Po stopách zrušených, nepoužívaných, či nedostavaných železničných tratí 17: Trenčianskoteplická električka

CIMG7586Prešiel týždeň a na rade je ďalšia časť zaujímavého seriálu o železničných tratiach. V dnešnej časti vám priblížime históriu 100 ročnej trenčianskoteplickej električky, ktorá výrazným spôsobom dotvára kolorit kúpeľného mesta Trenčianske Teplice a ponúka dopravné spojenie kúpeľov s “veľkou” železnicou. Keďže v minulosti táto trať bola na oboch koncoch skracovaná a doprava na nej bola niekoľko krát zastavená, rozhodli sme túto trať zaradiť do nášho seriálu a prispieť tak k jej zachovaniu pre budúce generácie.

Trenčianske Teplice sa stali kúpeľným mestom už 14. storočí a v 16. storočí boli uvádzané ako najvýznamnejšie kúpele v Uhorsku. V priebehu 19. storočia sa vlastníctvo kúpeľov zmenilo, čo rozbehlo ich ďalší rozvoj.

Potreba vytvorenia dostatočne kapacitného a výkonného dopravného prostriedku, zabezpečujúceho dopravu cestujúcich, najmä návštevníkov kúpeľov sa stala dôvodom pre vybudovanie električkovej trate Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice. Ukončenie trate v Trenčianskej Teplej bolo zvolené na železničnej stanici medzičasom postavenej Považskej železnice. Do vybudovania električky boli na prepravu cestujúcich využívané konské dostavníky.

Rozhodujúcim krokom pre realizáciu trate z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc sa stala ponuka Ing. Edmunda Bleiera z Trenčína z roku 1907 vybudovať v spomenutej trase električku s rozchodom 760 mm za pomerne priaznivú cenu 44 000 Korún. Dňa 4. júna 1907 kúpeľná obec túto cenovo zaujímavú ponuku prijala. Výstavba sa začala začiatkom roka 1908.

Medzičasom sa vychýrené kúpele stali majetkom niekoľkých bánk, ktoré sa stotožnili so zámerom výstavby električky a účinne spolupracovali pri založení akciovej spoločnosti s názvom “Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice.” Spoločnosť vznikla v roku 1908. Výrazný podiel v spoločnosti malo riaditeľstvo kúpeľov.

Prevádzka na trenčianskoteplickej električkovej trati bola slávnostne otvorená dňa 27. júna 1909. Pretože sídlo spoločnosti bolo v Budapešti a majiteľ sám nemal dostatok prostriedkov na zabezpečenie celej prevádzky, zabezpečovali ju najskôr Uhorské kráľovské štátne železnice a po vzniku prvej ČSR v roku 1918 ČSD, a to vždy na účet vlastníka.

Nenápadná jednokoľajná trať odbočovala od Považskej železnice v priestore medzi nákladiskom a železničiarskymi domami železničnej stanice Trenčianska Teplá a pokračovala úrovňovovým križovaním štátnej cesty, vedúcej do kúpeľov. V km 0,58 z trate odbočovala ďalej sa rozvetvujúca koľaj vedúca do pôvodnej vozovne vybavenej dvoma prehliadkovými kanálmi, pričom tretia odstavná koľaj viedla rovnobežne s remízou. V km 3,090 bola situovaná dvojkoľajná výhybňa Kaňová, za ňou už trať tesne sledovala štátnu cestu a v kúpeľoch v Trenčianskych Tepliciach trať priamo pred hotelom Gerni (dnes je zrušený) končila na mieste dnešnej prístupovej cesty. V zastavaných miestach kúpeľov bola trať vedená v oblúkoch s polomermi 40 až 50 m, inde mali oblúky väčší polomer. Najväčšie stúpanie predstavovalo 15 ‰. Na trati, ktorá mala v pôvodnej podobe celkovú stavebnú dĺžku 5,936 km, trasovanej naprieč údolím Váhu, bol vybudovaný jediný železobetónový most (dlhý 14 m), 16 priepustov, 1 stanica, 2 zastávky, 1 strážne stanovisko a 44 úrovňových priecestí. Trať bola elektrifikovaná pôvodne jednosmerným systémom s napätím 750 V s obyčajným nekompenzovaným trakčným vedením, upevneným na drevených stožiaroch, dochovaných až do súčasnosti. Striedavý prúd s napätím 5 000 V dodávala do meniarne v Trenčianskej Teplej parná elektráreň v Trenčianskych Tepliciach.

Prevádzku denne zabezpečovalo osem a v letnej kúpeľnej sezóne až dvanásť spojov v oboch smeroch. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 bola trať pridelená pod správu Riaditeľstva štátnych železníc Bratislava a prevádzka sa naďalej zabezpečovala na účet vlastníka.

