NOVÝ SERIÁL – Po stopách trolejbusových tratí 1: Trolejbusová doprava v Simferopolu, Alušte a Jalte

SIMFEROPOL, ALUŠTA, JALTA – Vážení čitatelia, Na našom webe vám už 2 roky prinášame zaujímavý seriál o nepoužívaných, zrušených či nedostavaných železničných tratí. A keďže vás tento seriál zaujal, rozhodli sme sa na web priniesť obdobný seriál, ktorý by sa venoval zaujímavým , no najmä zrušeným, či nepoužívaným trolejbusovým tratiam u nás i v zahraničí. Pozrieme v ňom do miest, kde by ste už dnes trolejbusy hľaddali márne, do miest, kde sa mnohé trolejbusové trate zrušili, ale zavítame aj do miest, kde sa s výstavbou trolejbusových tratí síce uvažovalo, no nikdy sa to nezrealizovalo. V prvom dieli tohto nového seriálu sa vydáme po stopách najdlhšej trolejbusovej trate na svete.

Trolejbusová sieť mezi krymskými mestami Simferopol, Alušta a Jalta (zkrátene Krymský trolejbus, rusky Крымский троллейбус, ukrajinskyКримський тролейбус) predstavuje najdlhšiu sieť  svojho druhu v Európe. Jedná sa o systém, ktorého hlavnú trať tvorí medzimestský, 86 km dlhý úsek. Krymské trolejbusy jazdia po vnutromestskych a medzimestských linkách; doprava je zaistená aj do niektorých menších obcí, medzi ktoré patrí napríklad Partenit, Artěk, Gurzuf, Nikita a Massandra. Celú mezimestsku trať prejde trolejbus za 2,5 hodiny, jazda zo Simferopolu do Alušty trvá o hodinu menej. Prvú časť trate prekonáva v Angarském priesmyku (752 m) Krymskej hory, v časti vedúcej  popri Čiernom mori sú jej úseky vedené  hlavne po rovine medzi prímorskými  letoviskami.

Simferopol

V 50. rokoch 20. storočia v Simferapole prestala vyhovovať miestna električková sieť. Ako náhradné riešenie za električky bolo nakoniec vybrané vybudovánie trolejbusového systému. 7. oktobra 1959 boli  sprevádzkované prvé trate (okrem jednej vozovne). Išlo o úseky Železničná stanica – Moskovskaja – Kujbyševa – Marino a Železničná stanica – Sovetskaja – Kujbyševa. Mestská sieť sa začala postupne rozširovať. Ďalšie trate boli uvedené do prevadzky v roku 1962 (Sovetskaja – Centralnyj Rynok – Novoromanovka), 1963 (Moskovskaja – Krasnaja Gorka – Arabatskaja), 1964 (Kujbyševa – prospekt Pobedy– Svodoba), 1965 (Arabatskaja – prospekt Pobedy), 1966 (prímestská  trať železničná stanica – letisko), 1968 (prospekt Pobedy – Krasnaja Gorka) a 1969 (odbočka z novoromanovskej trate k letisku Zavodskoje). Tím bola simferopolská mestská sieť na dlhú dobu dokončená. Bývalá vozovňa električiek bola v meste zrušená v roku 1970 a na konci 60. rokov prestavaná na ústredné trolejbusové dielne.

Ďalšie  zmeny v trolejbusovej sieti nastali až v 80. rokoch. V roku 1981 bola postavena dlhá trať Centralnyj Rynok – 7. mestská nemocnica. V roku 1983 bolo z prevádzkované predlženie z konečnej Svoboda k novej trolejbusové vozovni, ktorá bola tiež uvedená do prevádzky. Poslednou postavenou tratou je v roku 2001 odbočka z trate k mestskej nemocnici na konečnú Rinok Balaklavskij.

Alušta, Jalta a medzimestská trať

Medzimestská trať medzi Simferopolom a Aluštou bola uvedená do prevádzky 6. novembra 1959, teda mesiac po sprevádzkovaní  prvých mestských tratí v Simferopolu. V úseku simferopolské železničné nádražie – Marino (kde končí mestská linka) je trolejové vedenie zdvojené, pretože trolejbusy idúce do trolejbusovej stanice v Alušte sú “expresné “ – v Simferopolu totiž zastavujú jedine na významných zastávkách.

