIEZOVCE – Ešte pred niekoľkými rokmi boli súčasťou Nitrianskeho kraja poľné železnice, ktorých vznik súvisel s výstavbou miestnych cukrovarov. Jednou z nich bola aj dolnohronská úzkorozchodná železnica, v Želiezovciach známa aj pod pojmom kisvasút. Jej vznik súvisí s výstavbou cukrovaru v Pohronskom Ruskove v roku 1893, v ktorom v tej dobe pracovalo 1 200 ľudí a ktorý úzko spolupracoval so želiezovským Esterházy-Breunnerovským panstvom. A tak sa v spolupráci s ním podarilo vytvoriť toto zaujímavé dielo. Prečítajte si 27. časť seriálu o železničných tratiach venovanú poľnej železnici v Želiezovciach.

Na zvážanie cukrovej repy bolo potrebné vytvoriť modernú dopravnú sieť, ktorou v tej dobe bola železnica. V roku 1906 už mala táto železnička spojazdnených až 10,5 km koľajníc. Nákladné vagóny boli ťahané konským pohonom. V prípade potreby sa dopravný okruh rozširoval aj o sieť prenosných a skladateľných úsekov koľajníc. Rozchod koľajníc bol 760 mm, váha koľajníc 12 kg na jeden meter. Od roku 1912 sa železnička začala rozširovať aj na ostatné želiezovské poľnohospodárstva, dediny i majere. V tomto období už konský pohon nahradili parné lokomotívy.

V roku 1914 želiezovskú kompu nahradil pevný dvojúčelový dopravný most, cez ktorý viedla úzkorozchodná železnička. V roku 1916 sa počet lokomotív v rušňovom depe rozšíril z pôvodných dvoch na štyri kusy. Majitelia a úradníci želiezovského panstva pri presune používali špeciálne osobné dreziny. Parné lokomotívy nahradila v 30. rokoch min. storočia prvá motorová lokomotíva od firmy Orenstein-Koppel. Byť strojníkom, alebo zamestnancom tejto železnice bolo veľkou výsadou. Železnica totiž dávala prácu veľkému množstvu ľudí.

Celková dĺžka tejto železničky spájajúcej Pohronský Ruskov, Karolínu, Veľký dvor, Nýrovce, Málaš a Zálaoš s Járkom a Jablonovcami bola 40 – 45 kilometrov. Druhá svetová vojna na tejto železnici veľké škody nespôsobila. Koncom 40. rokov min. storočia sa začala intenzívna oprava hospodárskych budov na grófskych majetkoch i budov pohronskoruskovského cukrovaru. A práve v tej dobe bolo posledný krát pri Želiezovciach vidieť plávajúce plte so svojím dreveným nákladom. V 60. rokoch sa táto železnička využívala aj na dopravu detí z okolitých majerov do škôl.  Z politických rozhodnutí sa v 70. rokoch začala preprava poľnohospodárskych produktov umelo presúvať na na cestnú dopravu. Vďaka tomu začala táto železnička postupne upadať. Hoci preprava poľnohospodárskych produktov cestnou dopravou zhoršovala životné prostredie, preprava tovaru sa už na železnicu nevrátila.

A tak sa v roku 1981 začala táto zaujímavá technická pamiatka európskeho významu postupne rozoberať. Niektoré časti tejto železnice sa podarilo zachrániť a v súčasnosti sa nachádzajú v areáli Nitrianskej poľnej železnice v nitrianskom poľnohospodárskom múzeu. Avšak stovky kilometrov koľajníc záhadne zmizli a tak nám po tejto železnici zostalo už iba zopár fotografií a spomienok, ktoré sa postupne strácajú.

Toľko teda naše putovanie po úzkorozchodnej železnici v Želiezovciach. Na budúci týždeň sa pokúsime zmapovať niektorú z ďalších zaujímavých železničných tratí.

Viete o tejto železnici niečo viac? Fotky ako aj ďalšie informácie o tejto trati nám môžete posielať e-mailom na redakcia@veterany.eu, alebo jaroslav.filo@veterany.eu. Ďakujeme.

Podľa článku Pavla Pefka spracoval Jaroslav Filo
Zdroj: http://npz.yw.sk/historia.html

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.