O tom, že návštevnosť trenčianskoteplických kúpeľov neustále rástla, svedčí skutočnosť, že napríklad podľa cestovného poriadku z roku 1936 zabezpečovalo prevádzku v letnom období až 23 párov vlakov. Cestovný čas predstavoval približne 20 minút. Cestovný lístok po celej trase stál 1,80 Korún.

V období druhej svetovej vojny bola trať modernizovaná a modernizácii sa nevyhla ani meniareň. V roku 1942 sa po modernizácii meniarne zvýšilo napätie zo 750 na 950 V. V súvislosti s celkovou modernizáciou došlo aj k skráteniu trate. Pôvodná koncová stanica v Trenčianskych Tepliciach bola zrušená a na novom mieste, na mieste bývalej zastávky Trenčianske Teplice-kúpele, ležiacej bližšie k začiatku trati, bola vybudovaná nová výpravná budova, ktorá bola odovzdaná do užívania 26. júla 1941.

V roku 1950 spoločnosť “Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice” zanikla. Začiatok 50. rokov sa podpísal na súčasnom vzhľade trtenčianskoteplickej električky. V súvislosti s modernizáciou vozidlového parku došlo aj k výstavbe novej vozovne v Trenčianskej Teplej. Pôvodná remíza, vybudovaná v roku 1909, bola v roku 1952 nahradená novou, ktorá slúži dodnes. S novou vozovňou bola postavená aj nová meniareň, ktorá dodávala až do neskoršej rekonštrukcie do trakčného vedenia jednosmerné napätie 950 V.

V roku 1960 bolo v Trenčianskej Teplej prebudované ukončenie trate, čo viedlo k zrušeniu manipulačnej koľaje, umožňujúcej prekládku tovaru na normálnerozchodnú trať ČSD. Tým zaniklo približne 400 m trate s pôvodnou koncovou výhybňou na ulici oproti staničnej budove (vrátane koľajovej prípojky k prekladisku tovaru), čím sa zmenili aj kilometrické polohy jednotlivých objektov na trati. Ďalej bolo v stanici Trenčianska Teplá rekonštruované nástupište a výpravná budova električky. Všetkými uvedenými úpravami v priebehu rokov dochádzalo k postupnému skracovaniu trate (v Trenčianskej Teplej asi o 400 m a v Trenčianskych Tepliciach asi o 100 m), preto v súčasnosti jej celková dĺžka predstavuje iba 5,427 km. V roku 1964 bola v Trenčianskych Tepliciach vybudovaná nákladom 500 000 Kčs nová prevádzková budova, ktorá slúži dodnes. V roku 1966 bola vykonaná obnova trate, pričom časť použitého materiálu pochádzala ešte z roku 1928. Pôvodný koľajový zvršok tvorili oceľové širokopätové koľajnice profilu “Xa” na drevených podvaloch s rozponovým a klinovým upevnením.

V roku 1971 bola vykonaná čiastočná rekonštrukcia trate. V polovici 80. rokov bolo v súvislosti s poklesom počtu cestujúcich zrušené križovanie vo výhybni Kaňová a grafikon bol tak zostrojený iba pre jeden motorový vozeň. Krátke obratové časy v koncových staniciach znemožňovali prevádzku vlečných vozňov, čo viedlo k preplňovaniu električiek a nespokojnosti cestujúcej verejnosti. Tento problém sa ale podarilo neskôr vyriešiť rekonštrukciou vlečných vozňov na riadiace. Po prestavbách elektrických výzbrojí vozidiel bolo napätie v troleji znížené na 600 V, teda rovnaké, ako u mestských električkových tratí na Slovensku.

Trenčianskoteplická električka križuje štátnu cestu 61 a nechránené priecestia boli a aj zostali jej hlavným problémom. S rozvojom motorizmu pribúdalo nešťastí. Aj keď sa v roku 1997 cestná premávka čiastočne odklonila na novú diaľnicu, stále sa hľadá riešenie, ako vyriešiť mimoúrovňové križovanie s cestou. Keďže trať vedie na veľkom úseku súbežne s cestou druhej triedy, posypové materiály z nej dlhodobo znečisťovali lôžko a zapríčinili spolu so zvýšeným zavodnením koľaje predčasné starnutie podvalov. Bežnou údržbou nebolo možné uvedené nedostatky odstrániť, a tak došlo vzhľadom na nevyhovujúci stav trate od 7. marca 2000 k prerušeniu premávky električiek. Na obnovenie bezpečnej prevádzky bola potrebná kompletná rekonštrukcia koľajového zvršku, ku ktorej sa po jednaniach pristúpilo. Počas vykonávania rekonštrukčných prác bola doprava cestujúcich do kúpeľného mestečka zabezpečovaná náhradnými autobusmi. Samotná oprava trate sa začala 26. júna 2000 a vykonávali ju príslušníci Železničného vojska. Pri rekonštrukcii boli použité koľajnice typu “S 49,” uložené na drevených podvaloch. Dňa 20. septembra 2000 bola premávka na zrekonštruovanej trati obnovená a došlo k skráteniu jazdného času z 25 na 19 minút.