Úsek mezi trolejbusovými stanicami v Alušte a Jalte bol zprevadzkovaný 25. júla 1961. 28 apríla 1961 bola v Jalte začatá mestská prevádzka medzi trolejbusovým nádražím a konečnou Krasnoarmejskaja. Ďalšíe zmeny v medzimestskej sieti nastali až v roku 1992, kedybola sprevadzkovaná odbočka z medzimestskej trate do obce Krasnokamenka, kam zachádza linka z Jalty.

V roku 1993 bola uvedená do prevádzky tiež prvá a nateraz posledná mestská trať v Alušte. Odbočuje z medzimestskej trate a vedie na konečnú Rabočij Ugolok.

Súčasnosť

Trolejbusovú trať prevádzkuje spoločnosť z názvom Krymtrollejbus. Na trati sú celkovo 4 vozovne (rusky trollejbusnyj park) – dve z nich sú v Simferopolu a po jednej v Alušte a Jalte.Na preprave asi 100 miliónov  cestujících ročne sa podieľa dva a pol tisíca zamestnancov.

Vozový park

Na túto trať boli zo začiatku nasadzované trolejbusy domácej sovietskej výroby typu MTB-82D (10 kusov) a československé Škoda 8Tr v celkovom počte 88 vozov. Krátkou epizodou je 2-ročne pôsobenie siedmych trolejbusov ZiU-5, ktoré boli v roku 1963 vymenené za vozy Škoda do Dnepropetrovsku. V roku 1962 sa uskutečnila prvá dodávka trolejbusov Škoda 9Tr, ktorých bolo do roku 1981 vyrobených  celkom 580 kusov. Časť z nich je ešte do dnešných dní stále v prevádzke. Medzi rokmi 1980 a 1990 boli dodávané vozy typu Škoda 14Tr (celkom 162 vozidiel) a v roku 1990 tiež šesť kĺbových trolejbusov Škoda 15Tr. Potom bola obnova vozového parku ukončená. V priebehu následujúcích 20 rokov sa v prevádzke Krymského trolejbusu objavili rôzne tipy hlavne ukrajinských vozov ako JuMZ-T1, JuMZ-T2.09, ZiU-620501, Kiev-12.03, Kiev-12.04 a AKSM-321. V roku 2010 podpísal dopravca zmluvu na dodanie 31 kusov nízkopodlažných trolejbusov Bogdan T701.10 (s jednosmernou elektrickou výzbrojou TV Progress; pričom prvé z nich boli dodané už  21. októbra 2010) pre mestskú prevádzku a 30 vozov Bogdan T701.20, ktoré budú určené hlavne pre meziměestské linky, kvôli čomu budú mať výkonnejšie asynchronne motory a striedavú výzbroj TV Europulse.

Na konci roku 2010 tvoril vozový park 308 trolejbusov, z čoho 170 kusov boli ešte stále vozy 9Tr (najstarší z nich, s evidenčným číslom 5359 bol vyrobený v roku 1971). Vo vozovom parku boli aj trolejbusy 14Tr (107 ks), 15Tr (6 ks), JuMZ-T1 (6 ks), AKSM-321 (5 ks), JuMZ-T2.09 (4 ks), Bogdan T701.10 (4 ks), Kiev-12.03 (3 ks), ZiU-620501 (2 ks) a Kiev-12.04 (1 ks).

Toľko teda prvý diel nového seriálu Po stopách trolejbusových tratí. Viac informácii o tejto zaujímavej trolejbusovej trati v krýme nájde na www.spz.logout.cz, ako aj na sstránkae dopravcu  http://crimea-troll.com/. Náš kolega Martin Žarnovický tohto leta túto najdlhšiu trolejbusovú trať na svete navštívil osobne. Jeho reportáž vám v tomto seriáli prinesieme hneď ako ju budme mať k dispozícii.

Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu. Dovidenia o dva týždne. A aby sme nezabudli, už na budúci týždeň sa vydáme po stopách ďalšej zaujímavej železničnej trate.

Spracoval: Patrik Špačinský
Úprava: Jaroslav Filo
Foto: Martin Žarnovický

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.