Trasa električky:

mapa trez

Trenčianskoteplická električka je dnes oficiálne označovaná ako trať č. 122 Železníc Slovenskej republiky, prevádzku na nej zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko. Hoci je prevádzka riadená podľa železničných predpisov, pre svoj charakter ju za klasickú železnicu považovať nemožno.

V súčasnosti je na trati okrem dvoch koncových staníc päť zastávok. Kilometrické polohy jednotlivých staníc a zastávok sú nasledovné:

  1. Trenčianska Teplá (0,000 km)
  2. Trenčianska Teplá – obec (0,525 km)
  3. Trenčianska Teplá – zastávka (1,575 km)
  4. Kaňová
  5. Trenčianske Teplice – sídlisko (4,283 km)
  6. Trenčianske Teplice – zastávka (4,836 km)
  7. Trenčianske Teplice (5,427 km)

Cestovné lístky si môžete kúpiť v pokladni na staniciach Trenčianska Teplá a Trenčianske Teplice. Na ostatných zastávkach od roku 2004 predáva cestovné lístky rušňovodič, ktorý ich zároveň aj kontroluje. V polovici roku 2006 sa opäť rozhodovalo o zastavení prevádzky pre zlý technický stav trate. Neoficiálne bol stanovený termín 1. október 2006. Proti zastaveniu prevádzky sa však postavili zástupcovia odbornej verejnosti, magistrát Trenčianskych Teplíc i železniční nadšenci. Doprava na tejto trati sa ale našťastie nezastavila a električka sa dožila svojej 100-ročnice. Neznamená to však, že táto zaujímavá trať má boj o prežitie už vyhraný. Skôr naopak. Počas osláv 100-ročnice sa hovorca železníc vyjadril, že ak sa záujem o túto trať nezlepší, doprava na nej bude opäť zastavená. Neznamená to však, že železniciam na prevádzke tejto trate nezáleží. Pred nedávnom sa totiž obrátili na Trenčiansky samosprávny kraj s požiadavkou na redukciu autobusových liniek v tejto oblati. Ten však tejto požiadavke nevyhovel. Ešte stále nie je doriešené ani mimoúrovňové križovanie električkovej trate so štátnou cestou, ktoré môže byť nebezpečenstvom pre možné zastavenie dopravy na tejto trati.

Dopravu na trati v súčasnosti zabezpečuje jeden motorový vozeň, zatiaľ čo ostatné dva oddychujú v depe. Motorové vozne sa však na tejto trati striedajú  a tak môžete na trati vidieť aj červeno-krémovú i modro-krémovú električku. V električke platí základné cestovné 0,32 Є a zľavnené cestovné 0,16 Є.

K zatraktívneniu tejto trate by určite pomohla aj jej propagácia. Na staniciach Trenčianska Teplá a Trenčianske Teplice však propagačné materiály o tejto električke nenájdete. Na internete však môžete nájsť stránku o tejto električke. Stránka je však v súčasnosti málo aktualizovaná a obsahuje len stručné informácie. Na stránke chýbajú podrobnejšie popisy vozidiel, cestovný poriadok, či turistické informácie o trenčianskoteplickom regióne. Jediný spôsob ako môžete kontaktovať administrátora stránky je diskusia, lebo e-mailový kontakt sa na stránke neuvádza.

Toľko teda pohľad na minulosť a súčasnosť trenčianskoteplickej električky. Podrobnejšie informácie o vozidlách, ktoré premávajú alebo v minulosti premávali na tejto trati, nájdete v popisoch vozidiel trenčianskoteplickej električky, ktoré tento týždeň postupne uverejňujeme na našej stránke.

Na budúci týždeň vám v seriáli o železničných tratiach prinesieme históriu trate Podrečany – Lovinobaňa. Vaše pripomienky a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu. Na záver si ešte pozrite zaujímavé videá a fotogalériu. Ako bonus vám ponúkame históriu trenčianskoteplickej električky v audioformáte a audionahrávky jednotlivých zastávok na trase.

Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo, Martin Žarnovický + internet

 

História TREŽ

Zastávky TREŽ

Videozóna:

TREŽ očami cestujúceho:

Trať ZSSK – 122 Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice
Jednotka 411.903:

Příjezd elektrického vozu 411.901 do stanice Trenčianska Teplá z Trenčianskych Teplic. Úzkorozchodná elektrická železnice Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice, rozchod 760 mm, DC 600 V.

Fotogaléria:

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.